Tichý problém mnohé ženy často skrývajú. „Úľavu prináša zistenie, že je skutočný a liečiteľný,“ tvrdí psychologička

Vaginizmus patrí medzi intímne poruchy, ktoré aj dnes zostávajú zahalené mlčaním, tabu a nepochopením. Nastáva vtedy, keď sa svaly panvového dna nevedome stiahnu počas očakávanej alebo prebiehajúcej vaginálnej penetrácie. Tento reflex môže spôsobiť bolesť alebo dokonca úplnú nemožnosť vykonať vaginálnu penetráciu.

Vaginizmus patrí medzi poruchy bolesti pri penetrácii a se*e, čo znamená, že osoby trpiace touto poruchou môžu pociťovať nepohodlie, úzkosť alebo bolesť pri vaginálnom alebo orálnom se*e, používaní prstov, zavádzaní tampónu, používaní vaginálnych dilatátorov či pri gynekologických vyšetreniach. Ako uvádza portál Vaša lekáreň, vaginizmus postihuje 1 – 7 % ženskej populácie na celom svete.

Ženy, ktoré ním trpia, sa často roky pokúšajú nájsť odpovede na svoje telesné aj duševné trápenie – no bez správnej diagnózy sa neraz stretávajú len s pocitom zlyhania či nepochopenia. Psychologička Katarína Hatráková, ktorá v minulosti pôsobila ako poslankyňa Národnej rady SR za hnutie OĽaNO a neskôr ako nezaradená, a gynekologická fyzioterapeutka Magdaléna Csolti zdôrazňujú, že vaginizmus je reálna a liečiteľná porucha, pri ktorej zohráva dôležitú úlohu psychoterapia aj špecializovaná fyzioterapia. Ich odborný pohľad môže byť nádejou a pomocou pre mnohé ženy. 

Ženy si často roky neuvedomujú, že trpia vaginizmom. Diagnóza prichádza neskoro, hovorí psychologička Katarína Hatráková 

Vaginizmus je aj v roku 2025 jednou z najviac tabuizovaných intímnych porúch, s ktorou sa ženy v tichosti trápia celé roky. Podľa psychologičky Kataríny Hatrákovej sa problém často dlhodobo nerozpozná a namiesto správnej diagnózy ženy podstupujú zbytočné vyšetrenia, liečbu či užívanie liekov.

„Téma vaginizmu je tabuizovaná a z mojej skúsenosti aj pomerne náročne diagnostikovateľná gynekológom. Často sa ženy roky liečia na rôzne zástupné diagnózy, sú zbytočne medikované a až keď sa situácia roky nemení, uzavrie sa ako vaginizmus,“ uvádza odborníčka. 

Podľa Hatrákovej sú príčiny vaginizmu rôznorodé – môžu byť fyziologické, psychologické alebo kombinované. Medzi fyzické faktory patria napríklad infekcie, hormonálne zmeny či pôrodné zranenia. Psychologické príčiny však často siahajú omnoho hlbšie. „Psychologické príčiny majú korene predovšetkým v traume, ktorá niekedy ani nemusí súvisieť bezprostredne s intimitou či pohlavným stykom,“ vysvetľuje. 

Namiesto jasnej súvislosti s jedným zážitkom ide podľa nej častejšie o komplikovaný vzťah k mužovi, ktorý vznikol na základe osobných skúseností. „Býva to i komplikovaný, psychologicky traumatizujúci vzťah k mužovi vyplývajúci zo zážitkov či skúseností, niekedy podfarbených i iracionálnym strachom,“ dopĺňa. 

Kľúčom k uzdraveniu je sebaprijatie, otvorenosť a rozhovor

Veľkú rolu v liečbe podľa psychologičky zohráva to, ako žena svoj problém vníma. „Vyrovnávanie sa s týmto problémom súvisí aj s hĺbkou zásahu – či a nakoľko si žena problém uvedomuje, ako ho prijíma. V zásade, emocionálny dopad môže byť veľký,“ hovorí. Mnohé ženy totiž prežívajú hanbu, pocit zlyhania alebo frustráciu – aj keď, ako pripomína, nič z toho nie je ich vina. „Objavuje sa prežívanie, presvedčenie, pocit, že ‚nie sú normálne‘, čo môže viesť k úzkosti, depresii alebo izolácii,“ dodáva. 

Aj preto sa mnohé ženy obávajú o svojom probléme vôbec hovoriť – nielen s partnerom, ale ani s lekárom. Hatráková upozorňuje, že práve táto mlčanlivosť situáciu zhoršuje. „Niektoré sa boja hovoriť o probléme dokonca aj s partnerom či lekárom – čo ho môže ešte zhoršiť.“ 

Napriek tomu však existuje cesta k úľave. „Úľavu už prináša zistenie, že vaginizmus je skutočný a liečiteľný stav,“ zdôrazňuje psychologička. Individuálna psychoterapia je podľa nej ideálnym prvým krokom, ktorý ženám pomáha otvoriť sa, pomenovať problém a nájsť jeho korene. „Hovoriť o probléme znižuje pocit osamelosti, ideálne je, ak sa podarí identifikovať si korene traumy a začať ju ‚rozpúšťať‘ a krok po kroku sa učiť znovu dôverovať vlastnému telu,“ vysvetľuje Hatráková. 

Neodmysliteľnou súčasťou liečby by mala byť aj komunikácia s gynekológom, keďže ide o multifaktoriálny problém. A keď je žena v partnerskom vzťahu, veľkým prínosom môže byť pokračovanie individuálnej terapie formou párovej psychoterapie. „Dôležitá je komunikácia s partnerom. Je teda fajn, keď na individuálnu terapiu nadviaže párová psychoterapia,“ uzatvára psychologička. 

Liečba vaginizmu si vyžaduje rešpekt, čas a bezpečné prostredie. Fyzioterapia hrá kľúčovú úlohu, tvrdí odborníčka 

Vaginizmus – porucha, o ktorej sa hovorí veľmi málo, no pre mnohé ženy znamená každodenný stres, bolestivé prežívanie intímnych vzťahov a emocionálne utrpenie. Dôvodom je okrem fyzických ťažkostí aj nedostatok dostupných a citlivých informácií. Jednou z ciest, ktoré môžu priniesť úľavu a zlepšenie kvality života, je gynekologická fyzioterapia. Podľa gynekologickej fyzioterapeutky Magdalény Csolti ide o odborný prístup, ktorý spája vedomú prácu s telom, jemnosť, bezpečné prostredie a edukáciu. 

„Fyzioterapia zohráva pri liečbe vaginizmu kľúčovú úlohu, pretože ide najmä o poruchu napätia svalov panvového dna,“ uviedla Csolti pre Startitup. Vysvetľuje, že v úvodnej fáze liečby sa sústredí najmä na vedomé uvoľňovanie týchto svalov – za pomoci kombinácie manuálnych techník, dychových cvičení a biofeedbacku.

Práve tieto prístupy pomáhajú klientke vytvárať vedomý kontakt so svojím telom, čo je kľúčový krok na ceste k zlepšeniu. „Pracujeme s technikami vedomej relaxácie, s úpravou napätia svalov panvového dna a celkovej relaxácii tela v pokoji, a neskôr fyzioterapiou sa venujeme aj úprave svalovej nerovnováhy v pohybe,“ opisuje. 

Fyzioterapeutka zdôrazňuje, že neoddeliteľnou súčasťou terapie je edukácia ženy, počas ktorej sa učí lepšie vnímať svoje telo a uvoľňovať napätie. V niektorých prípadoch môžu byť súčasťou terapie aj pomôcky, ktoré si žena aplikuje sama. „Niektorým ženám vyhovuje aj ošetrenie cez dilatátory alebo TheraWandy – pomôckami pri auto-manuálnej terapii svalov panvového dna,“ dodáva Csolti. 

Citlivý prístup, bezpečné prostredie a rešpekt k tempu ženy sú kľúčom k úspešnej terapii

Téma vaginizmu je stále intímna a pre mnohé ženy aj zahanbujúca, čo môže spôsobovať počiatočný ostych. „Mnohé ženy prichádzajú s obavami, niekedy s hanbou alebo predsudkami, čo je prirodzené, pretože vaginizmus je naozaj intímna, citlivá téma,“ vysvetľuje fyzioterapeutka. O to dôležitejšie je vytvoriť bezpečné a rešpektujúce prostredie, v ktorom sa klientka cíti slobodne. „Klientka sama rozhoduje o tempe a rozsahu terapie. Vysvetľujem všetky kroky a nikdy nerobím nič bez jej súhlasu,“ uisťuje. 

Veľký dôraz kladie aj na pokojné a nerušivé prostredie, ktoré je dôležité najmä pri práci s hlbokými svalmi panvového dna. „Cvičenie panvového dna a jeho vnútorných svalov je kvôli ich hĺbke prínosné aplikovať v stave maximálnej sústredenosti, v kľudnom, nerušivom prostredí,“ hovorí. 

Zubár varuje pred zápalom, ktorý sa „maskuje“: „Neliečený môže byť život ohrozujúci. Babské rady sú neúčinné“

Podľa jej skúseností si väčšina žien začne všímať prvé zlepšenia už po niekoľkých týždňoch pravidelnej terapie, no každý prípad je individuálny. Dôležitým faktorom úspechu je aj psychická opora. „Veľmi pomáha, keď majú podporu partnera alebo psychoterapeuta,“ dopĺňa. 

Na záver odborníčka pripomína, že kľúčom k úspechu je pravidelnosť, trpezlivosť a pocit bezpečia. Fyzioterapia podľa jej slov ženám často neprináša len fyzickú úľavu, ale aj nový vzťah k vlastnému telu – čo môže byť rozhodujúci krok na ceste k uzdraveniu. 

Cesta k uzdraveniu: Liečba a podpora pri vaginizme

Vaginizmus je vážnym a často ignorovaným problémom, ktorý ovplyvňuje život mnohých žien. Jeho liečba si vyžaduje nielen odbornú pomoc, ale aj ochotu žien pracovať na svojom vzťahu k telu a získať potrebnú psychickú podporu.

Odborníci zdôrazňujú dôležitosť kombinovaného prístupu, ktorý spája fyzioterapiu a psychoterapiu, čím sa zvyšuje šanca na úspešné riešenie problému. Kľúčové je vytvoriť bezpečné a rešpektujúce prostredie, v ktorom sa ženy môžu otvoriť a pracovať na svojom uzdravení.

Fyzioterapia zohráva nezastupiteľnú úlohu pri zmierňovaní fyzických príznakov vaginizmu, zatiaľ čo psychologická podpora pomáha vyrovnať sa s emocionálnymi následkami tejto poruchy. Spoločným úsilím odborníkov a pacientov môže byť vaginizmus úspešne liečený, čím sa ženy môžu vrátiť k plnohodnotnému intímnemu životu.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking