Prokrastinácia nie je o správnom rozvrhnutí času. V čom teda spočíva tajomstvo úspechu?

Ako mnoho spisovateľov som majstrom prokrastinácie, zveril sa spravodajskému serveru BBC News doktor Christian Jarrettis, šéfredaktor časopisu Aeon.

Keď by som mal pracovať na nejakej úlohe, keď odtikávajú posledné hodiny termínu pre odovzdanie článku, sedím a pozerám sa na nezmyselné politické debaty alebo na najlepšie okamihy boxerských zápasov na YouTube (mačacím videám som nikdy neprepadol). V najhorších chvíľach si dokonca pripadám trochu šialený. „Mal by si pracovať,“ hovorím si. „Tak čo to preboha robíš?“

Podľa tradičného uvažovania, s ktorým sa stále stotožňujú univerzitné poradenské strediská po celom svete – ako je manchesterská univerzita v Británii a Rochesterská univerzita v USA – mám ja a všetci ďalší kolegovia prokrastinátori problém so správnym rozvrhnutím času.

zdroj: Unsplash

Dôležitá je emócia, nie čas

Podľa tohto názoru nie som schopný plne odhadnúť, ako dlho mi daná úloha potrvá, a nevenujem pozornosť tomu, koľko času premárnim na internete. S lepším rozvrhnutím času a lepším plánovaním prestanem prokrastinovať a budem zvládať prácu včas.

Psychológovia si ale čím ďalej častejšie uvedomujú, že táto predstava je nesprávna. Odborníci, ako Tim Pychyl z kanadskej Carletonskej univerzity a jeho spolupracovníčka Fuschia Siroisová z britskej Sheffieldskej univerzity, uvádzajú, že prokrastinácia, teda výrazná a chronická tendencia odkladať plnenie povinností a úloh (najmä tých nepríjemných) na neskoršiu dobu, súvisí so zvládaním emócií, nie času.

Čítaj viac TU>>Preháňaš to so športom? Podľa vedcov sa to negatívne odráža na našom myslení

Z úlohy, ktorú odkladáme, sme smutní – možno je nudná, príliš náročná, alebo sa bojíme, že ho nezvládneme – a aby sme sa v danú chvíľu začali cítiť lepšie, začneme robiť niečo iné. Napríklad pozerať sa na videá. Tento čerstvý uhol pohľadu na prokrastináciu začína otvárať nové, vzrušujúce prístupy na zmiernenie tohto zlozvyku, a mohol by dokonca zlepšiť váš vlastný prístup k práci.

YouTube ako hlavný nástroj

Jedna z prvých štúdií zameraných na emočný pohľad na prokrastináciu sa uskutočnila krátko po začiatku tohto tisícročia a vykonali ju vedci Univerzity Case Western Reserve v americkom Ohiu. Najprv sa postarali, aby sa ľudia cítili mizerne tým, že ich nechali čítať smutné príbehy. A následne zistili, že sa tým zvýšila ich tendencia prokrastinovať – skladať si skladačku alebo hrať počítačové hry, namiesto toho, aby sa pripravovali na inteligenčný test, o ktorých vedeli, že ich čakajú.

zdroj: Unsplash

Teória o emočnej regulácii prokrastinácie dáva intuitívne zmysel. V mojom prípade nejde o to, že by som si neuvedomoval, ako dlho mi úloha potrvá, alebo že by som si v časovom rozvrhu nenechal dosť dlhú dobu na sledovanie videí na YouTube. Ja sa na ne vlastne ani pozerať nechcem. Len ma priťahujú ako spôsob, ako sa vyhnúť nepohodliu v podobe nutnosti prinútiť sa k práci.

Emočný pohľad na prokrastináciu tiež pomáha vysvetliť niektoré podivné moderné fenomény, ako je spomínané sledovanie mačacích videí, ktoré na YouTube zbierajú miliardy zhliadnutí.

Prieskum medzi tisíckami ľudí, ktorý uskutočnila Jessica Myricková potvrdil, že bežným motívom pre sledovanie mačacích videí je prokrastinácia – a tiež to, že ich sledovanie vedie k zlepšeniu nálady. Ľudia sa na ne teda pozerajú preto, aby sa cítili lepšie v čase, keď by mali robiť niečo menej zábavného.

Čítaj viac TU>>Mladý génius sa ako deväťročný stane bakalárom, prekoná tak doterajší rekord

Nepriaznivé následky

Prieskum zdôraznil tiež ďalšie emočné aspekty prokrastinácie. Mnoho z opýtaných cítilo po sledovaní mačacích videí pocit viny. To dokazuje, že prokrastinácia je pomýlená regulačná stratégia vlastných pocitov. Aj keď môže priniesť krátkodobú úľavu, pridá len ďalšie problémy. V mojom prípade odkladanie práce vedie k väčšiemu stresu – a to nehovorím o temných mrakoch viny a frustrácie.

Potom zrejme neprekvapí, že podľa výskumu vedie chronická – teda pravidelná a dlhodobá – prokrastinácia k celej škále nepriaznivých duševných následkov vrátane úzkosti a depresie, k častejším chrípkam a virózam a dokonca aj k vážnejším stavom, ako sú kardiovaskulárne choroby.

Aká je teda pomoc? Jednoduchá. Kedykoľvek vás čaká nejakú úloha, do ktorej sa vám príliš nechce, sústreďte sa na to, ako začať. Urobte prvý krok. Skúsenosti ukazujú, že akonáhle človek začne, zvyčajne už pokračuje ďalej.