Tento muž je už 70 rokov uväznený v „železných pľúcach“. Do stroja ho dostal vírus, proti ktorému sa očkuje

  • Muž z Texasu je už takmer 70 rokov uväznený v zariadení, ktoré na prvý pohľad pripomína ponorku
  • Paul Alexander je naň úplne odkázaný, pretože bez neho by nedokázal dýchať
  • Počas detstva dostal detskú obrnu, ktorá spôsobila jeho paralýzu od krku nadol
  • Napriek tomu, že väčšinu svojho času trávil v železných pľúcach, stal sa úspešným právnikom
Alexander2
reprofoto. Youtube/Mitch Summers
  • Muž z Texasu je už takmer 70 rokov uväznený v zariadení, ktoré na prvý pohľad pripomína ponorku
  • Paul Alexander je naň úplne odkázaný, pretože bez neho by nedokázal dýchať
  • Počas detstva dostal detskú obrnu, ktorá spôsobila jeho paralýzu od krku nadol
  • Napriek tomu, že väčšinu svojho času trávil v železných pľúcach, stal sa úspešným právnikom

Muž z Texasu je už takmer 70 rokov uväznený v zariadení, ktoré na prvý pohľad pripomína ponorku. 75-ročný právnik Paul Alexander je naň úplne odkázaný, pretože bez neho by nedokázal dýchať. „Železné pľúca“ ako pristroj prezývajú, sa stal súčasťou jeho života už v šiestich rokoch. Star Tribune, uvádza, že klienti, ktorí navštívia jeho dom, sa niekedy pýtajú: Čo je to za vec, v ktorej sa nachádzate? Je to sauna?

Vyliečení z COVIDu v Indii čelia ďalšej hrozbe. Mozgy a oči napáda čierna pleseň, šíri sa ako mor

 

Nie, odpovedá. Sú to železné pľúca. Ako dieťa som mal detskú obrnu. Niektorí sa potom spýtajú, čo je detská obrna, dnes už vďaka vakcinácii takmer vyhladená infekčná vírusová choroba, ktorá sa objavuje zväčša v rozvojových krajinách.

Detská obrna bola hrôza dňa

Niekedy to tak ale nebolo, detská obrna alebo poliomyelitída bola nočnou morou pre rodičov detí. „Detská obrna bola hrôza dňa,“ povedal Alexander pre Star Tribune. „Bolo to ako Čierny mor.“

Choroba ničí nervové bunky v mieche, to môže viesť k ochrnutiu alebo aj k smrti. „Bola to choroba, ktorá terorizovala komunitu,“ uviedol Steve Cochi z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pre Star Tribune. Choroba sa nevyhla ani významným ľudom najslávnejšou obeťou bol americký prezident Franklin D. Roosevelt.

2-10 prípadov zo 100 končí smrťou 

Až do roku 1955, keď Jonas Salk vyvinul vakcínu, ktorá túto chorobu do značnej miery vyhubila na celom svete, dosiahla detská obrna úroveň pandémie. Najhorším rokom bol rok 1952. Takmer 58 000 hlásených prípadov spôsobilo 3 100 úmrtí a viac ako 21 000 prípadov paralýzy.

zdroj: Wikimedia/Growupon. Na mape sú modrou farbou znázornené krajiny, ktoré v roku 2019 zaznamenali prípady detskej obrny. Červenou sú krajiny, kde prípady prepukli do endémie

Železné pľúca, ktoré využívajú tlakové valce čerpajúce kyslík do pľúc človeka vytváraním vákua boli kedysi bežné, uvádza Independent. Väčšine ľudí stačilo používať stroje iba týždeň alebo dva, kým zas nezačali dýchať sami. Pre niektorých pacientov s trvalým poškodením pľúc sa stali nevyhnutnou súčasťou ich existencie.

Dnes sa nové prípady vďaka vakcinácii takmer úplne podarilo potlačiť, no stále sa vyskytujú v krajinách ako Laos, Sýria a Konžská demokratická republika. Endemické sú iba v dvoch – Afganistane a Pakistane. CDC uvádza, že ochorenie môže mať podobné príznaky ako chrípka a približne u 2-10 prípadov zo 100 sa končí smrťou.  

