Toto tu ešte nebo­lo: Slo­vák sa na Indie­go­go sna­ží vyzbie­rať šia­le­nú sumu!

Sebastian Mach / 20. novembra 2015 / Lifehacking

Indie­go­go ti dovo­lí pre­zen­to­vať prak­tic­ky hoci­čo. Máš nápad, obke­cáš ho, naho­díš video a zbie­raš penia­ze.

Miro Mar­ko­vič z Bra­ti­sla­vy mal prob­lém. Keď sa vra­cal z pra­cov­nej ces­ty, nedo­ká­zal svoj­mu malé­mu syno­vi na letis­ku kúpiť žiad­ny dar­ček. Našiel len malé obcho­dy s hlú­pos­ťa­mi a potom celú radu čoko­lád, par­fú­mov a alko­ho­lu. Zúfa­lý a skla­ma­ný Miro pri­šiel domov a hoci sa syn z jeho návra­tu tešil, neub­rá­nil sa poci­tu, že ho jed­no­du­cho skla­mal. Túžil po tom výra­ze nad­še­nia v jeho tvá­ri z neja­kej novej hrač­ky. Pre­to začal pre­mýš­ľať.

Teraz vďa­ka Miro­vi už nikdy neprí­deš domov s prázd­ny­mi ruka­mi. Na kaž­dom letis­ku náj­deš auto­mat s kva­lit­ný­mi hrač­ka­mi v ele­gant­ných kra­bič­kách. Medzi tie­to hrač­ky pat­ria mode­ly lie­ta­diel, lodí, stí­ha­čiek či vla­kov.

Naj­väč­šou výho­dou pro­duk­tu opro­ti bež­ným hrač­kám je, že sú zo žele­za, teda kva­lit­nej­šie. Mimo­cho­dom, neroz­mýš­ľal si nie­ke­dy, pre­čo sú naozaj hrač­ky z plas­tu, ply­šu, gumy.. a nie zo žele­za? Ale to naozaj len mimo­cho­dom. Aby som ale nebol zlý, tak kra­bič­ky sú nadi­zaj­no­va­né pek­ne.

Ďalej Miro uvá­dza ich jed­no­fa­reb­ný dizajn, vďa­ka čomu ho môžeš daro­vať nie­len deťom, ale aj svo­jim obchod­ným par­tne­rom. Však pre­čo nie. A nako­niec, mode­ly budú umiest­ne­né v auto­ma­toch, teda budú dostup­né 24/7. A to aj na ben­zín­kach, vla­ko­vých sta­ni­ciach, v hote­loch či obcho­doch. Po celom sve­te. Samoz­rej­mos­ťou je e-shop.

A teraz prí­de tá časť.

Keď úpl­ne pomi­niem, že je to pod­ľa mňa úpl­ný nezmy­sel, je tu ešte dru­hý fak­tor. Miro na roz­beh pýta $1,2 mili­ó­na ame­ric­kých dolá­rov. Tým­to videom. Hlav­ne ten pre­ma­ka­ný záver. Potre­bu­jem pove­dať viac? 

The­ta Gifts dote­raz vyzbie­ral 32 dolá­rov. Čiže ešte 1,229,968 dolá­rov a je to tam! Drží­me pal­ce.

Nie je to naj­hor­ší nápad v his­tó­rií slo­ven­ské­ho cro­wd­fun­din­gu, to nie. O nie­kto­rých zlých som napí­sal tu a do pozor­nos­ti dávam špe­ciál­ne DRUM­BALL. No absen­tu­je mi tu seba­ref­le­xia. Jeden zná­my biz­nis­men mi raz pove­dal veľ­mi múd­ru vetu: “Zákla­dom kaž­dé­ho biz­ni­su a vôbec celé­ho živo­ta je byť úprim­ným sám k sebe.”

Pro­jekt pod­po­ri­li dopo­siaľ dva­ja ľudia a ako mno­hé iné, aj ten­to pro­jekt mie­ri na sme­tis­ko dejín. A nikdy to ani nema­lo šan­cu skon­čiť inak.

Pridať komentár (0)