Traja zákazníci za pol šichty, no cítim sa byť užitočný. Taxíky opäť fungujú, za jazdu sme zaplatili minimum

Dve minúty pred 16.00 zastal pred mojim bytom taxík. Na červený Volkswagen som čakala asi 3 minúty od zavolania. Inokedy by som si stihla ešte aspoň vyčistiť zuby, teraz som musela takmer hneď zbehnúť k autu. Bola som skeptická, nevedela som, čo čakať. Odkedy sa uvoľnili bezpečnostné opatrenia, vraciame sa k bežným činnostiam a službám o niečo pomalšie a opatrnejšie. 

zdroj: SIU

Starší, asi 55-ročný vodič Pavol sedel v aute s ochranným rúškom na tvári. Na palubnej doske mal odložený ešte jeden rezervný respirátor, pre istotu. Sadla som si automaticky na zadné sedadlo, za spolujazdca. Vpredu sa sedieť z bezpečnostných dôvodov nemôže. 

zdroj: TASR: Pavol Zachar

V aute ma od vodiča oddeľovalo plexisklo. Pôvodne malo byť priehľadné, ale o svoje ochranné prvky sa pravdepodobne každý šofér stará sám. Toto bolo priehľadné, no jeho pôvodný účel bol zjavne iný. Zakrývalo celý priestor medzi prednou a zadnou časťou vnútornej časti vozidla.

Zdalo by sa, že reštrikcie, ktoré boli z ÚVZSR nariadené vodičom, nebudú až tak dôkladne dodržiavané. Tu bola okrem plexiskla použitá aj ochranná fólia, ktorá siahala až po podlahu. Keď som sa Pavla pýtala na to, ako koronakrízu vodiči zvládajú, takmer vôbec sme sa nepočuli. 

zdroj: TASR: Roman Hanc

Okrem iného je v zadnej časti vozidla zakázané zapínať klimatizáciu. Dnes bola vypnutá.

zdroj: TASR: Roman Hanc

Zákazníkov je menej

Cesta trvala približne 8 minút a zaplatila som 2,90 eur. Cestovala som z Račianskeho mýta do Novej Cvernovky. Myslím, že ceny sa nezmenili.

„Roboty je málo, mám v podstate veget,“ hovorí Pavol, ktorý pracoval v čase mojej cesty 4 hodiny a odviezol troch zákazníkov. Ľudia sa zatiaľ do taxíkov nehrnú. Ani to nepotrebujú, aj mestská hromadná doprava premáva poloprázdna. Pavol si ako taxikár len privyrába. Kríza je podľa jeho slov náročná.

Dva mesiace bez tohto príjmu je popri podpory z invalidného dôchodku naozaj málo. Preto sa tešil, kedy bude môcť do auta opäť nasadnúť. „Dnes mi nejde ani tak o čistý príjem ako o pocit, že sa cítim užitočný,“ vysvetľuje. S ostatnými kolegami komunikuje pomenej.

Nie všetci sa do áut chystajú nasadnúť znova. Chcú radšej počkať. Pavol tvrdí, že aj on bol spočiatku skeptický. Dnešný deň je pre viacerých krstom ohňom. „Uvidíme, či sa nám to oplatí. Áut je na ceste nepomerne menej. Nestresujem, nič neočakávam. Predpokladám, že všetko sa dostane do normálu až niekedy na jeseň,“ hovorí Pavol a dodáva, že teraz sa bude snažiť zarobiť, čo sa dá.

Aby nedochádzalo ku kontaktu vodiča a cestujúceho, všetky platby sú vykonávané bezkontaktne, priamo cez aplikáciu. Vodiči tiež dostali praktický návod k tomu, aby vedeli, ako svoje vozidlo efektívne a pravidelne vetrať. Malo by sa tak diať po každom cestujúcom.

Rovnako by mala byť vykonaná aj dezinfekcia. V mojom prípade ju vykonali. Hneď ako som vystúpila, vyčistil vodič Pavol dezinfekčným prostriedkom kľučky aj madlo na dverách auta. 

Fólia v štýle londýnskeho taxíka

Cítila som sa ako u šoféra slečny Daisy, akurát v menej luxusnom aute. Plexisklo vytvára dištanc. Nikdy som neobľubovala debaty s taxikárom, radšej som sa im vyhýbala. Dnes mi preto jazda vyhovovala. Nemám rada ani prevoňané interiéry, za ktorými poväčšine stoja papierové stromčeky visiace na vetracích mriežkach. Ak vadia aj tebe, teraz ich vďaka ochrannej fólii nebudeš cítiť. 

zdroj: TASR: Roman Hanc

Vodiči sa snažia komunikovať čo najmenej, hoci Pavol bol skutočne príjemný. Poprial mi pekný deň a okamžite vypochodoval poutierať stopy, ktoré som zanechala. Keď som vystúpila, všimla som si, že si vymenil aj respirátor za jednorazové rúško, ktoré mal na tvári počas našej jazdy.