Súboj o novú „Hodvábnu cestu“: EÚ leje miliardy do koridoru, ktorý má obísť Putina a konkurovať Číne

Európska únia 20. októbra otvára v Luxemburgu summit s ministrami zo Strednej Ázie, Kaukazu a krajín okolo Čierneho mora s cieľom posilniť regionálnu prepojenosť, obchod a spoluprácu v oblasti energetiky. Vrcholom programu je téma rozvoja Transkaspického dopravného koridoru – známeho aj ako Stredný koridor.

Prečo je dôležitý? Slúži ako alternatíva k ruským trasám a v posledných rokoch sa stal kľúčovým nástrojom na diverzifikáciu obchodných ciest. Koridor je plne operačná trasa spájajúca Čínu a Európu cez Kazachstan, Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko. Je dlhý 6 500 km a využíva námornú a železničnú dopravu.

Globálna brána

Stredný koridor je podľa serveru Geopoliticalmonitor najrýchlejšou a najpriamejšou obchodnou trasou medzi Čínou a Európou, pričom v porovnaní so Severným koridorom skrátil vzdialenosti približne o 2 500 kilometrov. Tranzitné časy sa pohybujú od 10 do 15 dní.

Brusel chce prostredníctvom projektu Globálna brána (Global Gateway) investovať miliardy eur do infraštruktúry, digitálneho rozvoja a energetiky, ako alternatívu k čínskej iniciatíve Pás a cesta (BRI).

Už na zakladajúcom summite Európska únia – Stredná Ázia v apríli sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa stretli s piatimi prezidentmi regiónu a oznámili dodatočnú investíciu vo výške 12 miliárd eur prostredníctvom Globálnej brány s cieľom naštartovať nový projekt digitálneho a infraštruktúrneho rozvoja. Z plánovaných 12 miliárd eur má ísť 3 miliardy priamo na rozvoj koridoru.

Tento plán má konkurovať čínskej iniciatíve Pás a cesta. Cieľom je ponúknuť „kvalitné“ a transparentné investície, ktoré nevedú krajiny do dlhových pascí.

My messages at launch of Coordination Platform for Trans-Caspian Transport Corridor (#TITR):
– You cannot beat geography, but you can make it work for you.
– We have no time to lose.
– TITR has major implications for sustainable dev’t and peace in #CentralAsia & #SouthCaucasus. pic.twitter.com/c2zL8o5vJO

— Roman Vassilenko (@romanvassilenko) June 12, 2024

Stiprais: Potrebujeme politické rozhodnutia

Eduards Stiprais, osobitný zástupca Európskej únie (EÚ) pre Strednú Áziu v rozhovore pre RFE/RL povedal, že októbrové stretnutie sa bude snažiť nadviazať na predchádzajúce summity. Podľa jeho slov sa zameria na to, ako čo najlepšie využiť finančné prostriedky získané prostredníctvom Globálnej brány, plánu partnerstva EÚ v oblasti infraštruktúry, ktorý bol spustený v roku 2021 a ktorý sa považuje za alternatívu k celosvetovej čínskej iniciatíve.

„Peniaze sú,“ povedal. „Problémom je, že potrebujeme politické rozhodnutia a dohody o tom, ako postupovať, pretože hovoríme o prekračovaní viacerých hraníc a ide o krajiny, ktoré sa v predchádzajúcich 30 rokoch veľmi zameriavali na presadzovanie svojej suverenity.“

Geopolitická konkurencia s Ruskom a Čínou

Vojna na Ukrajine zmenila pohľad EÚ na obchodné koridory a energetickú bezpečnosť. Región Strednej Ázie je tradične ovládaný Moskvou a čoraz viac integrovaný s Pekingom. EÚ sa snaží získať strategickú prítomnosť, no čelí silnej konkurencii v obchode aj politike.

Brusel však bude musieť prekonať desaťročia zakoreneného vplyvu Pekingu a Moskvy, ak chce posilniť svoj vplyv v regióne.

Napriek tomu, že sa Rusko zameriava na inváziu na Ukrajinu, stále je dôležitým politickým hráčom a Čína sa stala popredným obchodným partnerom a významným zahraničným investorom. Čínsko-stredoázijský obchod dosiahol podľa RFE/RL rekordných 94,8 miliardy dolárov, čo zdôrazňuje rozsah výzvy pre Brusel.

„Putin príde. Nič iné nečakám." Tretina obyvateľov najnebezpečnejšieho územia NATO sa chce odsťahovať

Okrem Strednej Ázie sa gruzínska vládnuca strana Gruzínsky sen v posledných rokoch priblížila k Rusku a jej vzťahy s EÚ sa zhoršili.

Tbilisi sa tiež čoraz viac spolieha na Čínu v oblasti investícií do infraštruktúry, pričom sa obracia na štátom podporované čínske firmy namiesto európskych ponúk na výstavbu svojej diaľnice v hodnote 1 miliardy dolárov. 

Stiprais pre RFE/RL hovorí, že blok je v „symbolickej súťaži“ s Čínou a Ruskom, pokiaľ ide o rozvoj obchodných trás a infraštruktúry v celom regióne, ale že „v tomto úsilí je dostatok priestoru pre každého“.

„V porovnaní s Čínou aj Ruskom máme určité výhody,“ povedal. „A jednou z nich je kvalita našich investícií [a] to, že prichádzajú s veľmi jasne vymedzenými podmienkami.“

Trumpova cesta pre medzinárodný mier a prosperitu

EÚ nemá konkurenciu len v Pekingu a Moskve. Do hry vstupujú aj Spojené štáty americké. Washington, ktorý tvrdil, že sprostredkuje mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom, si v auguste zabezpečil exkluzívne rozvojové práva na nový koridor cez južné Arménsko. Trasa, ktorá je označovaná ako „Trumpova cesta pre medzinárodný mier a prosperitu“, (alebo aj Zangezurský koridor) spája Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Dohoda Spojeným štátom zaručuje 99-ročný prenájom strategicky dôležitého miesta v srdci Eurázie.

To, čo vyzerá ako infraštruktúra, je v skutočnosti odvážnym prejavom geopolitického vplyvu, ktorý vytvára alternatívnu obchodnú trasu medzi východom a západom. Dohoda, ktorá sa v auguste tohto roku dosiahla v Bielom dome, prekreslila politickú mapu dopravy v Eurázii.

Koridor bez pána?

Stredný koridor ide z Kazachstanu cez Kaspické more do Azerbajdžanu, potom cez Gruzínsko do Turecka. Zangezurský koridor („Trumpova cesta“) by ho rozšíril o južnú vetvu cez Arménsko do Náchodžanu a Turecka, čím by vytvoril „južný most“ medzi Strednou Áziou a Blízkym východom. To by umožnilo Strednému koridoru obísť Gruzínsko a priamo sa napojiť na tureckú sieť.

Zangezur je považovaný za kľúčový prvok stredného koridoru, pretože by zvýšil jeho kapacitu a spojí železničné siete Azerbajdžanu s arménskou infraštruktúrou. Informuje portál Caspian Post.com.

Stredný koridor nevlastní žiadny jednotlivý aktér. Každodenné operácie sú v rukách Kazachstanu, Azerbajdžanu, Gruzínska a Turecka, ale pravidlá, financovanie a politický vplyv plynú z Washingtonu, Bruselu a Pekingu. USA sa snažia kontrolovať úzky bod, Čína ovláda politickú scénu a Európa financuje veľkú časť rámca. Výsledkom je prekrývajúca sa suverenita – koridor s mnohými vlastníkmi, ale bez pána.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta