Štátu chýba 152 miliónov eur: Daňové príjmy zaostávajú za plánom napriek vlnám zdražovania

Vláda si v rokoch 2024 až 2026 naplánovala ozdravenie štátnych financií prostredníctvom troch balíčkov opatrení, ktoré zahŕňali vyššie dane, nové odvody či zmrazenie platov úradníkov. Cieľom bolo skresať dlh o ambicióznych 7,4 miliardy eur.

Dnešná realita však ukazuje trhliny. Podľa Finančnej správy SR štát za prvé štyri mesiace roka 2026 vybral na daniach o 152,3 milióna eur menej, ako si naplánoval. Plán sa tak zatiaľ darí plniť len na 97,7 %. Situáciu komplikuje fakt, že kým do štátnej kasy tečie menej peňazí, v parlamente sa objavujú nové návrhy, ktoré by štát stáli ďalšie stovky miliónov eur.

Dane rastú, ale štátny plán bol príliš optimistický

Hoci štát vybral na daniach o 136,2 milióna eur viac ako vlani (nárast o 2,1 %), pre ministerstvo financií je to stále málo. Rozpočet bol totiž nastavený na ešte vyššie sumy.

Najväčšia diera vznikla pri dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorú platíme všetci pri nákupoch. Tu štátu k 30. aprílu 2026 chýbalo 131,6 milióna eur. Menej peňazí, než sa čakalo, prišlo aj od firiem na dani z príjmu, kde výpadok predstavuje 78,4 milióna eur.

Finančná správa SR to pripisuje nižším zálohovým platbám a faktu, že mnohé firmy si odložili podanie daňového priznania až na koniec júna 2026.

Naopak, rozpočet zachraňujú bežní zamestnanci. Vďaka rastu miezd a zavedeniu nových, vyšších sadzieb dane pre lepšie zarábajúcich ľudí vybral štát na daniach z príjmov fyzických osôb o 91,6 milióna eur viac, ako pôvodne predpokladal. Viac peňazí priniesli aj spotrebné dane, napríklad z tabaku či alkoholu.

Prezident Finančnej správy SR Jozef Kiss vysvetľuje, že výber daní ovplyvňujú drahé energie a celková situácia v Európskej únii. Zjednodušene povedané, štát síce dane vyberať vie, ale ekonomika krajiny nedokáže rásť tak rýchlo, aby naplnila očakávania politikov. Hlavným problémom tak nie je samotný výber peňazí, ale nastavenie plánov, ktoré dostatočne nepočítali s ekonomickými rizikami.

„Vývoj daňových príjmov v prvých mesiacoch roka odráža aktuálne ekonomické podmienky, ktoré sú naďalej ovplyvnené viacerými vonkajšími faktormi vrátane cien energií či situácie v Európskej únii. Našou úlohou je zabezpečiť spoľahlivý výber daní, transparentné procesy a kvalitné služby pre verejnosť. Budeme pokračovať v dôslednej analýze trendov a prijímať opatrenia na podporu efektívneho výberu daní, “ uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss.

Štát vybral viac, no do pokladnice prišlo menej

Pri pohľade na daňové štatistiky narazíme na zaujímavý jav: štát síce na daniach vybral o 322,8 milióna eur viac ako vlani (nárast o 4,2 %), no v skutočnosti mu v čistom zostalo navyše len 136,2 milióna eur. Tento rozdiel vysvetľuje spôsob, akým si štát delí peniaze s mestami a obcami.

Keďže ľuďom rastú mzdy, štát vyberie viac na daniach z príjmov fyzických osôb. Väčšina týchto peňazí však nejde priamo vláde, ale automaticky putuje do rozpočtov samospráv vo forme takzvaných podielových daní. Štátna kasa teda z rastúcich platov Slovákov nevidí celý zisk, pretože značná časť končí priamo v pokladniciach obcí a miest na ich bežný chod.

Skutočný problém sa skrýva v pozadí

Samotný výpadok 152 miliónov eur nie je pre štátny rozpočet likvidačný, no varovný je dlhodobý trend. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej aprílovej správe upozornila, že vládne opatrenia reálne znížia deficit len o 5 miliárd eur, hoci vláda deklarovala sumu 7,4 miliardy. Rozdiel vznikol preto, že mnohé opatrenia sú len dočasné a vláda zároveň schvaľuje nové výdavky, ktoré šetrenie vymazávajú.

Ukazuje sa aj slabina celej stratégie, ktorá stavila takmer výlučne na zvyšovanie daní a odvodov namiesto škrtania vlastných výdavkov. Takáto „príjmová konsolidácia“ je totiž veľmi citlivá na to, ako sa darí ekonomike.

Ak hospodárstvo spomalí a ľudia nakupujú menej, plán štátu sa okamžite zrúti. Naopak, šetrenie na strane výdavkov by fungovalo spoľahlivo bez ohľadu na to, či ekonomika práve rastie alebo stagnuje.

Parlament pracuje na nových výdavkoch

Kým štátna kasa počíta chýbajúce milióny z daní, v parlamente sa paradoxne pripravujú plány, ako minúť ďalšie peniaze. Skupina poslancov za SNS navrhla, aby seniori nad 90 rokov dostávali dôchodok vo výške aspoň dvojnásobku minimálneho dôchodku, čo predstavuje 824 eur mesačne.

Namiesto úspory 28 miliónov vyrobili stratu 2,86 milióna eur: NKÚ odhalil, ako štát nezvládol riadenie strategických firiem

Podľa denníka Pravda by toto opatrenie stálo Sociálnu poisťovňu v budúcom roku vyše 83 miliónov eur a do roku 2029 by sa náklady mohli vyšplhať až k hranici 90 miliónov eur. Hoci minister práce Erik Tomáš z HLAS-u s nápadom súhlasí, projekt ešte potrebuje súhlas ministerstva financií.

Tento návrh však nie je osamotený. Poslanci riešia aj reformu opatrovateľského príspevku, nové dávky na pomoc pri starostlivosti či zvyšovanie ďalších príspevkov. Hoci sú tieto nápady zo sociálneho hľadiska pochopiteľné, dokopy vytvárajú rozporuplný obraz: vláda na jednej strane ľuďom hovorí, že si musíme uťahovať opasky, no na druhej strane schvaľuje nové a drahé výdavky.

Slovensko sa tak ocitlo v situácii, ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) označila za „premárnenú príležitosť“. Problémom nie sú samotné úsporné balíčky, ale fakt, že ich pozitívny efekt vláda priebežne nuluje novými výdavkami.

Daňové výsledky za začiatok roka 2026 len potvrdzujú, že ani vyššie dane nestačia, ak ekonomika nerastie podľa očakávaní a štát neprestáva pridávať nové finančné záväzky. Navyše s blížiacimi sa voľbami sa dá očakávať, že tlak na míňanie peňazí skôr narastie, ako by sa mal upokojiť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy