Terapia, ktorá prepíše starnutie: Kľúčom k predĺženiu života je proteín známy ako „strážca dlhovekosti“

Génová terapia proti starnutiu predstavuje odvážny krok modernej vedy, ktorý reaguje na výzvy starnúcej populácie a zároveň prináša nádej, že staroba bude jedného dňa pokračovaním aktívneho a plnohodnotného života.

Populácia vo veku 60 rokov a viac postupne formuje podobu spoločnosti. Kým v roku 2020 žila v tejto vekovej skupine približne 1 miliarda ľudí, do roku 2030 sa ich počet zvýši na 1,4 miliardy, čo znamená, že každý šiesty obyvateľ planéty bude patriť medzi seniorov. A tým to nekončí.

Ako upozorňuje WHO, v polovici tohto storočia prekoná globálny počet seniorov hranicu dvoch miliárd. Obyvatelia nad 80 rokov, ktorí dnes predstavujú menšinu, sa do roku 2050 rozrastú na vyše 426 miliónov, čo predstavuje trojnásobný nárast oproti roku 2020.

Revolučné výsledky génovej terapie proti starnutiu

Proces starnutia neprebieha u každého rovnakým tempom. Niekto starne rýchlejšie, iný pomalšie. Chronologický (kalendárny) vek preto v mnohých prípadoch neodráža skutočný stav tela (biologický vek).

Medzi hlavné symptómy starnutia patrí rednutie kostného tkaniva, úbytok svalovej hmoty a narušenie nervových spojení. Výsledkom býva zhoršená koordinácia, vyššie riziko úrazov a výrazný pokles kognitívnych funkcií. Neurologické poruchy ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba sa často objavujú práve v dôsledku týchto procesov.

Terapia proti starnutiu, založená na génovej modifikácii, prináša v tomto smere obrovské možnosti, uvádza Scitech Daily. Výskumníci z Institut de Neurociències na Universitat Autònoma de Barcelona sa zamerali na proteín Klotho, známy svojím ochranným účinkom. Skúmali, či dokáže zlepšiť kvalitu starnutia, nie len spomaliť jeho priebeh.

Pomocou vektorov génovej terapie navrhli spôsob, ako prinútiť bunky produkovať vyššie hladiny rozpustnej formy tohto proteínu (s-KL). Experimenty na starších myšiach vo veku 24 mesiacov (čo zodpovedá asi 70-ročnému človeku) ukázali výrazné zlepšenie vo viacerých oblastiach.

Priemerná dĺžka života hlodavcov sa predĺžila o 15 až 20 %. Zlepšila sa štruktúra kostného tkaniva, najmä u samíc, čo signalizuje ochranný účinok proti osteoporóze. Okrem toho došlo k zvýšenej tvorbe nových neurónov a aktivite mikrogliových buniek v hipokampe, čo naznačuje zlepšenie pamäťových a učením podmienených procesov.

Prirodzené spôsoby zvýšenia hladiny proteínu Klotho

Podľa zistení zverejnených na portáli NAD sa nízka hladina proteínu Klotho spája s 31-percentným nárastom rizika úmrtia u dospelých vo veku 40 až 79 rokov. Deficit tohto proteínu, ktorý sa často označuje ako „strážca dlhovekosti“, úzko súvisí s výskytom ochorení srdca a obličiek, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtia v staršom veku.

Tvorbu proteínu Klotho možno podporiť aj bez genetickej modifikácie. 12 nezávislých štúdií poskytlo konzistentné dôkazy o tom, že pravidelná fyzická aktivita významne zvyšuje hladinu tohto proteínu. Vyššia koncentrácia Klotho pritom úzko súvisela so zlepšením kognitívnych funkcií, čo podčiarkuje význam pohybovej aktivity ako prirodzenej terapie proti starnutiu.

Metaanalýzy navyše ukázali, že aeróbne cvičenie stimuluje tvorbu Klotho u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou, čím prispieva k spomaleniu neurodegenerácie.

Okrem pohybu sa skúmajú aj farmakologické prístupy na zvýšenie hladiny Klotho. Výskumníci z Mayo Clinic dosiahli pozoruhodné výsledky s kombináciou senolytických látok dasatinibu a kvercetínu, ktoré cielene eliminujú starnúce bunky.

Pôsobivé výsledky priniesol berberín, prírodná zlúčenina s preukázaným účinkom na predĺženie života u rôznych modelových organizmov. Berberín zvyšuje koncentráciu Klotho a zároveň chráni srdce pred degeneratívnymi zmenami, ktoré sú dôsledkom starnutia.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking