Svet je podľa Fica zvrátený. Kaliňák tvrdí, že premiér článok 5 zmluvy o NATO nijako nespochybnil

Premiér Robert Fico využil dnešný Medzinárodný deň mieru na ďalšie zdôraznenie svojho postoja k vojne a bezpečnostnej politike. V stanovisku z 21. septembra vyhlásil, že mier bude presadzovať aj napriek kritike, ktorá nasledovala po jeho nedávnych výrokoch o článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Predseda vlády v tejto súvislosti použil aj výraznú formuláciu: „Svet je zvrátený. Kto je za mier, je zlý. Kto je za vojnu, je mierotvorca,“ uviedol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. 

Vyjadrenie prichádza po slovnej výmene s českým prezidentom Petrom Pavlom. Ten Ficove predchádzajúce slová o kolektívnej obrane NATO označil za závažné a pripomenul princíp solidarity medzi členmi Aliancie.

Fico: Mier nie je strašenie ani klišé

Predseda vlády vo svojom stanovisku uviedol, že tému mieru v posledných dňoch opakovane zdôrazňoval. „Za posledný týždeň som možno stokrát vyslovil slovo mier. A budem ho skloňovať donekonečna,“ napísal Fico.

Podľa premiéra by otázka mieru nemala rozdeľovať spoločnosť ani politických predstaviteľov. „Pretože mier nie je strašenie, mier nie je klišé. Mier je to, čo nás všetkých musí spájať – rešpektujúc iný názor a pohľad. Prosím, pamätajme na to,“ cituje web Noviny.sk.

Fico svoje stanovisko zverejnil pri príležitosti Medzinárodného dňa mieru, ktorý pripadá na 21. september. Organizácia Spojených národov ho pôvodne ustanovila v roku 1981. V roku 2001 Valné zhromaždenie OSN stanovilo 21. september ako každoročný deň nenásilia a prímeria.

Premiér v stanovisku spomenul aj 81. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN a stretnutia svetových lídrov v New Yorku. Samotné 81. zasadnutie sa začalo 8. septembra. Všeobecná rozprava, na ktorej vystupujú hlavy štátov, predsedovia vlád a ďalší vysokí predstavitelia, sa začína 22. septembra.

Fico zároveň sprostredkoval odkaz vojnového veterána Vladimíra Strmeňa: „Chráňme si mier, rodil sa ťažko.“

Výroky nadväzujú na spor o článok 5 NATO

Aktuálne stanovisko nadväzuje na diskusiu, ktorú vyvolali Ficove predchádzajúce výroky o prípadnom konflikte medzi Ruskom a NATO. Premiér v uplynulých dňoch tvrdil, že nechce, aby bolo Slovensko zatiahnuté do vojenského konfliktu, a kriticky sa vyjadroval k spôsobu interpretácie článku 5.

Český prezident Petr Pavel na jeho slová reagoval tým, že článok 5 predstavuje princíp solidarity a vzájomnej zodpovednosti členských krajín. Podľa Pavla nemožno na jednej strane očakávať ochranu od NATO a súčasne odmietať solidaritu s napadnutým spojencom.

Fico mu následne odkázal, že rešpektuje jeho odlišný názor, no sám „uprednostňuje mier“. Zároveň uviedol, že nechce patriť medzi politikov hľadajúcich zámienku na konflikt medzi NATO a Ruskom, uvádza Denník N. 

Samotný článok 5 stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému členovi NATO sa považuje za útok proti všetkým. Každý spojenec má napadnutému štátu pomôcť spôsobom, ktorý považuje za potrebný. NATO výslovne uvádza, že takáto pomoc môže, ale nemusí zahŕňať použitie ozbrojenej sily.

Minister obrany Robert Kaliňák v nedeľu odmietol interpretáciu, že Fico článok 5 alebo spojenecké záväzky spochybnil. Podľa neho premiér kritizoval aktivity, ktoré podľa jeho názoru môžu Európu zatiahnuť do konfliktu.

Článok 5 zmluvy NATO

Ficovo stanovisko k Medzinárodnému dňu mieru tak pokračuje v debate, ktorá sa už netýka iba samotného odmietania vojny. Súčasťou politickej diskusie sa stala aj otázka, ako Slovensko interpretuje svoje záväzky v NATO a akú formu pomoci by v prípade napadnutia spojenca považovalo za primeranú.

Debatu je možné vnímať aj v kontexte starších výrokov českého premiéra Andreja Babiša, ktorý v predvolebnej kampani spochybnil povinnosti vyplývajúce z rovnakého článku zmluvy NATO. Obsahom článku je povinnosť štátov pomôcť spojencom spôsobom, ktorý považujú za vhodný. Zároveň takáto pomoc zohľadňuje možnosti krajiny. 

Znenie celého článku Severoatlantickej zmluvy je nasledovné: „Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.“