Telo zvládne veľa, mozog nie: Vedci kontaktné športy spájajú s neurodegeneratívnymi chorobami

Náš mozog zvláda veľa vecí, ale nie všetky. Profesionálni futbalisti a hráči amerického futbalu čelia výrazne vyššiemu riziku neurodegeneratívnych ochorení, než je bežné v populácii. Dlhoročný výskum dnes čoraz presvedčivejšie ukazuje, že opakované údery do hlavy – vrátane zdanlivo „nevinného“ hlavičkovania lopty – môžu viesť k Alzheimerovej chorobe, Parkinsonovej chorobe či amyotrofickej laterálnej skleróze (ALS), známej aj ako ochorenie motorických neurónov.

Spojenie medzi kontaktnými športmi a poškodením mozgu pritom nie je nové. Spomína sa v niekoľkých starších štúdiách. Doteraz to však nebrala verejnosť úplne vážne, píše BBC. 

Mozog je veľmi cenný na to, aby sme si ho sami poškodzovali

Už v roku 1928 americký patológ Harrison Martland opísal stav známy medzi boxermi ako opitosť „punch drunk“. Ide o následok opakovaných úderov do hlavy, ktorý sa prejavoval poruchami chôdze a myslenia. Neskôr bol tento stav pomenovaný ako „dementia pugilistica“. Dlhé desaťročia sa predpokladalo, že ide výlučne o problém boxu. Tento pohľad sa však v posledných rokoch zásadne zmenil.

A new study just shattered a 100-year assumption.
Alzheimer’s could be reversed …
Not slowed.
Not delayed.
REVERSED — in advanced disease.

Here’s what actually happened 🧵⬇️
For decades we were told:
Once Alzheimer’s symptoms start, brain damage is permanent.
This paper says:… pic.twitter.com/wAB3uIeGfg

— Harshi Peiris, Ph.D. (@Neuroscope_mp) January 5, 2026

Zlomovým momentom boli prípady bývalých futbalových hviezd a reprezentantov v americkom futbale, u ktorých sa objavila predčasná demencia. Patologické vyšetrenia ich mozgov odhalili chronickú traumatickú encefalopatiu (CTE) – degeneratívne ochorenie mozgu úzko spojené s opakovanými údermi do hlavy. Práve CTE dnes odborníci považujú za kľúčový článok medzi športom a neskoršími neurologickými chorobami.

Podľa neuropatológa Willieho Stewarta z Univerzity v Glasgowe je CTE mimoriadne špecifická tým, že sa prakticky nevyskytuje u ľudí bez histórie opakovaných úrazov hlavy. Charakteristickým znakom sú abnormálne nánosy proteínu tau v určitých oblastiach mozgu. Výskum Stewarta a jeho tímu, ktorý analyzoval zdravotné záznamy tisícok bývalých profesionálnych futbalistov v Škótsku, priniesol znepokojivé čísla: exfutbalisti mali päťnásobne vyššie riziko Alzheimerovej choroby, štvornásobne vyššie riziko ALS a dvojnásobné riziko Parkinsonovej choroby v porovnaní s bežnou populáciou.

Riziko pritom úzko súvisí s hernou pozíciou a dĺžkou kariéry. Najviac ohrození sú obrancovia, ktorí hlavičkujú najčastejšie, zatiaľ čo brankári vykazujú riziko podobné ako bežná populácia. Čím dlhšie hráč pôsobil na profesionálnej úrovni, tým výraznejšie riziko sa u neho prejavilo, pripomína Alzheimer´s Research. 

Dôvody týchto problémov

Prečo je hlavičkovanie také problematické? Kľúčom je mechanika nárazu. Pri prudkom kontakte s loptou dochádza k náhlemu spomaleniu hlavy, zatiaľ čo mozog – mäkký a citlivý orgán – sa pohybuje ďalej vnútri lebky. Tento pohyb spôsobuje naťahovanie jemných nervových vlákien, tzv. axónov, ktoré zabezpečujú prenos informácií v mozgu. Najzraniteľnejšia je oblasť za čelom, orbitofrontálna kôra, najmä rozhranie medzi sivou a bielou hmotou.

Umelá inteligencia prevrátila naruby nábor zamestnancov. Takto vynikneš v spleti životopisov

Odborníci sa zhodujú, že úplné pochopenie mechanizmov ešte len prichádza. Jednou z hypotéz je, že opakované nárazy poškodzujú drobné cievy v mozgu alebo spúšťajú chronický zápal, ktorý sa časom vymkne kontrole. Výsledkom môže byť postupná degenerácia nervových buniek.

Zároveň však platí, že šport má nespochybniteľné zdravotné benefity. Výzvou pre budúcnosť je preto nájsť rovnováhu medzi pohybom a ochranou mozgu. Odborné organizácie dnes čoraz hlasnejšie vyzývajú na obmedzenie hlavičkovania v tréningoch, dôsledné dodržiavanie protokolov po otrasoch mozgu a lepšiu prevenciu úrazov už od mládežníckych kategórií. Práve tieto kroky môžu rozhodnúť o tom, či si šport zachová svoje prínosy bez ničivých následkov pre mozog.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti