Šok z ľadovej vody po návrate z horúčavy? Lekári nekompromisne búrajú najväčší letný mýtus Slovákov

Letné horúčavy, ktoré v Európe toto leto prekračujú 40 stupňov Celzia, prinášajú nielen diskomfort, ale aj množstvo mýtov o tom, ako sa v extrémnom teple správať. Jedným z najrozšírenejších je presvedčenie, že pitie ľadovej vody po pobyte na slnku môže spôsobiť „šok“ alebo poškodiť organizmus.

Podľa portálu Heatstress ide vo väčšine prípadov o mylnú predstavu. Zároveň však upozorňuje, že správna hydratácia počas horúčav je pre prevenciu proti úpalu a dehydratácii kľúčová.

Ako telo reaguje na extrémne teplo

Pri vystavení vysokým teplotám sa organizmus snaží udržať stabilnú vnútornú teplotu najmä potením a rozšírením ciev v koži. Tieto mechanizmy však majú svoje limity.

Keď teplota prostredia zostáva vysoká dlhší čas, telo stráca viac vody a elektrolytov, čo vedie k dehydratácii, únave a v závažných prípadoch až k úpalu.

Odborné štúdie o vplyve horúčav z Rush University potvrdzujú, že pri extrémnych teplotách nad 40–45 °C môže dôjsť k zlyhaniu prirodzeného ochladzovania organizmu, čo výrazne zvyšuje riziko kolapsu alebo poškodenia orgánov.

Mýtus o „šoku z ľadovej vody“

Jednou z hlavných tém mýtov o teple je obava z toho, že studená alebo ľadová voda po návrate z horúčavy môže spôsobiť „teplotný šok“. Podľa odborníkov z National Library of Medicine však neexistuje dôkaz, že by u zdravého človeka pitie studenej vody spôsobilo nebezpečnú reakciu organizmu.

Naopak, chladná voda môže pomôcť znížiť telesnú teplotu a uľaviť organizmu po prehriatí. Problém môže nastať len u niektorých ľudí vo forme krátkodobého nepohodlia, napríklad kŕčov v žalúdku, najmä ak pijú extrémne studené tekutiny príliš rýchlo.

Lekári preto odporúčajú skôr miernu a postupnú hydratáciu ako obmedzovanie teploty nápojov.

Prečo samotná voda nestačí

Počas silného potenia telo nestráca len vodu, ale aj minerály. Podľa portálu Avera ide najmä o sodík a draslík. Ak človek dopĺňa iba čistú vodu vo veľkých množstvách, môže v extrémnych prípadoch dôjsť k nerovnováhe elektrolytov, známej ako hyponatriémia.

Táto porucha sa môže prejaviť bolesťou hlavy, nevoľnosťou, zmätenosťou alebo svalovými kŕčmi. Preto odborníci odporúčajú kombinovať vodu s elektrolytmi alebo prijímať tekutiny aj prostredníctvom jedla a isotonických nápojov, ktoré prirodzene obsahujú všetky minerály, ktoré telo stráca.

Hydratácia ako základ prevencie úpalu

Zdravotníci dlhodobo upozorňujú, že najväčším rizikom počas horúčav nie je samotná teplota, ale oneskorená alebo nedostatočná hydratácia. Organizmus potrebuje pravidelný príjem tekutín, aby mohol efektívne regulovať teplotu.

Znamená to, že najlepšou možnosťou je piť menšie množstvá vody v pravidelných intervaloch a nie až vtedy, keď sa objaví smäd.

Smäd je už totiž signálom začínajúcej dehydratácie. Pri fyzickej aktivite sa odporúča dopĺňať tekutiny častejšie a zvážiť aj nápoje s obsahom minerálov.

Teplo ovplyvňuje aj trávenie a celkový komfort

Extrémne horúčavy neovplyvňujú len hydratáciu, ale aj trávenie a energiu. Keď sa telo prehrieva, tak podľa portálu Tisso, presúva viac krvi k pokožke, aby sa ochladilo. To však zároveň znamená menšie prekrvenie tráviaceho systému, čo môže spôsobiť pocit ťažoby, nechutenstvo alebo spomalené trávenie.

Lekári preto odporúčajú v horúčavách ľahšie jedlá a vyhýbanie sa ťažkým, mastným porciám, ktoré organizmus zaťažujú ešte viac.

Kedy sa z bežného prehriatia stáva riziko

Najdôležitejším rozdielom medzi bežným prehriatím a nebezpečným úpalom je stav nervového systému. Ak sa objaví zmätenosť, závraty, slabosť, výrazná bolesť hlavy alebo strata vedomia, ide o stav, ktorý si vyžaduje okamžitý lekársky zásah.

Lekárske odporúčania sa zhodujú v tom, že väčšina „letných mýtov“ nemá vedecký základ. Pitie studenej vody po návrate z horúčavy nie je pre zdravého človeka nebezpečné a v mnohých prípadoch je dokonca prospešné.

Kľúčom k bezpečiu počas horúčav je však niečo jednoduchšie. Pravidelné pitie tekutín, dopĺňanie minerálov, vyhýbanie sa dlhému pobytu na slnku a včasné rozpoznanie varovných príznakov prehriatia. Práve tieto návyky rozhodujú o tom, či leto zostane len nepríjemne horúce, alebo sa zmení na zdravotné riziko.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti