Študenti z Ukrajiny nepochybujú o výhre: Ak zachránime Ukrajinu, zachránime Európu

Startitup vojnu na Ukrajine od začiatku pozorne sleduje a snaží sa prinášať všetky dôležité novinky a overené informácie. Dnes sme sa však rozhodli spýtať sa na inváziu priamo ľudí, ktorí sú ňou najviac dotknutí, a to konkrétne ukrajinských študentov študujúcich na Slovensku.

Armáde sa darí

Naša otázka znela: „Aký máš názor na situáciu na Ukrajine a navštevuješ niekedy aj domovinu?“ Prvý zo študentov nám objasnil, že domov momentálne nenavštevuje, no stále má na Ukrajine rodinu. „Situácia je dosť zložitá, no nie taká zlá, ako sa zdá na prvý pohľad,“ tvrdí mladý študent.

„Rusi sa snažia postupovať ďalej v Donbase, no je tam dobrá obrana.“ Zároveň dodáva, že do rúk ukrajinských vojakov sa dostáva stále viac a viac zbraní od NATO a zvyšku Západu. „Myslím si, že sa Rusku nepodarí dosiahnuť veľa viditeľných úspechov,“ podčiarkol.

Lepšie zajtrajšky

Na juhu krajiny je situácia stále kritická. Nachádza sa tu aj mesto Odesa, ktoré patrí medzi tie, ktoré sú stále bombardované takmer na dennej báze.

Ďalší študent má rodinu práve v tejto oblasti a preto sa o ňu, pochopiteľne, bojí. „Toto mesto bombardovali ako pred pár dňami, tak aj včera. Situácia je teraz veľmi zložitá,“ uviedol.

zdroj: Startitup

Vysvetľuje, že momentálne je na tom najhoršie práve juh a východ Ukrajiny. „Dúfame ale, že spolu zvíťazíme,“ vyjadril sa ukrajinský mladík. „Spolu s podporou európskych štátov. A ak zachránime Ukrajinu, zachránime celú Európu.“

Ťažká situácia

Posledný respondent začína svoju odpoveď so slovami, že „situácia na Ukrajine je veľmi ťažká“ a informuje, že jeho rodina sa práve teraz nachádza v Kyjeve. „Najťažšia situácia je teraz asi v Mariupole, je tam veľa mŕtvych a zranených,“ opisuje študent. „Myslím si však, že všetko bude dobré, naša armáda bude lepšia a vyhrá.“

Vojenskú situáciu opisuje priamo z prvej ruky. V Kyjeve strávil prvé dni vojny. „Tiež ho bombardovali. Počas prvých dní to bolo ťažké,“ vyjadril sa. Verí však, že „s jeho národom bude všetko dobré.“

Na koniec opäť prízvukuje, že najmä Mariupol je momentálne v zúfalej situácii. „Potrebujeme pomoc s evakuáciou ľudí,“ apeluje mladý Ukrajinec. „To je všetko, čo viem povedať.“

Dve strany mince

Nie všetci utečenci však vidia situáciu s toľkou nádejou. Najmä tí, ktorí vojnu stále pociťujú na vlastnej koži. Jedným z týchto prípadov je Valerij Arbuzov, ktorý hlavné mesto v čase najintenzívnejšieho ostreľovania síce opustil, no stále žije neďaleko.

„Sirény sa niekedy rozoznejú aj 7-krát za deň. Stále cítime, že prebieha vojna,“ opisuje Valerij pre portál Politico. „Už si ani nerobím plány do budúcna, neviem čo sa stane. Teraz to všetko stojí na politikoch a našej armáde,“ dodal.

zdroj: TASR/AP Photo/Petros Giannakouris

Až ťažká situácia mnohým Ukrajincom pripomenula, že môžu prísť aj o veci, ktoré dovtedy považovali za všedné. „Túžim sa vrátiť do môjho bytu, dokonca mi chýba sťažovanie sa na mojich susedov, ktorí vŕtali každý víkend,“ spomína 29-ročná utečenka Yasija.

„Chcem objať mojich rodičov, ktorí ostali v Kyjeve, ale nemám poňatia, kedy ich budem môcť vidieť.“

Ruská invázia okradla bežných občanov Ukrajiny aj o tie najzákladnejšie privilégiá. Podobne ako Yasija či Valerij, si nemôžu dovoliť rozmýšľať nad budúcnosťou, pretože netušia, či sa nejakej vôbec dožijú. „Musím sa uspokojiť s pokojnými dňami, a s tým, že moji rodičia sú v poriadku.“