„Superovocie“ zo slovenských záhrad znižuje obvod pásu a zlepšuje činnosť čriev. Stačí ho jesť pravidelne

Hruška sa objavuje v záhradách, sadoch aj na pultoch obchodov, no často bez toho, aby sme jej venovali špeciálnu pozornosť. Vedci ju pritom zaraďujú medzi ovocie s vysokou výživovou hodnotou, nízkou energetickou hustotou a výrazným vplyvom na metabolické zdravie.

Jej pravidelná konzumácia ovplyvňuje reguláciu chuti do jedla, hladinu glukózy v krvi, kardiovaskulárny systém a dokonca i chudnutie. To, čo Slováci vnímajú ako obyčajné ovocie, predstavuje z odborného hľadiska mimoriadne funkčný výživový mix.

Ako hruška pomáha pri udržaní zdravej hmotnosti

Dominantnou zložkou hrušky je vláknina, uvádza Nutrition Advance. Jediný plod dokáže pokryť približne pätinu odporúčaného denného príjmu. Z hľadiska fyziológie ide o kombináciu rozpustnej a nerozpustnej vlákniny, pričom významnú úlohu zohráva pektín.

Pektín viaže vodu, spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a stáva sa substrátom pre črevné baktérie. Výsledkom fermentácie sú krátkoreťazcové mastné kyseliny, najmä butyrát, ktoré podporujú integritu črevnej sliznice a regulujú zápalové procesy. Prehľadové články publikované v časopisoch ako Nutrients a Gut Microbes poukazujú na prepojenie medzi príjmom pektínu, diverzitou črevného mikrobiómu a nižším rizikom metabolických ochorení.

Vláknina v hruške zároveň súvisí s reguláciou telesnej hmotnosti. Analýzy rozsiahlych populačných databáz, vrátane americkej NHANES, ukazujú, že ľudia s vyšším príjmom vlákniny majú nižší index telesnej hmotnosti a menší obvod pásu. Hruška v tomto kontexte funguje ako prostriedok, ktorý zvyšuje kvalitu stravy bez potreby extrémnych zásahov.

Keď hrušku ošúpeš, pripravíš sa o veľkú časť jej „metabolickej výbavy“. Výskum aj prehľady o zložení ovocia opakovane ukazujú, že šupka nesie vyššiu koncentráciu vlákniny a často aj vyšší podiel polyfenolov než dužina. Preto sa oplatí vyberať kvalitné plody, dobre ich umyť a zjesť celé, najmä ak cieliš na sýtosť a zdravie čriev.

Z mikronutrientov stojí za pozornosť najmä meď, vitamín C a vitamín K. Meď sa podieľa na tvorbe spojivových tkanív, funkcii nervového systému a energetickom metabolizme. Vitamín C prispieva k syntéze kolagénu a podpore imunitných funkcií, zatiaľ čo vitamín K zohráva úlohu v zrážaní krvi a zdraví kostí. Hruška neposkytuje extrémne dávky týchto živín, no v kontexte pestrej stravy sa stáva stabilným a spoľahlivým zdrojom.

Môže pomôcť pri prevencii diabetu?

Zaujímavé sú aj údaje o vzťahu medzi konzumáciou hrušiek a kardiovaskulárnym zdravím. Systematické prehľady a metaanalýzy observačných štúdií naznačujú, že pravidelná konzumácia hrušiek súvisí s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení a nižšou celkovou mortalitou.

Hoci randomizované kontrolované štúdie prinášajú opatrnejšie výsledky, niektoré z nich zaznamenali pokles krvného tlaku, zlepšenie lipidového profilu a zmeny v hormonálnych regulátoroch chuti do jedla. Klinická štúdia realizovaná u osôb s metabolickým syndrómom ukázala, že každodenná konzumácia čerstvej hrušky viedla po niekoľkých týždňoch k zníženiu systolického tlaku a obvodu pásu v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Často diskutovanou témou je cukor v ovocí. Hruška obsahuje prirodzene sa vyskytujúce cukry, no ich účinok sa zásadne líši od sladených nápojov či dezertov. Metaanalýza prospektívnych kohortových štúdií ukázala, že vyššia konzumácia hrušiek súvisí s nižším rizikom vzniku diabetu 2. typu. Tento efekt sa vysvetľuje kombináciou vlákniny, polyfenolov a nízkej glykemickej záťaže.

Polyfenoly predstavujú ďalší významný rozmer výživovej hodnoty hrušiek. Analytické štúdie identifikovali v hruškách kyselinu chlorgénovú, flavanoly, katechíny a triterpény. Tieto bioaktívne látky vykazujú antioxidačné a protizápalové vlastnosti a v experimentálnych modeloch ovplyvňujú metabolizmus glukózy a lipidov.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking