Športom k zdraviu? Nie tak celkom. Česká štúdia upozorňuje na vážne poškodenie zdravia

Po maratóne malo 70 percent bežcov zapojených do štúdie pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) poškodené srdce a zhruba štvrtina obličky, väčšinou ale dočasne.

Výsledky testovania minuloročného pražského maratónu podľa lekárov ukázali, že amatérski pretekári často závodia nedostatočne pripravení, nepoznajú svoj zdravotný stav, a môžu si tak privodiť ťažké poškodenie zdravia. Predstavili na tlačovej konferencii.

Najčastejšie následky po zabehnutí maratónu

Medzi bežné následky po zabehnutí maratónu patrí dehydratácia, časť bežcov po dobehnutí skolabuje, objavujú sa aj nebezpečné syndrómy z prehriatia. Môže byť poškodené srdce, obličky alebo pečeň. Až 80 percent má nejaké tráviace problémy.

„Účinky sú zvyčajne prechodné a po nejakej dobe rekonvalescencie ustupujú,“ povedala prednostka Kliniky anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej starostlivosti IKEM Eva Kieslichová. Dôvodom takýchto stavov je podľa nej neodhadnutá intenzita behu zo strany športovcov a nedostatočný tréning.

Poškodenie srdca pri maratóne podľa lekárov z IKEM signalizujú bielkoviny buniek zvanej troponíny. Podľa autora štúdie Marka Protuša z Kliniky anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej starostlivosti IKEM mali takmer všetci bežci tieto hodnoty po dobehnutí maratónu mimo normálne rozmedzie, no o deň neskôr sa u väčšiny vrátili do normálnych hodnôt.

„Ak beží rovnomerne a má pravidelnú tepovú frekvenciu, má menšie riziko, že dôjde k zvýšeniu troponínu,“ vysvetlil. Rovnomernosť tempa sa u väčšiny pretekárov v druhej polovici pretekov zhoršuje, často nielen spomaľujú, ale tiež prechádzajú do chôdze. „Asi desať percent bežcov malo spomalenie tempa až o 40 percent,“ dodal. Len pomalé tempo nevadí, rizikom je jeho kolísanie.

Čítaj viac TU>>Preháňaš to so športom? Podľa vedcov sa to negatívne odráža na našom myslení

Čo odhalilo veľké testovanie?

V IKEM testovali vlani v máji pred maratónom bezprostredne po dobehnutí a druhý deň 97 bežcov. Podľa lekárov sa ukázalo, že aj aktívni, hoci rekreační športovci, ktorí sa na maratón pripravovali pravidelným športom niekoľkokrát do týždňa, sú vlastne rovnako „chorí“ ako bežná populácia.

„Zistili sme, že 50 bežcov malo neliečenú hypertenziu, 55 neliečenú poruchu metabolizmu tukov a desať ľudí abnormálny nález pri echokardiografickom vyšetrení,“ povedal Protuš. Viac ako štvrtina mala tiež v rodine niekoho s ochorením srdca. Riziko si môžu záujemcovia spočítať aj na webe IKEM.

Účastníci štúdie neboli proti bežnej populácii ani chudší. „To bolo jedno z prekvapení našej štúdie, že naši bežci nie sú ľahší. Ich BMI zodpovedá bežnej populácii,“ povedal Protuš. BMI vyjadruje vzťah medzi hmotnosťou a výškou. Normálne hodnoty sú medzi 18,5 až 25.

zdroj: Unsplash

„V posledných rokoch bolo na kliniku prijatých niekoľko amatérskych bežcov v kritickom stave so syndrómom prehriatia, poruchou vedomia, kŕčmi a závažným poškodením orgánov,“ oznámila prednostka Kieslichová. U dvoch mužov, vrátane šestnásťročného, ​​museli lekári transplantovať pečeň. Dvaja zo siedmich takto postihnutých dokonca zomreli.

Carlo Capalbo z agentúry RunCzech, ktorá pražský maratón organizuje, na otázku ČTK uviedla, že v niektorých krajinách trvajú na lekárskom potvrdení bežcov, ktorí chcú sa chcú zúčastniť maratónu. V Česku je napríklad potrebné len podpísať, že sa človek cíti zdravý a schopný zabehnúť 42 kilometrov.

Čítaj viac TU>>Prokrastinácia nie je o správnom rozvrhnutí času. V čom teda spočíva tajomstvo úspechu?

Veľká časť lekárov zapojených do projektu sú sami bežci vrátane prednostu kardiocentra IKEM Jana Pirka. Podľa neho tak rozhodne nie je cieľom od behu odrádzať. „Každý bežec by sa mal postaviť na štartovaciu čiaru akéhokoľvek závodu len vtedy, ak predtým neprekonal žiadne akútne ochorenie. A že maratón nie je pre každého a nikto by sa nemal snažiť dokončiť ho za každú cenu,“ dodal.