Supermarkety zažívajú masový bojkot. Ďalšia európska krajina spustila protest proti vysokým cenám

Po vzore Chorvátska začali bojkotovať supermarkety aj obyvatelia Bosny a Hercegoviny. Prudké zdražovanie v krajine, kde mnohí ľudia žijú na hranici chudoby, spôsobilo vlnu nespokojnosti, informuje TV Nova.

Protesty, ktoré majú trvať dva dni, majú jasný cieľ – upozorniť na neprimerané ceny základných potravín a vytvoriť tlak na vládu, aby prijala konkrétne opatrenia.

„My mladí skôr prežívame, než žijeme. Ak nemáme dve – tri zamestnania, len ťažko vyžijeme. Situácia už nemôže byť horšia. Musíme sa spojiť – mladí, starí, pracujúci aj nezamestnaní,“ vyhlásil umelec Ramo Tučić. Podobne ako v Chorvátsku, aj v Bosne obchody podľa obyvateľov umelo navyšujú ceny a zneužívajú aktuálnu ekonomickú situáciu.

Umelé zdražovanie a vplyv na výrobcov

Bojkot sa netýka len samotných spotrebiteľov, ale aj výrobcov, ktorých obchody naďalej tlačia do nízkych výkupných cien.

Murisa Marićová zo Združenia ochrany spotrebiteľov upozornila, že veľa produktov má teraz nižšiu hmotnosť, ale vyššiu cenu. „Je absurdné, že dnes máme balenie kávy s hmotnosťou 907 gramov, pričom cena prudko vzrástla,“ dodala.

Situáciu ešte viac vyhrotilo rozhodnutie vlády v Republike srbskej, autonómnej oblasti Bosny a Hercegoviny, ktorá oznámila zavedenie produktov s nulovou obchodnou maržou od 3. marca. Toto opatrenie sa však týka len domácich výrobcov a spotrebného tovaru. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa preto pýtajú, prečo ich federálna vláda neprijme podobné opatrenia v širšom rozsahu.

Zomrel posledný československý stíhací pilot 2. svetovej vojny. Mal 101 rokov

Pridávajú sa ďalšie krajiny

Bojkot supermarketov nie je len lokálnym problémom. K iniciatíve sa pridali aj Srbsko, Severná Macedónia a Kosovo. Zatiaľ čo v Bosne a Hercegovine prebieha dvojdňový bojkot bez určenia konkrétneho reťazca, v Chorvátsku už prebiehajú dlhšie a cielené akcie. Organizátori plánujú sedemdňový bojkot jednej z veľkých predajných sietí, ktorú si ľudia vyberú hlasovaním na sociálnych sieťach.

Podľa Josipa Kelemena z chorvátskej platformy Halo, inspektore sú doterajšie bojkoty úspešné, no obchodníci zatiaľ neposkytli uspokojivú odpoveď, informuje portál Sarajevo Times.

„Obchodné reťazce nás ignorujú a naďalej klamú. Napríklad jeden z nich najprv zvýšil cenu produktu o 60 % a potom oznámil zníženie cien na 250 položkách, čo je obyčajná manipulácia,“ upozornil Kelemen.

V Chorvátsku sa protesty začali už pred niekoľkými týždňami a podľa daňovej správy došlo k výraznému poklesu tržieb v supermarketoch. Nátlak verejnosti donútil chorvátsku vládu rozšíriť zoznam regulovaných potravín zo 30 na 70 položiek. Medzi nové regulované produkty patria napríklad chlieb, maslo, cestoviny či niektoré druhy klobás.

Inflácia a opatrenia vlád

Bosna a Hercegovina aj Chorvátsko čelia výraznému zdražovaniu, pričom Chorvátsko má najvyššiu infláciu v celej eurozóne. Spotrebiteľské ceny tam medziročne rástli štyri mesiace po sebe, pričom v januári dosiahli 5 %, čo je podľa Eurostatu najvyššia hodnota v rámci krajín platiacich eurom, píše Markíza.

Chorvátska vláda na tlak verejnosti zareagovala opatreniami, ako sú povinné zníženie cien vybraných produktov a zavedenie regulovanej sekcie v supermarketoch, kde si môžu ľudia s nízkymi príjmami kúpiť cenovo dostupné potraviny.

„Obchodníci musia ponúknuť aspoň jednu značku produktu za regulovanú cenu a umiestniť tieto výrobky do špeciálnej sekcie v obchodoch,“ uviedol chorvátsky premiér Andrej Plenković.

Ako sa bojkot vyvíja a čo bude ďalej?

Hoci bojkot v Bosne a Hercegovine ešte nemal taký vplyv ako v Chorvátsku, je jasné, že nespokojnosť ľudí narastá.

Obyvatelia požadujú od vlády konkrétne riešenia, ktoré im pomôžu zvládnuť neúnosné náklady na život. Ak politici nezasiahnu, je pravdepodobné, že protesty budú pokračovať a možno sa rozšíria aj do ďalších krajín Balkánu.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta