Starnutie spomaľuje prekvapivý faktor: Bežná schopnosť ťa môže udržať mladším dlhšie, zistili vedci

Niektoré schopnosti, ktoré vnímame ako samozrejmé, môžu mať oveľa väčší význam, než im pripisujeme. Nový európsky výskum naznačuje, že to, čím denne zaťažujeme mozog, dokáže zasiahnuť až do biologického tempa nášho starnutia. A jeden bežný zvyk sa ukazuje ako prekvapivo ochranný.

Jazyky ako prekvapivý „štít“

Hoci mnohí sa pri hľadaní receptu na mladosť obracajú na rôzne kozmetické či výživové prostriedky, podľa novej štúdie môže nečakaným spojencom v boji proti starnutiu byť ovládanie viacerých jazykov.

Doteraz bol multilingvizmus oceňovaný najmä pre kultúrne a sociálne prínosy, no najnovšie dáta ukazujú, že môže pomôcť aj k dlhšiemu a zdravšiemu životu. Informuje o tom portál Euronews.

Vedci si na analýzu vzali údaje od viac ako 80 000 ľudí vo veku 51 až 90 rokov z 27 európskych krajín. Skúmali, či u nich biologické starnutie prebieha rýchlejšie, alebo pomalšie, než by naznačovali ich životné podmienky a zdravotný stav.

Výsledky publikované v časopise Nature ukazujú, že ľudia hovoriaci iba jediným jazykom majú vyššiu pravdepodobnosť zrýchleného starnutia – stavu, keď biologický vek presahuje chronologický, a tým stúpa aj riziko chorôb spojených s vyšším vekom.

Každý jazyk pridá výhodu

Európania ovládajúci viac jazykov mali podľa štúdie v priemere polovičnú pravdepodobnosť zrýchleného starnutia. Efekt bol jasne „dávkový“ – čím viac jazykov človek používal, tým výraznejšie sa jeho starnutie spomaľovalo bez ohľadu na odlišné sociálne či politické prostredie. Ako vysvetlil spoluautor štúdie Agustin Ibanez: „Každý ďalší jazyk poskytoval merateľnú ochranu.“

Ibanez zároveň zdôraznil, že ide o silný signál toho, že „bežná duševná aktivita, akou je používanie viacerých jazykov, dokáže ovplyvniť biologické tempo starnutia“.

Predchádzajúce výskumy síce tiež ukázali pozitívne účinky bilingvizmu, no väčšinou sa sústredili na pokles kognitívnych funkcií a pracovali s menšími vzorkami. Tentoraz rozsiahle populačné dáta umožnili odhaliť celkovejšie účinky na zdravie.

Podľa Ibaneza viacjazyčnosť nepôsobí len na pamäť – pravidelné prepínanie medzi jazykmi zaťažuje pozornosť, potláča rušivé vnemy a núti mozog prepínať medzi rôznymi pravidlami. Takéto procesy posilňujú nervové dráhy, ktoré vekom oslabujú.

Vplyv na emócie aj zdravie

Ibanez upozorňuje, že výhody sú aj sociálne a emocionálne: „Multilingvizmus tiež posilňuje sociálne prepojenie, kultúrnu príslušnosť a možno aj emocionálnu reguláciu. Tieto skúsenosti znižujú stres a podporujú kardiovaskulárne, metabolické a imunitné zdravie.“

Podľa neho ide o viacvrstvový mechanizmus, v ktorom spolupracujú biologické, neurálne, kognitívne aj spoločenské faktory a vytvárajú odolnosť voči starnutiu.

Kde v Európe sa najviac hovorí jazykmi?

Údaje EÚ ukazujú, že až tri štvrtiny pracujúcich Európanov ovládajú aspoň jeden ďalší jazyk. Najlepšie sú na tom tradične severské krajiny, zatiaľ čo juh Európy zaostáva.

Spojené kráľovstvo však počas posledných rokov zaznamenalo dramatický úpadok záujmu o cudzie jazyky. V roku 2024 tvorili moderné cudzie jazyky len 2,97 % všetkých A-level skúšok, upozornil Higher Education Policy Institute.

Ibanez dúfa, že výsledky podporia výučbu jazykov vo všetkých vekových kategóriách — nielen pre zdravie, ale aj preto, že spoločenská izolácia je čoraz častejšia. Podľa neho skoré vystavenie jazykovej rôznorodosti v školách posilňuje kognitívnu aj emočnú odolnosť, zatiaľ čo jazykové programy pre dospelých môžu podporovať inklúziu, kreativitu a celkovú pohodu.

Jazykové vzdelávanie by navyše mohlo slúžiť ako lacná a účinná prevencia niektorých ochorení súvisiacich so starnutím. „Zdravotné systémy si čoraz viac uvedomujú, že sociálne a kultúrne faktory ovplyvňujú starnutie, a jazyk by mal byť súčasťou tejto diskusie,” povedal Ibanez. „Naše výsledky naznačujú, že učenie jazykov je zároveň kultúrne aj biomedicínske.“

Príbeh ženy, ktorá spomalila starnutie inak

Kým nový európsky výskum ukazuje, že aj duševná aktivita môže brániť zrýchlenému starnutiu, existujú aj príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli bojovať s vekom najmä cez telo. Ako sme už v minulosti informovali, jednou z nich je renomovaná ortopedická chirurgička Dr. Vonda Wright, ktorá sa už roky snaží zbúrať predstavu, že vyšší vek automaticky znamená úpadok.

Strava, silný pohyb a radikálna zmena

Wright je medzinárodnou autoritou v oblasti aktívneho starnutia. Sama si však prešla náročným obdobím — v perimenopauze opisovala zahmlenú myseľ, bolesti aj stratu energie. Zlom nastal, keď úplne vyhodila cukor, prešla na vysoký príjem bielkovín (cca 130 g denne) a pridala pravidelný tréning. Tvrdí, že tak získala späť vitalitu aj psychickú jasnosť.

Jej prístup stojí na „čistých“ potravinách, tmavozelenej zelenine, živočíšnych produktoch a domácom kváskovom chlebe. Jednoduchým sacharidom sa vyhýba, pretože podľa nej zvyšujú zápal a únavu.

Wright dnes tvrdí, že starnutie nemusí byť pasívny proces — môže byť obdobím sily, ak k nemu pristúpime strategicky a disciplinovane.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy