Ukrajinská influencerka Angelika: Smrti sa bojím menej. Keď ju zažiješ, už nemáš taký strach

Dnes ubehol rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Putin nazýva „špeciálna vojenská operácia“. Prešiel rok, odkedy sa ruské vojská dopúšťajú vojnového zločinu v susednej krajine, na Ukrajine.

Krajiny západu sa od toho času zjednotili a cíti to aj ublížená Ukrajina, ktorá sa už rok snaží zvíťaziť nad ruským nepriateľom.

Samotná prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že krajiny Bukureštskej deviatky sú jednotné. „Sme jednotní, pokiaľ ide o hodnotenie situácie. Sme jednotní v tom, že Rusko je agresor a Ukrajina sa bráni. Sme jednotní v tom, že Ukrajine treba pomáhať. Zároveň sme jednotní v odhodlaní sa navzájom chrániť,“ povedala hlava štátu.

Mladá ukrajinská influencerka Angelika bola nútená práve pre vtedajšiu situáciu zo svojho domova utiecť. Angelika o vojne informuje na sociálnych sieťach od prvého dňa, ako ruské tanky prešli cez hranice Ukrajiny.

Keďže študovala na Slovensku, pravé a nefalšované informácie sa prostredníctvom nej dostávali aj k nám. O tom, aká bola vojna od 24. februára 2022, sumarizuje aj na jej YouTube kanáli NG.

Po roku vojna u našich susedov stále trvá a svet zaplavilo množstvo hoaxov. Ľudia sú častokrát rozdelení, aj čo sa týka pomoci Ukrajine. I o tejto téme sme sa rozprávali s Angelikou. 

• Ako Angelika utiekla pred vojnou?
• Kto utiekol spolu s ňou?
• Prečo sa musela na čas „vzdať“ sociálnych sietí?
• Ako bojuje s ruskou propagandou?
• Aké výhražné správy Ukrajinka dostáva?

Ako sa ti podarilo utiecť pred vojnou?

Začalo sa to tým, že som sa zobudila ráno o 4:00. Zobudila ma moja kamoška, ktorá mi povedala, že nás bombardujú. Od rána som riešila, ako sa dostanem z Kyjeva, keďže som pôvodom zo západnej Ukrajiny a celú rodinu mám tam.

V Kyjeve som mala aj jedného bratranca, a preto hneď, ako sa to začalo, som mu zavolala. Zobudila som ho a hneď prišiel ku mne. Spolu sme začali riešiť, ako sa dostaneme domov.

Bolo to veľmi problematické, pretože vtedy, keď to začalo, nechodili ani autobusy, ani vlaky. Mali sme šťastie, pretože bratrancov kamarát išiel podobnou cestou ako my, takže nás zobral aj s našimi kuframi.

Nevedeli sme, čo ďalej, pretože ten kamarát nás mohol odviezť len do susedného mesta, ale našou prioritou bolo dostať sa z Kyjeva, pretože práve tam to bolo veľmi nebezpečné.

Vojna na Ukrajine trvá už rok. Putin nemá dosť, najnovšie sa chce viac zamerať na jadrové rakety

Chceli sme ísť najprv kratšou cestou, ale hneď, ako sme nastúpili do auta, mi zavolala moja mama a povedala, aby sme tadiaľ nešli, pretože aj tam už boli ruské jednotky. Takže sme išli dlhšou trasou a v pláne sme nemali vôbec nič.

Nemali sme pri sebe jedlo a, úprimne, v stresovej situácii na to ani nemyslíš. Celou cestou som rozmýšľala, čo budeme robiť v tom meste, kam nás dovezie kamarát, keďže som vedela, že dôjdeme až večer. Vtedy bola veľká zima, snežilo a nemal kto po nás prísť. Keby po nás išli muži, pri odchode z kraja by ich mohli policajti zastaviť a okamžite zobrať do armády.

Vtedy už tvoju cestu sledovalo množstvo Slovákov…

Celú cestu som pridávala na Instagram a odkedy som začala pridávať stories o tom, čo sa deje, začali mi masívne pribúdať followeri, pretože vtedy som bola jediným rýchlym a dôveryhodným zdrojom k tomu, aby sa ľudia dozvedeli, aká je situácia na Ukrajine.

Za jeden deň ma začalo na Instagrame followovať okolo 400 000 ľudí. Bola som jediným človekom, ktorý sa ocitol v tejto situácii a vedel to zdokumentovať po slovensky.

Mala som veľmi popletené myšlienky, nevedela som, na čo sa mám sústrediť, no môj hlavný problém bol, že sme nemali kam ísť.

„Je ponižujúce byť prirovnaný k tým, čo znásilňujú deti.” Ukrajinka Lara ukazuje realitu, ktorú nevidíme

Po nejakom čase mi môj otec oznámil, že to riskne a pôjde po nás, pretože iná možnosť nebola. Čakali sme na neho niekoľko hodín, zobral nás a išli sme domov. Naspäť sme išli okolo 24 hodín, pričom za normálnych okolností by cesta trvala 6 maximálne 7 hodín. Bolo to preto, že všetci ľudia z východnej Ukrajiny a centra smerovali na západ.

Môj otec nás nechal v dedine, kde bola celá naša rodina, a odišiel riešiť svoje veci, odvtedy sme sa videli len zriedka. Celé dni sa naša rodina snažila urobiť správne rozhodnutie, pretože sme nevedeli, či je správne utekať do zahraničia a či sa vojna vyvinie horšie.

V tom období Rusko bombardovalo celú krajinu a v pivnici sme sa schovávali viac ako 10-krát denne, ale aj v noci.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako sa Angelike podarilo utiecť pred vojnou
• Kam utiekla so svojou rodinou
• Aké sú jej prognózy v pokračovaní vojny
• Čo sa u Angeliky zmenilo po roku vojnového konfliktu
• Čo odkazuje Slovákom

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Zdroj: YouTube/NG