Tajné dokumenty odhaľujú detaily o atentáte na Kennedyho. Prípad môže byť konečne objasnený

John Fitzgerald Kennedy, ktorý ale vošiel do dejín skôr pod skratkou JFK, bol americkým prezidentom iba niečo dlhšie ako dva a pol roka. Podľa najnovšieho prieskumu YouGov America, aj po takmer šesťdesiatich rokoch od jeho zavraždenia je druhým najpopulárnejším prezidentom USA, hneď po Abrahamovi Lincolnovi, ktorý sa taktiež stal obeťou atentátu, hoci takmer celé storočie pred JFK.

Časť neutíchajúcej popularity JFK je spôsobená aj tým, že doteraz nie sú známe všetky okolnosti jeho zavraždenia, ku ktorému došlo 22. novembra 1963 v texaskom Dallase. A práve preto je štvrtkové zverejnenie viac ako 13-tisíc tajných dokumentov súvisiacich s atentátom na 35. amerického prezidenta zo strany Národného archívu na popud prezidenta Bidena mimoriadne sledovanou udalosťou, ako píše NBC News. 

Druhé kolo odtajnenia dokumentov počas Bidenovej administratívy

Al Jazeera pripomína, že Kennedyho zastrelili pri jazde v kolóne cez Dallas vo veku 46 rokov. Odvtedy sa objavili tisíce kníh, článkov, televíznych relácií a filmov, ktoré skúmali myšlienku, že Kennedyho atentát bol výsledkom premysleného sprisahania. Žiadna z nich však nepriniesla presvedčivý dôkaz, že strelec Lee Harwey Oswald, ktorého smrteľne postrelil majiteľ nočného klubu Jack Ruby dva dni po jeho atentáte na Kennedyho, spolupracoval s niekým iným. Nikto to ale ani presvedčivo nevyvrátil. 

CNN podotýka, že Americký Národný archív vo štvrtok zverejnil 13 173 tajných dokumentov, na základe rozhodnutia prezidenta Joea Bidena z minulého roka.

„Národná tragédia atentátu na prezidenta Kennedyho naďalej rezonuje v americkej histórii a v spomienkach tých Američanov, ktorí ten hrozný deň zažili. Medzičasom sa potreba chrániť záznamy týkajúce sa atentátu oslabila. Preto je dôležité zabezpečiť, aby vláda Spojených štátov maximalizovala transparentnosť zverejnením všetkých informácií v záznamoch týkajúcich sa atentátu,” uviedol v oficiálnom stanovisku Biely dom.

Doposiaľ utajované dokumenty o atentáte na J. F. Kennedyho sú odhalené. Konšpirátori si môžu vydýchnuť

Ako sme ťa v našom článku informovali, minulý rok taktiež v polovici decembra, došlo k odtajneniu približne 1 500 dokumentov týkajúcich sa atentátu na JFK, takže v tomto prípade ide už o druhé kolo počas Bidenovej administratívy. Vlani išlo predovšetkým o tajné telegramy a rôzne interné komunikácie.

Agentúra Reuters uvádza, že v tomto prípade išlo väčšinou o dokumenty patriace CIA, vrátane tých, ktoré monitorovali Oswaldov pohyb a jeho kontakty. Neočakáva sa, že by najnovšia várka s definitívnou platnosťou určila, či Oswald mal komplica alebo nie, ale historikom bude užitočný pri analýze okolností a udalostí okolo atentátu. New York Post v tejto súvislosti dodáva, že jeden z materiálov objasňuje komunikáciu medzi Oswaldom a sovietskou ambasádou v Mexico City pár týždňov pred atentátom na JFK.

Ešte 3 % dokumentov nie sú zverejnené 

Oficiálna stránka Amerického Národného archívu informuje, že už zostáva zverejniť iba 3 % materiálov súvisiacich s vraždou JFK. Verejnosti už bolo spublikovaných 97 % dokumentov z celkového počtu piatich miliónov strán vydaných k tomuto smutnému momentu nielen americkej, ale aj celosvetovej histórie.

Today the National Archives & Records Administration, at the urging of the Biden administration, released a tranche of 13,173 documents related to the assassination of JFK. They're difficult to read in smudgy ink & out of context interpretation of meaning.
Meanwhile… pic.twitter.com/vGnMry4CnT

— Michael Shermer (@michaelshermer) December 16, 2022

New York Post píše, že prezident Biden príkazom stanovil pre Národné archívy a ďalšie agentúry nový termín 1. máj 2023 , aby skontrolovali zostávajúce redigované dokumenty a navrhli ponechať akýkoľvek materiál ako dôverný aj po 30. júni 2023. Celé odtajnenie dokumentov začalo v roku 1992 na základe zákona John F. Kennedy Assassination Records Collection Act.

Tento zákon nariadil, že všetky záznamy o atentáte by mali byť zverejnené do októbra 2017, avšak bývalý prezident Donald Trump a teraz Biden povolili niekoľko odkladov na radu FBI, CIA a ďalších národných bezpečnostných agentúr. CNN poznamenáva, že k vydaniu tohto zákonu z roku 1992 nemalou mierou prispel aj kontroverzný film Olivera Stonea JFK z roku 1991.