Treba rozlišovať, ktoré školy produkujú kvalitu a nielen zaplatené tituly. Skloňuje sa kolaps vysokých škôl

Akademická obec sa rozhodla zorganizovať protest proti novele vysokoškolského zákona. Ten sa má uskutočniť 16. novembra o 13:00.

O nás bez nás

Vysoké školy požadujú stiahnutie novely zákona o vysokých školách z legislatívneho procesu. V radoch vedcov sa totiž skloňujú slová, ako politizácia či kolaps vysokých škôl. Aj napriek tomu, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky považuje reformu za tú, ktorá má priniesť kvalitnejšie vysoké školstvo, vedci sa s názorom nestotožňujú.

Ministerstvo školstva sa obhajuje tým, že návrh novely tvorili jeden a pol roka spolu s reprezentáciami aj vysokými školami.

„V tomto čase prebiehali individuálne diskusie s jednotlivými aktérmi, ako aj diskusie na kontaktnej skupine. Aktuálne je návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Rezort školstva je otvorený diskusii a návrhom a bude vítať akékoľvek návrhy a pripomienky k zákonu,“ uvádza v stanovisku Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Podľa akademickej obce však údajne k žiadnej diskusii dôjsť nemalo. Aj napriek tomu rezort školstva zastáva názor, že novelu nie je potrebné stiahnuť z legislatívneho procesu. Vedci, ktorí na fakultách pôsobia v rámci jednotlivých výskumov, však majú na vec odlišný pohľad.

Byrokracia

Absentujúci dialóg vníma aj Tomáš Szemes, ktorý patrí medzi špičkových molekulárnych biológov. Uvádza, že považuje za veľmi dôležité, aby prebiehala diskusia na pravidelnej báze, počas ktorej by sa identifikovali najpálčivejšie problémy a hľadali ich riešenia. Poukázal aj na zdĺhavú administratívu financovania výskumu.

„Často sme svedkami toho, ako sú naše unikátne myšlienky roky zaseknuté kvôli zdĺhavému hodnoteniu projektov a administratívnym procesom súvisiacim s financovaním potrebného výskumu. Potom len smutne pozeráme, ako zahraniční kolegovia veľmi podobné až rovnaké poznatky už experimentálne overené publikujú v špičkových vedeckých žurnáloch,“ podotkol Szemes.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Aj napriek neadekvátnym platom

Pavel Neogrády, ktorý pôsobí ako špičkový vedec na Prírodovedeckej fakulte UK v odbore chemická fyzika, teoretická a počítačová chémia, uvádza, že predkladaná novela vysokoškolského zákona v skutočnosti žiaden z podstatných problémov vysokých škôl nerieši. Podľa jeho slov sa ním dlhoročná a značná finančná podvýživa či odliv študentov do zahraničia nijako nezlepší.

Novela podľa neho naopak deštruuje akademické slobody, ktoré sa po novembri 1989 obnovili a ktoré nielen zodpovedajú európskej tradícii, no dokonca sa osvedčili ako funkčné.

„Napriek neadekvátnym platom a nízkej finančnej podpore vedy udržali samosprávy školy v chode a nedopustili rozpredaj ich majetku. Miera financovania VŠ zo strany štátu patrí v SR k najnižším oproti porovnateľne rozvinutým štátom, tvrdenia o opaku sú zväčša dezinterpretáciou faktov, prípadne vedomou účelovou lžou,“ hovorí Neogrády.

Ten ďalej dodáva, že posilňovanie právomoci správnej rady, obsadzovanej politickými nominantmi alebo reprezentantmi úzko záujmových skupín, predstavuje priame ohrozenie slobody a nezávislosti vedeckého bádania. Zároveň zastáva názor, že takýmto spôsobom sa vytvára priestor pre politické ovládnutie vysokých škôl, prípadne ich následné majetkové vytunelovanie.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Nijaká filantropia, ale nové koryto

Vedec Daniel Furka, ktorý pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, na Kube a v Kanade v oblasti fyzikálnej chémie zastáva názor, že proces súvisiaci s novelou vysokoškolského zákona sa deje bez relevantnej diskusie s akademickou obcou.

„Predstavte si, že vaše dieťa je nadšený geograf alebo botanik s víziami, ale súkromník rozhodne, že potrebuje chemikov a iných dotovať nebude. Výsmech platiteľovi daní v SR je, že tí ľudia, ktorí tvrdia, že musia mať rozhodovacie právomoci, mohli dotovať školy už 20 rokov, ale neurobili to dodnes a ak áno, tak odrobinkami,“ objasňuje na jednoduchom príklade Furka.

Podľa jeho slov pre nich veda nepredstavuje filantropiu, ale nové koryto. Dodáva, že ak Slovensko postráda odborných zamestnancov, existuje možnosť podporiť odborné školy, nie devastovať vysoké školstvo.

„Treba rozlišovať, ktoré školy produkujú kvalitu a nielen zaplatené tituly. Školy neplniace svoje poslanie by mali byť právom postihované. Prečo sa novela nezameriava na tento aspekt?“ položil na záver otázku vedec Furka.

O diverzifikácii škôl podľa kvality hovorí aj vedec Miroslav Urban, ktorý pôsobí na Katedre fyzikálnej a teoretickej chémie PriF UK. Zastáva názor, že je pomerne naivné veriť tomu, že ministerstvom školstva ovládané správne rady budú riadiť vysoké školy lepšie než ich rektori a dekani, volení akademickou obcou.

„Namiesto zmeny riadenia VŠ sa ministerstvo malo sústrediť na diverzifikáciu vysokých škôl podľa poslania a podľa kvality. O hodnotení kvality je v návrhu novely len hmlistá zmienka, doterajšie procesy hodnotenia, vrátane identifikácie medzinárodne uznávaných špičkových vedeckých a tvorivých tímov VŠ sa zastavili,“ hovorí Urban, ktorý jedným dychom dodáva, že členenie vysokých škôl na základe poslania a kvality nie je s plánovaným zníženým rozpočtom pre vysoké školy možné.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Porovnávať sa s inými nemá zmysel

K aktuálnej situácii sa vyjadril aj František Duchoň, ktorý je profesor v odbore kybernetiky a pôsobí ako zástupca riaditeľa na Ústave robotiky a kybernetiky. Ten sa v úvode zamýšľa nad tým, ako má prispieť zmena spôsobu voľby rektora zlepšeniu kvality výučby.

„Študentovi je jedno, kto je rektor, zamestnanec kvôli novému rektorovi tak isto nebude viac a lepšie skúmať,“ hovorí pre Startitup Duchoň.

Podľa neho totiž žiaden špičkový manažér nezmení výkon univerzity, ak sa nezmenia samotné procesy formujúce vysoké školy a univerzity nebudú nastavené inak.

„Ľudí na univerzite totižto nemôžete vymeniť ako v SRO-čke. Nikde na trhu sa nepovaľujú lepší. Oni sa totižto v tom prostredí dlhodobo tvoria: z mladých doktorandov,“ objasňuje situáciu.

Pýta sa tiež, akým spôsobom chceme nalákať špičkového manažéra do vedenia univerzity. V súvislosti s problémom poukázal na fakty, ktoré hovoria o tom, že Slovensko podľa údajov Svetovej banky z roku 2018 venuje na vzdelávanie len 4,0 % HDP. Pripomína, že pred nami sú krajiny, ako Vietnam, Bulharsko, Ekvádor, Zambia či Kolumbia.

„Porovnávať sa s krajinami ako Izrael (6,2 %) alebo Fínsko (6,3 %) asi nemá zmysel. Svetový priemer je 3,7 %. Čiže Slovenská republika je priemerná krajina a výsledky univerzít by mali byť adekvátny vynaloženému rozpočtu,“ uzavrel František Duchoň.

Paleontológ a evolučný biológ Andrej Čerňanský, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, poukázal na to, že slovenskí vedci robia prácu s výsledkami spĺňajúcimi svetové parametre.

„Avšak, oproti civilizovanému svetu za minimum peňazí a podpory. Formujeme nezávislé a kritické myslenie vzdelanej generácii mladých ľudí. Univerzita a vzdelanie má totiž za jednu z hlavných úloh i formovať a rozvíjať osobnosť človeka. Toto si zobrať nenecháme,“ uzatvára za hlas vedcov Čerňanský.