Stačí jeden e-mail a tvoja hlava spustí horor: Odborníci odhalili, prečo ťa ničí katastrofizácia

Stačí jedna správa od šéfa, neprijatý hovor od partnera alebo nevinné pichnutie pri srdci. A hlava si okamžite vymyslí ten najhorší možný scenár. Vyhodia ťa z práce, partner ťa nechce vidieť, ide o vážnu chorobu. Odborníci tento vzorec nazývajú katastrofizácia.

Ide o sklon automaticky si predstaviť najhorší možný výsledok, aj keď to tak vôbec nemusí byť. Podľa expertov ide o veľmi časté kognitívne skreslenie, ktoré človeka môže udržiavať v neustálom pocite ohrozenia. 

Ak sa tento myšlienkový vzorec opakuje často, tak človek môže mať pocit, že je neustále „v pohotovosti“. Telo reaguje stresom, zrýchleným pulzom, problémami so spánkom a neschopnosťou sústrediť sa na prítomnosť. Práve preto psychológovia upozorňujú, že nejde len o bežné obavy, ale o vzorec myslenia, ktorý dokáže zhoršiť kvalitu života. 

Mozog sa ťa snaží chrániť, ale často to preženie

Dobrou správou je, že myslenie na najhorší scenár nevzniká „len tak“. Má hlboký evolučný základ. Podľa psychologičky Susan Albers z Cleveland Clinic je náš mozog prirodzene nastavený na vyhľadávanie hrozieb, aby nás pred nimi chránil. Kedysi to bolo pri reálnom nebezpečenstve užitočné, dnes však rovnaký mechanizmus reaguje aj na e-mail od nadriadeného alebo neprichádzajúcu odpoveď na správu. 

Albers tvrdí, že problém nastáva vo chvíli, keď sa z občasného obranného mechanizmu stane automatický spôsob interpretácie reality. Namiesto viacerých možných vysvetlení si mozog okamžite vyberie to najhoršie. Práve preto ľudia, ktorí majú za sebou zlé skúsenosti alebo traumu, bývajú na katastrofizáciu náchylnejší.

Od nevinného scenára až po fyzické príznaky

Najväčšie riziko katastrofizácie je v tom, že myšlienka nespôsobí len psychický stres. Telo ju začne brať ako reálne nebezpečenstvo. Spúšťa sa tak stresová reakcia, napätie svalov, zrýchlené dýchanie, tlak na hrudi alebo nespavosť. Pri dlhodobom opakovaní to môže prinášať úzkosti, depresiu a dokonca aj pocit fyzickej bolesti. 

Podľa Psychology Today je bežným príkladom, keď si chce šéf dohodnúť meeting. Namiesto neutrálnej možnosti, že ide o bežný rozhovor, si človek okamžite predstaví výpoveď, nedostatočný výkon a kolaps „celého života“.

Obľúbený reťazec sťahuje z predaja nevyhovujúci výrobok. Obsahuje nebezpečné farbivo, odhalila kontrola

Treba sa spýtať, aká je reálna pravdepodobnosť

Podľa terapeutky Julianny Eckman zo Sheppard Pratt je jednou z najúčinnejších techník testovanie pravdepodobnosti. Musíš si povedať, aká je reálna šanca, že sa tento scenár skutočne stane a snažiť sa nájsť na každej možnosti nejaké pozitíva. 

Podľa portálu Psyche veľmi pomáha aj otázka typu: Aké sú ešte tri ďalšie vysvetlenia? Namiesto jedného extrému tak mozog dostane priestor pracovať s realistickejším stredom.

Pomáha aj jednoduché zapisovanie myšlienok. Keď človek vidí len zlý scenár čierne na bielom, tak si často uvedomí, ako veľmi sa vzdialil od reality.

Pomáha dýchanie, všímavosť aj „čas na starosti“

Portál Lekár odporúča aj techniky z CBT terapie. Ide o uzemnenie v prítomnosti a oddelenie myšlienky od reality. Myšlienka totiž nie je skutočnosťou. To, že ti mozog niečo ponúkne, ešte neznamená, že to je pravda. Pomáha aj práca s dychom, prechádzka, krátka meditácia alebo fyzický pohyb, ktorý preruší stresovú reakciu tela.

Kedy je čas vyhľadať odborníka?

Občas si predstaviť najhorší scenár je normálne. Ak však máš pocit, že ťa tieto myšlienky paralyzujú, kradnú ti spánok alebo ovplyvňujú vzťahy a prácu, tak by podľa terapeutky Marie Recker bolo ideálne si nájsť psychológa alebo terapeuta. 

Katastrofizácia nie je predpovedanie budúcnosti, ale len zvyk mozgu automaticky ísť do extrému. A čím skôr sa človek naučí tento vzorec rozpoznať, tým mu bude lepšie.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing