Topiaci sa ľad na Sibíri prebúdza nebezpečné patogény: Vedci varujú pred návratom prehistorických vírusov

Smrť mladej laborantky v ruskom ústave na výskum moru vyvolala obavy z možnej nákazy pľúcnym morom a upriamila pozornosť na Sibír. Kým úrady nevysvetlili, čo presne ženu zabilo, otvorila sa aj diskusia o ďalšej hrozbe: mikroorganizmoch, ktoré zostávajú tisíce rokov uväznené v zamrznutej pôde.

Ako píšu Novinky.cz s odvolaním sa na komentár Bloomberg Opinion, rozmŕzajúci permafrost môže uvoľňovať dávne vírusy a baktérie. Vzhľadom na to, že Arktída sa vplyvom klimatických zmien rýchlo otepľuje, stále väčšia časť tejto „infikovanej pôdy“ postupne rozmŕza.

Vírusy zostali infekčné aj po 48 500 rokoch

O výskume sme v Startitupe písali už v novembri 2022, keď bola dostupná jeho predbežná verzia.  Autori výskumu upozorňujú, že schopnosť vírusov prežiť v zamrznutej pôde otvára otázky aj o ďalších mikroorganizmoch, ktoré zatiaľ neboli preskúmané. 

Otepľovanie mení aj kontakt ľudí so zvieratami

Obavy vedcov však siahajú ďalej než k vírusom uchovaným v zamrznutej pôde. Otepľovanie mení ekosystémy a sprístupňuje oblasti pre dopravu či priemysel. Ľudia sa tak môžu častejšie dostávať do kontaktu so zvieratami a mikroorganizmami v prostredí, ktoré bolo predtým ťažko dostupné.

„Rozmŕzanie permafrostu môže dokonca uvoľniť dávne baktérie alebo vírusy, ktoré boli zmrazené tisíce rokov,“ upozornil Khaled Megahed Abass z Univerzity v Sharjah, spoluautor výskumu o infekčných rizikách v Arktíde. Vyjadrenie priniesla správa o výskume z apríla 2025.

Sibír už zažila smrteľnú epidémiu antraxu

Novinky pripomínajú aj epidémiu antraxu na polostrove Jamal v roku 2016. Ochorenie vtedy usmrtilo dvanásťročného chlapca a viac než dvetisíc sobov. Predchádzalo mu mimoriadne teplé leto.

Jedným z možných vysvetlení bolo uvoľnenie starých spór baktérie Bacillus anthracis z rozmŕzajúcej pôdy. Ako však Novinky upozorňujú s odkazom na štúdiu venovanú epidémii, okolnosti boli zložitejšie: významnú úlohu mohlo zohrať aj prerušenie očkovania sobov. Samotné rozmŕzanie preto nemožno označiť za jednoznačne preukázanú príčinu nákazy.

Rozsah otepľovania napriek tomu vysvetľuje, prečo vedci túto oblasť sledujú. Štúdia publikovaná v roku 2022 v časopise Communications Earth & Environment zistila, že medzi rokmi 1979 a 2021 sa Arktída otepľovala takmer štyrikrát rýchlejšie než Zem ako celok. Ide o výsledok za konkrétne sledované obdobie.

Výskum tak potvrdzuje, že dávne vírusy môžu zostať infekčné a že prostredie, ktoré ich uchováva, sa rýchlo mení. Zatiaľ však nevysvetľuje smrť laborantky v Irkutsku. V jej prípade zostáva nezodpovedaná základná otázka: čo spôsobilo zápal pľúc, ktorému podľahla.

Prečo obavy vyvolal práve pľúcny mor

Obeťou nejasnej infekcie sa nedávno stala dvadsaťosemročná Darja Šipilovová, ktorá pracovala v ústave pre výskum moru a ďalších infekčných chorôb v sibírskom Irkutsku. Zomrela na začiatku októbra za doposiaľ nevysvetlených okolností. Podľa niektorých médií sa mohla nakaziť pľúcnym morom pri nehode v laboratóriu. Túto verziu sa však doposiaľ nepodarilo nezávisle potvrdiť.

Druhou nakazenou je podľa medializovaných informácií údajne osoba, ktorá bola v kontakte s 28-ročnou laborantkou z ústavu na výskum moru v meste Šelechov pri sibírskej metropole Irkutsk, informuje TASR.

Rusko ukončilo opatrenia, WHO žiada vysvetlenie

Po úmrtí laborantky úrady informovali, že zomrela na zápal pľúc, ktorý podľa nich nesúvisel s jej prácou vo výskumnom ústave. Podľa regulačného úradu Rospotrebnadzoru bola táto mladá žena „zaočkovaná a proti nebezpečným infekciám, s ktorými pracovala, mala imunitu“.

Rospotrebnadzor okrem toho vo štvrtok informoval, že všetky preventívne opatrenia prijaté v súvislosti s úmrtím mladej ženy už boli odvolané. Monitorovaním desiatok ľudí, ktorí s mladou ženou prišli do kontaktu, nebolo odhalené žiadne nebezpečné ochorenie. Výsledky takmer 5000 laboratórnych vyšetrení podľa úradu nepotvrdili prítomnosť nebezpečných patogénnych mikroorganizmov.

V súvislosti s prípadom zosnulej laborantky a u nej diagnostikovaného zápalu pľúc „získaného mimo nemocnice“ Rospotrebnadzor v stredajšom vyhlásení ubezpečil, že situácia nepredstavuje pre obyvateľov Irkutska a Irkutskej oblasti epidemické riziko.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však vyzvala Moskvu na vysvetlenie „správ v médiách o druhom zamestnancovi so zápalom pľúc neznámeho pôvodu“. Informácie o danom prípade od Ruska žiadali aj Mongolsko a Čína.

Pľúcny mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis. Na rozdiel od bubonickej formy, ktorá sa najčastejšie prenáša infikovanými blchami, sa môže šíriť aj medzi ľuďmi prostredníctvom kvapôčok pri blízkom kontakte.