Po niekoľkých dňoch stratil schopnosť samostatne dýchať 

To leto sa rodák z Dallasu hral pred domom so svojím bratom, keď sa zrazu začal cítiť choro, ako keby mal horúčku. Preto vbehol do domu ku svojej matke. Tá okamžite vedela, čo sa deje a povedala „O môj bože, nie môj syn,“ uvádza Alexander pre video reportáž Mitcha Summersa. Alexander doteraz nevie, ako to jeho matka ihneď vedela.

V nasledujúcich piatich dňoch stratil schopnosť chodiť a neskôr aj dýchať. Ich rodinný lekár im odporučil, aby sa liečil doma a nie v nemocnici preplnenej chorými deťmi v Parklande.

zdroj: CDC. Na snímke dieťa s deformáciou pravej nohy spôsobenou infekciou poliovírusom

„Pamätám si, že som mal strašné bolesti v nohách a dýchanie sa stalo skutočne namáhavým. Takže ma nakoniec vzali do Parklandu,“ uviedol Texasan pre Health Day. Alexandra umiestnili na chodbu nemocnice, kde boli ďalšie deti s obrnou, mnohé z nich už mŕtve.

Podobný osud by asi čakal aj rodáka z Dallasu keby nebolo doktora Miltona Davisa, známeho detského kardiológa, ktorý vyšetroval všetky deti na chodbe. „Jedenkrát sa na mňa pozrel, zobral ma na ruky a myslím, že mi takmer okamžite urobil tracheotómiu, aby som mohol dýchať,“ povedal Alexander. „A ďalšia vec, ktorú si pamätám, ako som bol vo vnútri železných pľúc.“

Nevzdal sa a stal sa „sakra dobrým“ právnikom 

Následne Alexander odpadol a keď sa prebudil, bolesť bola menšia a vďaka železným pľúcam mohol dýchať. Rozhodol sa svoj boj s chorobou nevzdať.

To sa mu aj podarilo. O osemnásť mesiacov neskôr ho rodičia priviedli domov, ochrnutého od krku dole. Ani to ho nezlomilo a pokračoval v domácom štúdiu. Úspešne absolvoval strednú školu, to mu ale nestačilo. Prihlásil sa na vysokú školu, kde ho spočiatku odmietali, lebo bol príliš „zmrzačený“ a nebol zaočkovaný voči detskej obrne.

zdroj: CDC

Neskôr sa predsa len dostal na Southern Methodist University v Dallase a neskôr na Texaskú univerzitu v Austine, kde vyštudoval za právnika aj vďaka pomoci osobného asistenta.

„Keď som prestúpil na univerzitu v Texase, boli zhrození, že si prinesiem moje železné pľúca, ale urobil som to, dal som ich na internát a žil som na internáte so svojimi železnými pľúcami,“ cituje Independent Alexandra.

Napokon štúdium ukončil a stal sa právnikom, podľa jeho slov v tom bol „sakramentsky dobrý“. S pomocou priateľov vystúpil zo železných pľúc na invalidný vozíček, na ktorom sa dokázal zúčastniť súdnych sporov. Musel si však vždy pripomínať, aby vydychoval a vdychoval.

Napísal aj biografiu 

Počas času stráveného v železných pľúcach sa právnik venuje mnohým činnostiam, pozerá televíziu, číta knihy ale dokáže aj používať počítač. Dokonca napísal aj vlastnú biografiu s názvom THREE MINUTES FOR A DOG..My life in an Iron Lung. Sám tvrdí, že je so svojim životom spokojný, a že ide o „úžasný život.“

„Bez ohľadu na to, odkiaľ ste alebo aká je vaša minulosť alebo výzvy, ktorým by ste mohli čeliť, môžete skutočne urobiť čokoľvek. Musíte sa k tomu odhodlať a tvrdo pracovať,“ uviedol v reportáži Mitcha Summersa. A dodal: „Môj príbeh je príkladom toho, prečo vaša minulosť alebo dokonca zdravotné postihnutie nemusí definovať vašu budúcnosť.“

Zdroje: Star Tribune, Independent, Mitch Summers, CDC, Health Day

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech