Svetoznámi finančníci sa stretli v Bratislave, prichádzajú nové trendy

Už tretí rok po sebe patril posledný septembrový víkend v Bratislave inovatívnemu podujatiu s názvom Fintechsummit, ktorého organizátori v spolupráci s prestížnymi hosťami spoločne otvárajú tie najpálčivejšie témy nielen z oblasti bankovníctva či poisťovníctva.

V rámci tém diskutovaných počas hlavnej konferencie sa dotýkajú aj budúcnosti kryptomien či generácie mileniálov. Tohtoročnou novinkou konferencie bol aj októbrový Side event, ktorý sa dotkol tém zameraných na finančné technológie budúcnosti.

Konferencia Fintechsummit sa v Bratislave konala už tretíkrát. Opäť sa uskutočnila aj za účasti Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva a Severného Írska, ktoré tento event podporuje už od jeho vzniku.

zdroj: Fintechsummit

Účasť bola vyššia o 15%

„Práve Veľká Británia je celosvetový líder v oblasti FinTech služieb. Londýn dokonca aktuálne predstihol aj samotný New York. Veľká Británia preto môže predstavovať fintech inšpiráciu aj pre región Strednej a Východnej Európy, kde mnohé z krajín ukrývajú obrovský potenciál v podobe skvelých a talentovaných mladých ľudí, ktorým treba dať šancu svoj talent ukázať,“ spomenul v príhovore britský veľvyslanec na Slovensku, Andrew Garth.

Debaty konferencie Fintechsummit boli rozdelené do dvoch streamov – Bankovníctvo a Poisťovníctvo, a tento rok si ich vypočulo viac než 900 priamych návštevníkov a online priaznivcov. V porovnaní s minulým rokom tak organizátori konferencie dosiahli naozaj skvelú návštevnosť. Registrácia záujemcov o netradičné a progresívne témy sa oproti minulému roku zvýšila o 168%.

Okrem toho sa na konferencii objavili aj svetoznáme mená ako Sara Koslinska, jedna z ocenených v celosvetovom rebríčku Top 30 časopisu Forbes. Tento ročník bol však rekordný vo viacerých oblastiach. Zvýšil sa počet registrovaných účastníkov zastávajúcich najvyššie posty v spoločnostiach.

Banky chcú byť zelenšie

Na konferencii padli aj slová ohľadne zeleného bankovníctva v kontexte náhrady papiera a pera práve online spôsobom. Téma nielen zeleného bankovníctva je aktuálna aj v Európskej komisii a naprieč bankami celou Európou.

Samotné banky minú enormné množstvo papiera každý deň a prechod k zelenším variantom prospeje hlavne ekológii a samotným firmám. „Tí, ktorí to ako prví pochopia, by určite mali potenciál získať podiel na trhu a následný zisk,“ píše sa v štúdii zeleného bankovníctva v  medzinárodnom vedeckom magazíne.

Na konferencii side eventu diskutovali aj zástupcovia 365. banky, ktorí sú otvorení spolupráci k lepšej planéte a diskusia o náhrade pera a papiera bola určite zaujímavým prvkom k tomu, aby sme sa pohli vpred aj v tomto segmente. Samozrejme, všetko má aj svoje úskalia a práve prechod k  papiera môže byť nepríjemný pre určitú skupinu ľudí.

zdroj: Fintechsummit

Jednotná platforma s jednotným názvom

„Banky otvárajú nové pozície, ktoré sa zameriavajú výlučne na skúmanie skúseností používateľa. Uvažuje sa aj nad prechodom z tradičných kamenných pobočiek na digitálne pobočky, kde zamestnanci fungujú len ako technologická podpora a neriadia aktívne operácie,“ vysvetľuje Barbora Ruščin, Head of UX/UI experience v Tatra banka, a.s. Okrem toho sa konferencia venovala aj ďalším zaujímavým témam. Diskutovalo sa o problematike generácie Y, ale aj o digitalizácii a nových technológiách, ktoré často vzbudzujú u širokých vrstiev obyvateľstva obavy z toho, do akej miery sú ešte prínosmi a kedy sa už stávajú hrozbami.

Druhým streamom konferencie bolo poisťovníctvo. Hráčmi na tomto trhu sú nielen už etablované spoločnosti, ktoré disponujú archívmi informácií o klientoch, ale aj menšie startupy, ktoré zas vedia, čo s týmito údajmi urobiť. Ideálne riešenie pre trh by bola ich symbióza, ktorá by využila potenciál oboch z nich.

zdroj: Fintechsummit

Nová generácia kapitálových trhov

Výsledkom neustáleho záujmu o témy z oblasti Fintech a Insurtech by malo byť založenie jednotnej platformy s názvom Fintech & Insurtech asociácia Slovenska (FIAS), o ktorú počas hlavnej konferencie, prejavilo záujem viacero kľúčových stakeholderov. Asociácia by mala svojim členom slúžiť na výmenu užitočných vedomostí a na vzájomnú komunikáciu. Bude integrovať moderné technológie v oblasti financií, bankovníctva a poisťovníctva na jednom mieste, čím umožní ich rozvoj a ďalšie zdokonaľovanie nielen zo strany jej členov, ale aj širšej verejnosti.

Konferenciu organizovala slovenská spoločnosť Future Proof, ktorej CEO Davy Čajko po jej skončení povedal: „Aj tento rok nám reakcie účastníkov a spíkrov z celého sveta potvrdili, že náš cieľ a vízia, ktorú sme si stanovili pred tromi rokmi, sa napĺňa. Slovensko je plnohodnotným členom vo svete finančných inovácií vďaka svojej strategickej lokalite, a je atraktívne pre partnerov z celého sveta. Už niekoľko rokov progresívne mapujeme a budujeme od základov tento špeciálny ekosystém, vytvárame vlastné odvážne projekty a cítime, že prišiel čas urobiť ďalší krok. Založiť oficiálnu inštitúciu, ktorá vytvorí nášmu Slovensku príležitosť prezentovať sa ako inovačný región; ktorá bude vytvárať legislatívne návrhy, spojí všetky kompetentné subjekty s rozhodovacími právomocami a ešte oveľa viac. Máme totiž na to, aby sme sa stali lídrami vo fintech a insurtech oblastiach. Práve takouto inštitúciou bude Asociácia Fintech & Insurtech.“

Fintechsummitom sa ale zoznam kvalitných podujatí nekončil. 22. októbra sa v Bratislave uskutočnil aj Side event, ktorý si dal za cieľ sprístupniť širšej verejnosti témy ako Zelené bankovníctvo či Nová generácia kapitálových trhov.

zdroj: Fintechsummit

Podpora projektov položených na ekologických princípoch

Side event Fintechsummitu otvoril témy, o ktorých sa v zahraničí diskutuje pomerne dlho a začínajú si nachádzať cestu aj do nášho regiónu. Tému zeleného financovania z pohľadu Európskej úrovne zhodnotila Lívia Vašáková, šéfka sekcie ekonomických analýz na zastúpení Európskej komisie v Bratislave, ktorá uviedla, že Európska komisia už teraz prijala viacero opatrení, ktoré budú viesť k dosiahnutiu klimatickej rovnováhy. „Na jednotlivé kroky plánované v rámci európskeho konceptu už nadviazalo aj Slovensko, v rámci ktorého však téma zeleného financovania zatiaľ nie je až tak často skloňovaná,“ uviedla Lucia Kopiarová, expertka na udržateľné financie z Ministerstva financií Slovenskej republiky. Cestou zeleného financovania sa na Slovensku uberá aj 365.bank.

„Pri poskytovaní bankových služieb uplatňujeme princíp paperless a green banking. V praxi to znamená, že klient si otvorí účet v banke bez toho aby podpisoval akýkoľvek papier,“ ozrejmila filozofiu poskytovania bankových služieb Klaudia Drábiková, prvá námestníčka CEO 365.bank. Budovanie princípu zeleného bankovníctva však nie je také jednoduché v prípade tradičných bankových domov. „Rozptyl veku našich klientov je od 0 do 100 rokov. A hoci sa snažíme maximalizovať elimináciu papierov, napríklad výzvou na elektronickú komunikáciu, je pochopiteľné, že nie všetci ju budú využívať, keďže mnohí klienti dodnes nemajú ani mailové adresy,“ priblížil bariéry zeleného bankovníctva Miloš Blanárik, poradca predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne.

Ideálnym využitím zeleného financovania by mala byť podpora projektov položených na ekologických princípoch. Pekný príklad uviedol Daniel Acs zo záujmového združenia Bioeconomy Cluster, podľa ktorého sú práve banky tými inštitúciami, ktoré dokážu podporiť ekologicky významné projekty a naplniť tak myšlienku zeleného financovania: „Na Slovensku žije množstvo kreatívnych podnikateľov, ktorým však systém neumožňuje využiť svoj potenciál. Jedným z riešení by mohol byť produkt, ktorý by bol spojením bankového úveru a grantu. Ten by slúžil na financovanie biohospodárskych projektov, ktorých udržateľnosť by posudzovala samotná banka. Jedine to je spôsob ako zabrániť korupcii, ktorá sa na Slovensku spája, napríklad s dotáciami.“

zdroj: Fintechsummit

Nová generácia investorov  je riziku viac naklonená

Druhá časť Side eventu sa venovala novej generácii kapitálového trhu, ktorá sa prejavuje najmä v neustále rozširujúcej sa digitalizácii. Medzi jej najdôležitejšie prínosy v oblasti finančného trhu a jeho zabezpečenia môžeme zaradiť najmä lepší prístup k informáciám, vďaka ktorým máme možnosť investovať nielen do nehnuteľností, akcií na burze, ale aj do rôznych inovačnych vynálezov či startupov, čo nám umožňuje diverzifikovať investičné riziko. Napriek výhodám sa v prípade digitalizácie stretávame aj s niektorými prekážkami.

„Prínos digitalizácie v oblasti finančného trhu dokážu oceniť najmä mladšie generácie. Medzi klientmi spoločností, ktoré pôsobia na finančnom trhu, sú však stále aj takí, ktorí novým technológiám vôbec nedôverujú,“ povedal Juraj Forgács, zakladateľ spoločnosti Fumbi.Network.

Na Slovensku sa však začína formovať aj nová generácia investorov, ktorá je riziku viac než naklonená. „Táto generácia investorov je presným opakom klasického Slováka s konzervatívnym správaním. Títo investori priam vyhľadávajú vzrušenie z riskantnej investície spojené s víziou vysokého zisku. Problém im nerobí investovať ani do riskantnejších foriem akými sú startupy, veda či kryptomena,“ hovorí o novej generácií slovenských investorov Ras Vasilisin, zakladateľ a generálny riaditeľ Virtuse exchange.

Zavádzanie moderných technológií do procesov finančného trhu má veľký význam hlavne kvôli úspore času a zvýšeného komfortu nielen pre klienta, ale aj finančnú inštitúciu, ktorá služby poskytuje.

„V rámci podpory inovácií vo FinTech a InsurTech sektoroch na Slovensku je potrebné docieliť aktualizovanie tzv. KYC regulácie (know your customer, t.j. regulácia poznaj svojho klienta). Banky a nebankové finančné inštitúcie by tak mohli pri vybavovaní požiadaviek klientov využívať aj moderné technológie ako 3D scan tváre, čo by proces poskytnutia služby podstatne urýchlilo. Digitalizácia a nové technológie by však mali byť pozitívnym prínosom aj pre finančné inštitúcie. Výsledkom by mal byť zjednodušený, a hlavne transparentnejší proces žiadania o licenciu platobnej inštitúcie či elektronických peňazí, a zároveň urýchlený proces schvaľovacieho konania,“ hovorí o prínose zavádzania nových technológií Kenneth Kumor, riaditeľ DLT software Slovakia.

Okrem uvedených odporúčaní navrhuje aj vybudovanie technologickej infraštruktúry pre instantné SEPA platby podľa vzoru „CENTROlink“ prevádzkovaný Litovskou centrálnou bankou, a umožniť nebankovým finančným inštitúciám a FinTech spoločnostiam priame napojenie na SEPA systém prostredníctvom Národnej banky Slovenska, bez potreby využitia infraštruktúry komerčných bánk.

„Aj z toho dôvodu vítam a stávam sa členom Fintech & Insurtech asociácie, ktorá si dáva za cieľ otvárať aj tieto otázky,“ dodáva.

zdroj: Fintechsummit

Nové vyhliadky do budúcna

Exkluzívnym partnerom tohtoročného Fin.Techsum bola Tatra banka, a. s. Hlavnými partnermi sú DXC Technology a Ministerstvo financií SR, partnerom je Veľvyslanectvo Spojeného káľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR.

Finančný sektor je jeden z najdynamickejších odvetví. Aj preto bol októbrový Side event a septembrová konferencia Fintechsummit významnými udalosťami vo svete financií.

Okrem aktuálneho stavu sa jednotliví odborníci a spíkri pozreli aj na vyhliadky, ktoré môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať v budúcnosti. Množstvo užitočných informácií si z tohto podujatia si odniesli nielen zúčastnení hostia, ale aj široká verejnosť.

Keďže konferencie realizujeme aj z dôvodu posunu jednotlivých tém do spoločnosti, prinášame komplexný sumár toho, čo sme na Fintech festivale zažili a k čomu jednotliví aktéri prišli v rámci diskusných panelov.

Pozrite si náš prvý magazin „Fintech & Insurtech“ http://bit.ly/2XvdYNI Všetky informácie o uplynulom ročníku Fintechsummitu nájdeš na https://fintechsummit.sk/2019/.