Svet stojí pred hrozbou: Úmrtie kvôli „superbaktériám“ každé tri sekundy

Len v Spojených štátoch sa každoročne vyskytne viac ako 2,8 milióna prípadov infekcií, ktoré sú rezistentné voči antimikrobiálnym liečivám. Táto rezistencia nastáva vtedy, keď si mikroorganizmy vyvinú obranné mechanizmy proti liekom, resp. antibiotikám, ktoré sú primárne určené na ich elimináciu.

Rezistentnosť baktérií predstavuje vážnu globálnu hrozbu pre verejné zdravie. „Odhaduje sa, že do roku 2050 až 10 miliónov ľudí ročne – to je jedna osoba každé tri sekundy – zomrie na infekciu superbaktériou,“ cituje CNN epidemiologičku infekčných chorôb Steffanie Strathdee, ktorá je spoluriaditeľka prvého špecializovaného centra fágovej terapie v Severnej Amerike.

Pokles dĺžky a kvality života

V správe, ktorú minulý rok publikovali CSIRO a Austrálska akadémia technologických vied, sa uvádzalo, že bez okamžitých opatrení by do roku 2050 mohla nastať „postantibiotická éra“. To by znamenalo zníženie priemernej dĺžky a kvality ľudského života, ako aj pokles živočíšnej produkcie, pričom „mäso by bolo vzácne a riskantné na konzumáciu“.

Podľa Dr. Branwena Morgana, vedúceho misie na minimalizáciu antimikrobiálnej rezistencie na CSIRO, bude mať takmer polovica všetkých žien infekciu močových ciest. „Už vieme, že tie lieky prvej línie… tie, ktoré zvyčajne dostávate ako prvé, nefungujú. Takže musíte mať iný typ lieku z inej triedy antibiotík – a tiež, v niektorých prípadoch, ani tieto nefungujú.“

V máji 2022 sa začali objavovať prvé prípady očných infekcií, ktoré boli rezistentné na bežne používané antibiotiká. Do mája 2023 sa tieto infekcie rozšírili do vyše 18 štátov. Štyri osoby zomreli, ďalšie štyri prišli o oči, 14 malo poškodený zrak a desiatky ďalších trpeli infekciami v iných častiach tela.

Ako uvádza CNN, za týmto šírením stál vzácny kmeň baktérie Pseudomonas aeruginosa rezistentný na antibiotiká, ktorý nebol v USA nikde predtým identifikovaný.

Morgan pre The Guardian dodal, že v dôsledku globálneho otepľovania sa baktérie a iné mikroorganizmy vyvíjajú rýchlejšie a môžu sa šíriť do nových oblastí. Extrémne poveternostné podmienky spôsobené klimatickou krízou môžu viesť k „pretečeniu odpadových vôd alebo dažďovej vody a tie sú často ohniskami vývoja a šírenia baktérií odolných voči liekom“.

Potenciálne riešenie

Milióny baktérií majú vďaka evolúcii prirodzeného nepriateľa – miniatúrne vírusy známe aj ako bakteriofágy, ktoré sú geneticky naprogramované na ich detekciu a likvidáciu. Ako vysvetľuje Paul Turner, profesor ekológie a evolučnej biológie na Yale University: „Každý bakteriálny druh alebo dokonca genotyp v ňom môže mať celý repertoár fágov, ktoré naň útočia, využívajúc širokú škálu metód na vstup a oslabenie bakteriálnej bunky.“

Baktérie na tento útok reagujú rôznymi spôsobmi, napríklad zhadzovaním svojej vonkajšej vrstvy, cez ktorú bakteriofág napáda a následne rozkladá patogén na kúsky bakteriálnej hmoty. Takto „obnažené“ baktérie potom strácajú rezistenciu voči antibiotikám a stávajú sa tak znova zraniteľnými. Bakteriofág je však týmto procesom vyradený z činnosti a už nie je schopný napádať baktérie.

Problém nastáva hlavne pri rekolonizácii infikovanej osoby rovnakou superbaktériou. „Pacienti, ktorí mali infekciu týmito baktériami odolnými voči liekom, stále môžu mať tento organizmus vo svojom tele alebo na tele aj po liečbe,“ povedal prof. Walters z CDC. „Nevykazujú žiadne známky alebo príznaky choroby, ale môžu znova dostať infekcie a môžu tiež prenášať baktérie na iných ľudí.“

Walters dodáva, že ak by boli bakteriofágy použiteľné na „dekolonizáciu“ bakteriálnej populácie u osoby s vysokým rizikom, „pacienti by mohli výrazne znížiť pravdepodobnosť vzniku infekcie a jej šírenia na ostatných, čo je kľúčový problém“.

V súčasnosti prebiehajú klinické skúšky, ktoré testujú účinnosť bakteriofágov proti neliečiteľným infekciám močových ciest, chronickej zápche, infekciám kĺbov, diabetickým vredom na nohách, tonzilitíde a opakujúcim sa infekciám u pacientov s cystickou fibrózou.