Svetový úspech: Českí vedci zachytili fatálny okamih vzniku rakoviny. Objav môže stopnúť nádory v zárodku

Rakovina patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete a každoročne si vyžiada približne 10 miliónov životov. Hoci vedci už desaťročia skúmajú, ako toto ochorenie vzniká, presný moment, keď sa zdravá bunka začne meniť na rakovinovú, zostával veľkou záhadou.

Teraz prišiel významný objav z Česka. Vedci z CEITEC a Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne identifikovali takzvaný „bod zlomu“.

Ide o okamih, kedy bunka prijme rozhodnutie, ktoré môže viesť k vzniku nádoru. Výsledky ich práce publikoval prestížny vedecký časopis Science Advances.

Bunky sa nerozhodujú postupne, ale fungujú ako vypínač

Ako vysvetľuje článok zverejnený na webe CEITEC-u, každá bunka v ľudskom tele neustále prijíma signály zo svojho okolia. Na ich základe sa rozhoduje, či sa bude deliť, rásť alebo zostane neaktívna. Tento proces riadi takzvaná Wnt signálna dráha, ktorá koordinuje fungovanie miliárd buniek v organizme.

Doteraz sa predpokladalo, že bunky reagujú na tieto signály plynulo. Českí vedci však zistili, že realita je odlišná. Bunka podľa nich funguje skôr v režime „áno alebo nie“. Rozhodujúci je okamih, keď sa prekročí určitá hranica.

„Zistili sme, že proteín DVL sa správa ako prepínač. Svoju štruktúru zmení vo chvíli, keď záporný náboj na jeho povrchu prekročí určitú prahovú hodnotu. Až potom sa prestaví a umožní ďalší krok v prenose signálu,“ vysvetlil prvý autor štúdie Miroslav Micka.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by CEITEC (Brno, Czech Republic) (@ceitec_brno)

Rozhodujúci okamih môže viesť aj k vzniku nádoru

Proces sa začína na povrchu bunky, kde receptor zachytí signál z okolia. Na receptor sa následne naviaže proteín Dishevelled (DVL), ktorý prenáša informáciu ďalej do bunky.

Predtým však musí prejsť sériou chemických zmien. Na jeho povrchu sa postupne hromadia malé chemické skupiny, ktoré zvyšujú jeho záporný elektrický náboj.

Práve po prekročení kritickej hranice nastáva zlom. Proteín náhle zmení svoju štruktúru, oddelí sa od receptora a umožní pokračovanie signálu hlbšie do bunky. Tá následne dostane jasný pokyn napríklad na delenie alebo zmenu svojej funkcie. Podľa vedcov ide o zásadnú zmenu v chápaní toho, ako bunky prijímajú rozhodnutia.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by CEITEC (Brno, Czech Republic) (@ceitec_brno)

Môže pomôcť pri vývoji novej liečby

Výskumníci upozorňujú, že práve narušenie týchto rozhodovacích mechanizmov môže spustiť nekontrolované delenie buniek a vznik rakoviny.

„Vedci poznali cestu, ktorou sa signál šíri, ale väčšinou ju považovali za postupný regulačný systém. Ukázali sme však, že ide skôr o proces založený na rozhodovacích bodoch a náhlych zmenách po prekročení určitej hranice. To je dôležité nielen pre pochopenie fungovania buniek, ale aj pre vysvetlenie toho, čo sa deje, keď sa tieto procesy vymknú spod kontroly,“ uviedli vedúci výskumu Konstantinos Tripsianes z CEITEC a Vítězslav Bryja z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity.

Podľa vedcov môže lepšie pochopenie týchto procesov v budúcnosti pomôcť pri vývoji terapií, ktoré by dokázali spomaliť alebo zastaviť vznik nádorov ešte v ich úplných začiatkoch.

Rakovinové bunky vznikajú každý deň

Lekári pripomínajú, že v ľudskom tele vznikajú poškodené bunky neustále. Vo väčšine prípadov ich však dokáže odstrániť imunitný systém.

„Hovorí sa, že každý z nás mnohokrát počas života vytvorí rakovinové bunky, no správne fungujúca imunita ich zlikviduje. Až keď imunitný systém z rôznych dôvodov zlyhá, môže sa rakovina naplno rozvinúť,“ vysvetlil český lekár Cyril Mucha.

Nový objav síce zatiaľ nepredstavuje liek na rakovinu, no odborníci ho označujú za významný krok k pochopeniu samotného vzniku ochorenia. Lepšie poznanie mechanizmov, ktoré rozhodujú o osude buniek, môže v budúcnosti otvoriť cestu k presnejším a účinnejším spôsobom liečby.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie