Stimuluje mozog aj kreativitu. „Čierne zlato“ môžeš podľa odborníka piť aj večer

  • Pandémia Slovákom chuť na kávu nezobrala, vlani jej každý skonzumoval 2,7 kilogramu
  • Dôvod na dobrú šálku čierneho zlata máš aj dnes, nakoľko oslavuje svoj medzinárodný deň
  • Tu je niekoľko benefitov, ktoré nám jej pitie prináša a mnoho ľudí o nich vôbec netuší
Unsplash/cescon
  • Pandémia Slovákom chuť na kávu nezobrala, vlani jej každý skonzumoval 2,7 kilogramu
  • Dôvod na dobrú šálku čierneho zlata máš aj dnes, nakoľko oslavuje svoj medzinárodný deň
  • Tu je niekoľko benefitov, ktoré nám jej pitie prináša a mnoho ľudí o nich vôbec netuší

Podľa pražiara kávy Václava Faltusa zo spoločnosti Zlaté Zrnko, je pitie kávy a jej účinky opradené mnohými mýtmi. Pripomína, že predovšetkým kvalitná káva má mnoho blahodarných účinkov.

Podľa času, kedy ju človek vypije, pôsobí na organizmus rôzne. Ranná podporuje vylučovanie škodlivých látok z organizmu, pretože rozširuje cievy v obličkách. Šálka kávy za obedom zase podporuje tráviace orgány. 

Treba tiež spomenúť, že popoludňajšia šálka kávy zaženie spánok a únavu, čo podľa experta môže opäť pomôcť, ak niekto pracuje alebo si chce zašportovať. Môže sa však káva piť aj večer?

„Určite, ak potrebujete fungovať a nespať. Večerná šálka kávy pôsobí stimulujúco na mozgové centrá, aktivuje fantáziu a predstavivosť, spájanie nápadov a myšlienok,“ povedal nám pražiar.

zdroj: Unsplash/chevanon

Už sme naznačili, že káva stimuluje organizmus a centrálnu nervovú sústavu, povzbudzuje pracovný výkon, kreativitu a sústredenie. Spomenúť však treba aj jej blahodarný vplyv na kondíciu mozgu.

Káva obsahuje dva unikátne oleje, kahveol a kafestol. Sú to silné neurologické látky chrániace mozog pred oxidačným stresom a poškodením DNA. Ktoré sú zapríčinené aj elektromagnetickým žiarením spotrebičov a technologických zariadení. Aby sa však z kávového zrnka naozaj dostali aj do šálky, a potom do tela človeka, dôležitá je správna príprava kávy.

„Je dobré mať kvalitný kávovar, ktorý pomôže z kávových zŕn vyextrahovať všetky žiadúce chute aj zdraviu prospešné látky,“ upozorňuje Václav Faltus.

zdroj: Unsplash/nix

„Aj čas extrakcie je dôležitý. Čím je kratší, tým má káva intenzívnejšiu chuť, ale menej kofeínu. Ak voda preteká cez zrnká v páke kávovaru alebo v kapsule dlhšie, povzbudzujúcich látok sa z nich dostane do šálky viac,“ hovorí baristka Monika Matúšová. 

Mnohí to nevedia, no dať si do kávy cukor a mlieko, nemusí byť hriech. „Keď nejakú kávu ochutnávate prvýkrát, mlieko a cukor si nedajte, aby ste zistili, ako naozaj chutí. Cukor a mlieko vedia síce maskovať chyby kávy, ale zároveň aj zakrývať jej dobrú chuť. Navyše, cukor prísun kofeínu v krvi zrýchľuje, mlieko zase spomaľuje. Najlepšie je, keď si môže každý vybrať a piť kávu podľa svojich chuťových preferencií,“ pokračuje baristka.

Tvrdenia, že pitie kávy prináša človeku hneď niekoľko benefitov, podporuje aj Dušan Plichta – za­kla­da­teľ slovenského kon­ceptu funkč­ných po­tra­vín Po­wer­logy. S odvolaním sa na vedecké štúdie konštatuje, že káva napríklad posilňuje našu krátkodobú pamäť.

„Poprední neurológovia zistili, že kofeín ovplyvňuje oblasti mozgu zodpovedné za koncentráciu a pamäť. A tak, ako priamy dôsledok, káva posilňuje krátkodobú pamäť a ostrosť koncentrácie.“

zdroj: Unsplash/spratt

Je tiež zdrojom užitočných antioxidantov, tie pomáhajú v boji proti zápalom. Okrem toho zohrávajú významnú úlohu pri neutralizácii voľných radikálov v bunkách. Inými slovami, antioxidanty v šálke kvalitnej kávy značne pomáhajú ľudskému zdraviu.

Okrem iného, tento obľúbený nápoj znižuje riziko vzniku cukrovky. „Nebezpečenstvo vzniku cukrovky klesá o 7 % každou šálkou kávy. Káva totiž pomáha telu využiť inzulín. Tým umožňuje účinnú reguláciu cukru v krvi.“

V neposlednom rade kvalitná káva podporuje zdravie srdca. Chráni srdcové tepny pred poškodením, ktoré vzniká aj dôsledkom zápalu. „Pitím kvalitnej kávy znížite riziko chorôb ako hypertenzia, trombóza alebo srdcový infarkt.“

zdroj: Unsplash/gorwin

V súčasnej pandemickej situácii, kedy u ľudí narastá počet depresií, sa zíde vedieť, že milovníci kávy majú nižšie riziko depresie. „Kofeín v našom tele aktivuje neurotransmitery, ktoré ovládajú náladu – serotonín a dopamín. Kvalitná káva tak potlačí depresiu poriadnou „injekciou“ týchto hormónov dobrej nálady.“

Aký druh kávy máš rád/rada?

Zakladateľ značky funkčných potravín pripomína, že Slováci by mali pri výbere kávy myslieť najmä na jej kvalitu. „Ak chcete tú najvyššiu, je dobré zvoliť BIO certifikáciu. Zahŕňa ekologické pestovanie v čistom prostredí a bez pesticídov. Z morálneho hľadiska prináša rovnako dôležité etické obchodovanie s lokálnymi farmármi. A v prípade Powerlogy kávy aj šetrné praženie priamo na Slovensku.“ 

Slováci a káva

Každý obyvateľ Slovenska bez rozdielu veku vlani podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR skonzumoval v priemere až 2,7 kilogramu kávy.

„Dlhodobo sa spotreba na Slovensku pohybuje na úrovni 3,04 kilogramu na obyvateľa. Ide o 10-ročný priemer, pričom najvyššiu spotrebu kávy dosiahlo Slovensko v roku 2014, a to 3,6 kilogramu tejto plodiny na obyvateľa. Najmenej 1,4 kilogramu kávy skonzumovali obyvatelia Slovenska v roku 1990,“ uviedol Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR.

zdroj: Unsplash/neel

Káva je jedným z najviac obľúbených nápojov na svete. Podľa údajov portálu Statista v rokoch 2020/2021 sa na celom svete spotrebovalo viac ako 166,6 miliónov vriec kávy. Jedno vrece je váži až 60 kilogramov. Európske krajiny patria medzi najväčších konzumentov. Vlani mali podľa dát najväčšiu spotrebu na obyvateľa v Holandsku  a to 8,3 kilogramu, Fínsku 7,8 kilogramu a Švédsku 7,6 kilogramu.

Kým pred desiatimi rokmi 250 gramov praženej kávy stálo v slovenských obchodoch v priemere 2,01 eura, vlani sme zaplatili už 3,02 eura. Cena 100-gramového balenia instantnej kávy s kofeínom vzrástla z 3,7 eura v roku 2010 na minuloročných 4,1 eura. Vlani bolo možné objednať si šálku kávy espresso (7 g) v kaviarňach na Slovensku v priemere za 1,3 eura.

zdroj: Unsplash/nadelyaeva

Na Slovensko sa doviezlo vlani 40,4 tisíca ton kávy v hodnote 158,4 milióna eur. Medziročne sa dovezený objem znížil o necelé percento a v porovnaní s päťročným priemerom o 3,8 %. Najviac kávy dovezenej na Slovensko za posledných päť rokov pochádzalo z Nemecka, Českej republiky, Poľska, Maďarska a Talianska.

Celkový vývoz kávy zo Slovenska dosiahol vlani 29,1 tisíca ton, čo predstavovalo takmer 135 miliónov eur. Medziročne množstvo vyvezenej kávy kleslo približne o 9 % a v porovnaní s päťročným priemerom bolo nižšie o 8 %. Krajinou číslo jeden, kam smerovalo v priebehu posledných päť rokov zo Slovenska najviac praženej i nepraženej kávy, bolo Maďarsko, nasledovalo Rakúsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko.

Podľa údajov Eurostatu sa v Európskej únii v roku 2020 vyrobilo 1,9 milióna ton kávy. Spomedzi členských štátov najviac praženej kávy vyrobilo Taliansko (615,6 tisíc ton, čo je 31,7 % z celkovej produkcie EÚ), za ním je Nemecko (571,1 tisíc ton; 29,4 %) a Francúzsko (148,7 milióna ton; 7,7 %). Tieto tri krajiny vyrobili viac ako dve tretiny z celkovej produkcie kávy v EÚ.

Medzinárodný deň kávy sa oslavuje od roku 2015 a vyhlásila ho Medzinárodná organizácia pre kávu (International Coffee Organization). Tento deň okrem propagácie a oslavy nápoja slúži aj k tomu, aby sa pozornosť ľudí obrátila tiež k pracovníkom a životným podmienkam tých, ktorí ju pestujú. 

Zdroje: diabetesjournals.org, Powerlogy, Statista.com, Eurostat, internationalcoffeeday.org, International Coffee Organization, Štatistický úrad SR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie