Stačí urobiť jednu 5-minútovú zmenu a riziko úmrtia klesne o 10 %. Väčšina Slovákov to považuje za zbytočné

Aj krátky pohyb má pre zdravie zmysel. Fyzická aktivita podporuje srdce a cievy, zlepšuje metabolizmus a citlivosť na inzulín, pomáha regulovať krvný tlak aj hmotnosť a dlhodobo súvisí s nižším rizikom predčasného úmrtia.

Dôležité pritom je, že prínos sa neviaže len na „športovanie“ – pozitívny efekt vzniká aj vtedy, keď sa človek z pasivity posunie o malý krok a pravidelne pridá pár minút svižnej chôdze či iného intenzívnejšieho pohybu.

Aj malý posun v dennej rutine môže mať totiž podľa vedcov merateľný efekt na úmrtnosť. Nová analýza publikovaná v časopise The Lancet naznačuje, že u ľudí s najnižšou aktivitou môže už päť minút pohybu strednej až vyššej intenzity denne súvisieť s citeľným poklesom rizika predčasného úmrtia.

Podobne, aj skrátenie času stráveného sedením o pol hodiny denne sa v dátach spájalo s priaznivým vplyvom – hoci slabším než pri pridanej fyzickej aktivite.

Päť minút navyše, ktoré v dátach „vidno“

Výskumníci sa zamerali na otázku, čo by priniesli malé, realistické zmeny – nie veľké životné obraty. Pri najmenej aktívnych ľuďoch by pridanie iba 5 minút denne strednej až intenzívnej fyzickej aktivity (tzv. MVPA) mohlo podľa odhadov súvisieť s tým, že by sa dalo predísť približne 6 % úmrtí. V prípade prístupu zameraného na celú populáciu (okrem zhruba pätiny najaktívnejších) sa tento odhad zvyšoval až na 10 %.

Autori zároveň skúmali aj sedavé správanie. Ak by ľudia s najnižšou aktivitou sedeli o 30 minút denne menej, odhady ukazovali približne 3 % „odvrátiteľných“ úmrtí. Pri populačnom prístupe (opäť s výnimkou najaktívnejších) to vychádzalo zhruba na 7 %.

Základná pointa je jednoduchá: efekt sa v štatistike objavuje aj pri drobných zmenách – najmä tam, kde je východiskový pohyb minimálny.

zdroj: Freepik

Ako vedci merali pohyb a čo vlastne odhadovali

Štúdia nie je postavená na subjektívnych výpovediach typu „koľko športujete“, ale na aktivite meranej zariadeniami. Tím spracoval individuálne dáta zo siedmich dlhodobých kohortových štúdií z Nórska, Švédska a USA, spolu vyše 40-tisíc ľudí, a samostatne analyzoval aj veľkú britskú databázu UK Biobank (takmer 95-tisíc účastníkov). Dokopy tak pracovali s údajmi viac než 135-tisíc dospelých.

Dôležité je, že ide o štatistické modely a odhady takzvaných „potenciálnych podielov vplyvu“ – teda o výpočet, akému podielu úmrtí by sa teoreticky dalo predísť, keby ľudia posunuli svoju aktivitu o malý krok oproti tomu, čo bolo v dátach pozorované. Neznamená to, že päť minút denne automaticky „zachráni“ konkrétneho človeka. Hovorí to o pravdepodobnostiach na úrovni populácie.

Najviac by získali najmenej aktívni

Výsledky ukazujú, že najväčší relatívny prínos sa očakáva u skupiny, ktorá sa hýbe najmenej. Je to logické: pri nízkej štartovacej čiare môže aj krátky úsek svižnej chôdze znamenať väčší rozdiel než u niekoho, kto je už aktívny, píše Karolinska Institutet.

Zaujímavé je aj porovnanie s britskými dátami. UK Biobank síce ukázala menšie efekty než ostatné jednotky, ale trend zostal podobný. Napríklad pri populácii s výnimkou najaktívnejších sa skrátenie sedavého času o 30 minút denne spájalo s odhadom približne 4,5 % „odvrátiteľných“ úmrtí – čiže stále nejde o zanedbateľné číslo.

Spoluautorka štúdie, profesorka Maria Hagströmer, to zhrnula priamo: „Tieto výsledky ukazujú, že malé kroky môžu mať veľký vplyv.“ A dodala aj praktický rámec: „Nemusíte behať maratóny – stačí pár minút svižnej chôdze denne a rozdiel sa prejaví.“

Menej sedenia pomáha, ale pohyb vychádza silnejšie

Analýza naznačuje, že zníženie sedenia je prospešné, no pridanie krátkej dávky intenzívnejšieho pohybu má v dátach konzistentne výraznejší efekt. Výskumníci preto zdôrazňujú, že nejde o náhradu pravidelného cvičenia, ale o realistickú cestu, ako sa dá začať.

Ing-Mari Dohrn, ďalšia spoluautorka, pripomína, že cieľom boli dosiahnuteľné zmeny. „Naša štúdia sa zameriava na realistické zmeny. Pre mnohých ľudí je zníženie času sedenia alebo pridanie krátkych úsekov aktivity dosiahnuteľnejšie než veľké zmeny životného štýlu.“

V praxi to znamená jednoduché presuny v rutine: pridať krátku svižnú chôdzu denne, vystúpiť o zastávku skôr, vybaviť telefonát postojačky alebo si nastaviť pravidlo „každú hodinu pár minút pohybu“. Štúdia ukazuje, že aj keď to znie skromne, vo veľkých súboroch dát sa takýto posun už premieta do merateľných rozdielov.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing