Spoznaj pútavé výletné miesta, ktorými sa Slovensko pýši. Rozhľadne, jaskyne či dom kata, ktorý stínal hlavy

Pružinská Dúpna jaskyňa

Zvykne sa hovoriť, že ak sa človeku ťažko dýcha, mal by ísť do jaskyne. Namieriť si to môžeš napríklad do tej, ktorá sa nachádza v podzemí neďaleko obce Pružina.

Ide o prírodný poklad, ktorý pomáha liečiť choroby dýchacích ciest. V svahu Čierneho vrchu v okrese Považská Bystrica sa nachádza Pružinská Dúpna jaskyňa. Patrí dokonca medzi jednu z najstarších jaskýň na Slovensku. Predpokladá sa, že vznikla asi pred 10 miliónmi rokov.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa L E N K A (@lenockaa_)

Dostaneš sa k nej náučným chodníkom z dedinky Priedhorie. V jeho záverečnej časti sa priprav na strmú cestu lesom, kde prekonáš 100 výškových metrov.

Jaskyňa je dlhá približne 300 metrov, miestami široká až do 20 metrov a vysoká do 5 metrov. Verejnosti je však prístupná len jej časť, v priestoroch totiž stále prebieha paleontologický výskum.

Zaujímavosťou je výzdoba z mäkkého sintra (jaskynného tvarohu), o ktorom sa hovorí, že lieči choroby dýchacích ciest. Snehobiela farba sintrového povrchu kontrastuje s tmavým dnom jaskyne, ktoré je na mnohých miestach pokryté vrstvami guána – netopierieho trusu.

Za tunajší klenot je považovaná tzv. Vianočná sieň, ktorej strop tvoria stovky snehobielych kvapľov. Vzhľadom na ochranu prírodných hodnôt zatiaľ nie je sprístupnená.

V dávnych dobách obývali tieto podzemné priestory okrem pravekých ľudí aj jaskynné medvede a jaskynné levy. Najstaršími nálezmi sú ich kosti a lebky spred asi 80-tisíc rokov. 

Vršatské bradlá a hrad Vršatec

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, ktorý je výraznou prírodnou dominantou stredného Považia. Sú neprehliadnuteľné a viditeľné už zďaleka.

Bradlá majú formu ihiel, stien a veží, ktoré sa vypínajú nad lesmi Bielych Karpát. Oblasťou vedie náučný chodník, ktorý sa začína v obci Vršatské Podhradie.

Nad obcou sa nachádza hrad Vršatec, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady a je typickou ukážkou stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách.

Patril do skupiny strážnych hradov, ktoré zabezpečovali hranice Uhorska. Impozantný výškový rozdiel zaisťoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.

Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte pred vpádom Tatárov. Hrad postupne vystriedal viacerých majiteľov, v 14. storočí ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1708 bol počas Rákociho povstania zničený a dodnes sa z neho zachovali len ruiny.