Tam, kde sú „Dnes“ a „Zajtra“ vzdialené len 3 kilometre: Ako topenie Arktídy posilňuje Putinovu dominanciu

Vo svojom najbližšom bode je Aljaška od Ruska vzdialená len 3,8 km. V odľahlom Beringovom mori leží ostrov Malý Diomede (USA) hneď vedľa ostrova Veľký Diomede (Rusko).

Medzi nimi sa nachádza medzinárodná dátumová hranica, čo znamená, že americký ostrov, známy aj ako Yesterday (Včera), je o 21 hodín pozadu za svojím ruským susedom, ktorý sa, neprekvapivo, nazýva Tomorrow (Zajtra).

Rusi Aljašku kolonizovali pre obchod s kožušinami, no správa územia bola nákladná. V roku 1867 Rusko predalo Aljašku Spojeným štátom za 7,2 milióna dolárov (tzv. „Sewardova kúpa“), čo bolo vnímané ako kontroverzné, no strategické pre jej polohu.

Rýchle topenie ľadu a nové trasy

Táto geografická a historická zvláštnosť podľa The Independent oslovuje Putina, nielenže ho doslova posúva dopredu z hľadiska času, ale aj v politike – pretože práve tam vyhráva preteky o kontrolu nad rozsiahlym regiónom, ktorý sa otvára vďaka klimatickým zmenám. 

Klimatické zmeny umožňujú otvárať námorné cesty, ako je Severná morská cesta, ktorá skracuje spojenie Ázie s Európou o 40 %.

Rusko dominuje Arktíde

Rusko sa usilovne snaží ovládnuť Arktídu, pretože z otvorenia týchto trás môže najviac získať. Topiaca sa arktická ľadová „čiapočka“ predstavuje ekonomickú a vojenskú príležitosť, ktorú Moskva uchopila včas.

Nedávno rozšírila svoje flotily o ďalšie plavidlá zamerané na arktickú dominanciu. Novopostavené jadrové ľadoborce triedy Arktika, ako napríklad Arktika a Sibir, patria medzi najvýkonnejšie na svete.

Sú schopné preraziť ľad s hrúbkou až 2,8 metra a fungovať celoročne.

Rusi ním „ovládnu“ Arktídu: Najnovší gigantický jadrový ľadoborec prelomí ľad s hrúbkou až 2,8 metra

Rosatomflot, ruská štátna spoločnosť, ktorá sa špecializuje na prevádzku a správu jadrových ľadoborcov, má v súčasnosti v prevádzke osem ľadoborcov s jadrovým pohonom. Ide o najvyšší počet od čias Sovietskeho zväzu. Informoval pred časom web The Barent Observer.

Do konca tohto roka plánuje Rusko prevádzkovať flotilu viac ako 20 jadrových a dieselelektrických ľadoborcov – a bude svetovým lídrom v prerážaní Arktídy. 

Výhoda oproti zvyšku sveta

USA nemajú žiadny jadrový ľadoborec. Americká pobrežná stráž má podľa The Independent tri dieslovoelektrické ľadoborce a jeden je objednaný.

Ruská flotila ľadoborcov umožňuje Moskve skúmať a vyhľadávať veľké ložiská nerastných surovín, vrátane ropy a plynu, ktoré sa nachádzajú pod ustupujúcim arktickým ľadom.

Ľadoborce jej tiež umožňujú kontrolovať námorné trasy a presadzovať vojenskú dominanciu nad rozvíjajúcim sa regiónom.

Podľa Národného centra pre údaje o snehu a ľade sa plocha arktického morského ľadu od začiatku satelitných pozorovaní v roku 1979 znížila približne o 40 percent, pričom v posledných rokoch dosiahla rekordné minimá. To znamená, že Rusko môže otvoriť a pravdepodobne aj udržať otvorené nové námorné trasy.

Severná morská cesta (NSR), ktorá vedie pozdĺž ruského sibírskeho pobrežia od Murmanska po Beringov prieliv, je jadrom strategického tlaku Kremľa na Arktídu.

Táto trasa bývala väčšinu roka neprejazdná. Satelitné a klimatické údaje teraz ukazujú, že navigačná sezóna pozdĺž NSR sa predĺžila zo 60 dní v roku na dvojnásobok. 

zdroj: X/ @pmigse

Skrátenie trasy

Vzdialenosť medzi ázijskými výrobnými centrami, ako je Čína, a Európou sa skracuje približne o 40 percent, čím sa šetria milióny dolárov na palive a čase prepravy. Cesta zo Šanghaja do Hamburgu cez NSR trvá približne 15 dní v porovnaní so zhruba 30 dňami cez Suezský prieplav.

To je ekonomický bonus, ktorý chce Rusko vlastniť. Pravdepodobne sa dostane do konfliktu so zvyškom sveta, ak bude Moskva trvať na vyberaní ciel za používanie medzinárodnej námornej trasy – v čo dúfa, že sa jej podarí.

Rusko už teraz využíva svoje prístavy na ďalekom severe na prepravu sankcionovanej ropy vo svojej „tieňovej flotile“, ktorá pomáha financovať Putinovu vojnu proti Ukrajine.

Nórsko podľa The Idependent zo Svalbardu prevádzkuje najväčšiu satelitnú sieť na svete, ktorá sleduje ruskú „tieňovú flotilu“ vyvážajúcu ropu. Tento dohľad pomáha obmedzovať financovanie Putinovej vojny a chrániť bezpečnosť severného krídla NATO, odkiaľ môže Rusko rozširovať svoj vplyv na západ.

Aby si upevnilo svoju pozíciu, Rusko vybudovalo nové vojenské základne a modernizovalo existujúce v Zemi Františka Jozefa a na Novej zemi.

Arktická spolupráca

Na piatkovom summite Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške má byť kľúčovou témou aj arktická spolupráca. Putinov poradca Jurij Ušakov zdôraznil, že v Arktíde sa stretávajú ekonomické záujmy USA a Ruska. Potenciál ťažby ropy, plynu a využitia Severnej námornej cesty je podľa neho obrovský. 

James Tidmarsh, odborník na medzinárodné právo, v komentári na Spectator zdôrazňuje, že Trump môže ponúknuť lukratívnu obchodnú dohodu, ktorú využije ako páku na politické ústupky – podobne ako pri nedávnej dohode medzi Rwandou a Kongom.

Obnovenie spolupráce by podľa jeho slov nadviazalo na projekt ExxonMobil–Rosneft z roku 2011, pozastavený po sankciách za anexiu Krymu. Arktídna dohoda by mohla priniesť modernizáciu prístavov, LNG terminály a spoločný rozvoj dopravných trás.

Neoficiálne sa podľa neho predpokladá, že Arktída by mohla byť súčasťou širšieho balíka, ktorým by Putin získal akceptovanie svojich územných ziskov na Ukrajine výmenou za ukončenie vojny. Trump by využil závislosť Kyjeva od americkej pomoci na presadenie podmienok, ktoré Ukrajina odmieta.

Predpokladá, že EÚ a Británia by protestovali, ale nemajú dostatočný vplyv. Mimo Západu by dohoda získala pozitívny ohlas, najmä v Číne, Indii či Brazílii. Trump by dosiahol obchodný triumf, Putin by upevnil svoje pozície a získal prístup k americkému kapitálu, zatiaľ čo Ukrajinu by donútili akceptovať výsledok, ktorý sama neurčila. 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta