Takto si prilepšia seniori s penziou 600, 800 či 1 000 eur: Dôchodky môžu čeliť zmenám (ROZHOVOR)

Slovenských penzistov čaká v roku 2027 zvýšenie penzií, no viac peňazí na účte ešte nemusí znamenať aj lepšiu životnú úroveň. Štát plánuje na dôchodkové dávky vynaložiť približne 13,7 miliardy eur, ďalších 916 miliónov eur má smerovať na trináste dôchodky. Tie však zostanú zmrazené na úrovni roku 2025. Rastúce ceny potravín, energií a bývania tak môžu výrazne ukrojiť z peňazí, ktoré seniorom pribudnú vďaka valorizácii.

Ako sa zmenia dôchodky v roku 2027? O koľko si prilepšia seniori s penziou 600, 800 či 1 000 eur a komu hrozí, že si napriek zvýšeniu dôchodku reálne pohorší? Pre Startitup sme sa zhovárali s Ondrejom Gregušom, analytikom XTB, ktorý vysvetľuje, prečo slovenský dôchodkový systém čelí rastúcim finančným problémom, ako ho ovplyvní konsolidácia a či si štát dokáže dlhodobo dovoliť vyplácať trináste dôchodky v súčasnej podobe.

 

• O koľko eur sa zvýšia dôchodky v roku 2027 a koľko z valorizácie pohltí inflácia?
• Prečo musí štát každoročne doplácať miliardy eur Sociálnej poisťovni a dokedy to dokáže financovať?
• Ktorým skupinám dôchodcov hrozí najväčšie finančné zhoršenie a prečo?
• Dokáže si Slovensko dlhodobo dovoliť trináste dôchodky, alebo bude musieť vláda zmeniť ich vyplácanie?

Štát plánuje v roku 2027 vynaložiť na dôchodkové dávky približne 13,7 miliardy eur. Je táto suma podľa vás dostatočná a čo nám hovorí o finančnom zdraví slovenského dôchodkového systému?

Samotná suma 13,7 miliardy eur ešte nehovorí o tom, či je slovenský dôchodkový systém zdravý. Z krátkodobého hľadiska by mala pokryť plánované výdavky na dôchodky vrátane 13. dôchodkov.

Väčším problémom však zostáva dlhodobá udržateľnosť systému. Slovensko čelí starnutiu populácie, čo znamená, že na jedného dôchodcu bude postupne pripadať čoraz menej pracujúcich. To bude vytvárať ďalší tlak na verejné financie a zvyšovať potrebu financovania dôchodkov zo štátneho rozpočtu.

Sociálna poisťovňa má podľa rozpočtových plánov dostať zo štátneho rozpočtu približne 2 miliardy eur. Prečo nedokáže financovať dôchodok len z vybraných odvodov a ako dlho je takýto model udržateľný?

Hlavným problémom je, že príjmy Sociálnej poisťovne nestačia na pokrytie všetkých jej plánovaných výdavkov. Slovenský dôchodkový systém funguje prevažne na priebežnom princípe, teda z odvodov súčasných pracujúcich sa financujú dôchodky dnešných penzistov. Situáciu komplikuje starnutie populácie, nastavenie dôchodkových nárokov, ale aj skutočnosť, že časť odvodov smeruje do druhého piliera.

Ten síce znižuje dnešné príjmy prvého piliera, no zároveň znižuje budúce záväzky voči sporiteľom. Približne 2-miliardový transfer tak poukazuje na značnú závislosť Sociálnej poisťovne od štátneho rozpočtu, hoci ho nemožno automaticky stotožňovať s deficitom samotného dôchodkového systému.

Vláda hovorí o potrebe konsolidácie verejných financií. Doplatia na šetrenie štátu aj dôchodcovia? Ktoré rozpočtové opatrenia môžu najvýraznejšie zasiahnuť ich životnú úroveň?

Konsolidácia verejných financií sa dotkne aj dôchodcov, hoci nie nevyhnutne priamym znižovaním ich mesačných dôchodkov. Najvýraznejším opatrením je zmrazenie 13. dôchodkov na úrovni roku 2025 až do roku 2028. To znamená, že seniori budú dostávať rovnakú sumu, ktorá však bude v dôsledku inflácie postupne strácať svoju kúpnu silu.

Na životnú úroveň dôchodcov zároveň vplýva aj zdražovanie základných životných potrieb, najmä potravín, bývania či energií. Na druhej strane, riadna valorizácia dôchodkov zostáva zachovaná, takže nemožno hovoriť o plošnom zmrazovaní penzií.

Rozpočet predpokladá valorizáciu dôchodkov približne o 3,5 %. Znamená to, že si seniori v roku 2027 skutočne finančne polepšia, alebo im zvýšenie dôchodkov pohltí inflácia? 

Predpokladaná valorizácia dôchodkov o 3,5 % by mala seniorom priniesť mierne zvýšenie kúpnej sily, výraznejšie zlepšenie životnej úrovne však očakávať nemožno.

Národná banka Slovenska totiž na rok 2027 prognózuje harmonizovanú infláciu na úrovni 3,1 %, čo znamená, že väčšinu nominálneho zvýšenia dôchodkov môže pohltiť rast cien.

Dôležité však je, že valorizácia penzií sa na Slovensku odvíja od dôchodcovskej inflácie, ktorá sa môže od celkovej harmonizovanej inflácie odlišovať. Skutočné zlepšenie životnej úrovne preto bude závisieť predovšetkým od toho, ako sa budú vyvíjať ceny tovarov a služieb, na ktoré seniori vynakladajú najväčšiu časť svojich príjmov.

Ak má dnes dôchodca penziu 600, 800 alebo 1 000 eur, o koľko by si pri predpokladanej valorizácii prilepšil? A koľko z tohto zvýšenia mu môže reálne zostať po zohľadnení rastúcich životných nákladov?