Toto sú TOP platené pozície na Slovensku. V tejto pracovnej oblasti si zarobíš cez 4-tisíc eur (REBRÍČEK)

Na jednotlivých pracovných pozíciách sa aj jednotlivo rôznia platy. Začína to už v segmentoch a následne sa to selektuje podľa konkrétnej pozície, ktorú zastávaš.

My sme pre teba zostavili rebríček tých najlepšie platených oblastí a jednotlivých pozícií, rovnako ako rebríček tých celkovo najhoršie platených pozícií v rámci Slovenskej republiky, ktoré vyplávajú z webu platy.sk.

Ako môžeš vidieť v nasledujúcom grafe, najlepšie sú na tom oblasti ako vrcholový manažment či informačné technológie.

Na jednotlivých pracovných pozíciách zarobí najlepšie generálny riaditeľ, ale viac než dobre je ohodnotený aj IT architekt.

Najhoršie platené pracovné miesta

V tabuľke nižšie nájdeš tie oblasti, ktoré zarábajú zo všetkých najmenej, a to sú: textilný, kožiarsky a odevný priemysel, pomocné práce, služby, umenie a kultúra, cestovný ruch, hotelierstvo, drevospracujúci priemysel, školstvo, vzdelávanie, veda, výskum, administratíva, poľnohospodárstvo a potravinárstvo a chemický priemysel.

Najhoršie je však na tom krajčír či krajčírka, ale aj au-pair osoby.

Na Slovensku je veľa pracovných miest

Voľných pracovných miest je na Slovensku k dispozícii viac ako uchádzačov o ne, a tak si väčšina záujemcov nájde novú prácu bez problémov. O to väčšou výzvou je pre zamestnávateľov udržať si kvalifikovaných pracovníkov.

Personálna agentúra Grafton Slovakia sa pozrela vo svojom prieskume na to, čo zamestnanci oceňujú, čo ich prinúti odísť a prečo prijmú novú pracovnú ponuku.

Situáciu na našom pracovnom trhu najvýraznejšie ovplyvnila nízka nezamestnanosť v kombinácii s vysokou mierou inflácie, ktorá ešte v minulom roku dosahovala dvojciferné hodnoty.

„Keďže aktuálne máme na trhu viac pracovných ponúk ako záujemcov, pričom až 75 % ľudí si ľahko nájde prácu, pre zamestnancov to znamená výhodnú vyjednávaciu pozíciu. Spolu s neúprosným rastom životných nákladov to spôsobilo nárast tlaku najmä na zvyšovanie miezd, ale aj na podporu formou pridaných finančných benefitov, ako je napríklad 13. či 14. plat, rôzne bonusy a prémie," hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group.

"Práve finančné ohodnotenie je dnes zároveň najdôležitejším hnacím motorom pri akejkoľvek zmene v zamestnaní, či už je to motivácia súčasné pracovné miesto opustiť, alebo prijať nové.“ 

Aj vzhľadom na životné náklady, ktoré sú dnes oproti nedávnej minulosti neporovnateľne vyššie, je suverénne najdôležitejším dôvodom na zmenu práce snaha zlepšiť si ekonomické postavenie Mzda je síce najdôležitejšou motiváciou, no nie je jediným faktorom, ktorý môže pri rozhodovaní o zotrvaní v práci alebo jej zmene zavážiť.

Slováci opúšťajú prácu pre mzdu

„Všeobecne možno povedať, že pre slovenských zamestnancov sú najdôležitejšími potrebami práca, ktorá ich baví, dobrý kolektív a možnosť rozvíjať sa. A treba dodať, že takmer tri štvrtiny ľudí dnes majú u svojho zamestnávateľa tieto potreby naplnené,“ dodáva M. Malo.

S pribúdajúcim vekom zamestnanci podľa neho viac oceňujú férový prístup zo strany zamestnávateľa. Z dát personálnej agentúry vyplýva, že takmer tri štvrtiny pracujúcich opúšťajú svoje súčasné zamestnanie pre mzdu, ktorá je u nového zamestnávateľa za rovnakú alebo podobnú prácu vyššia.

Ďalším dôležitým kritériom sú vzťahy na pracovisku, či už s vedením alebo s kolegami. Všetky generácie veľmi citlivo vnímajú tiež stabilitu a perspektívu zamestnávateľa, s pribúdajúcim vekom pritom faktor neistej budúcnosti súčasného zamestnávateľa stúpa na dôležitosti.

Nemožnosť kariérneho rastu je dôvodom odchodu zo zamestnania najmä pri mladších vekových skupinách, pre najmladšiu generáciu pracujúcich je podstatná aj spätná väzba, jej nedostatok môže viesť k frustrácii či pocitu zbytočnosti a následnej zmene zamestnania.

Chýbajúca flexibilita pracovnej doby alebo home office sa v agentúrnych prieskumoch dôvodov na opustenie súčasného zamestnania umiestnili pomerne nízko, pri hľadaní novej práce pritom zavážia podstatne viac.

Podľa odborníka Graftonu je pravdepodobným dôvodom to, že takáto organizácia pracovného času je v súčasnosti bežná u mnohých zamestnávateľov.

Home office tak dnes považuje za samozrejmosť viac než polovica zamestnancov z radov tzv. bielych golierov a istú mieru flexibility pracovného času sú zvyknutí využívať aj mnohí pracovníci vo výrobe.