Trnavské štúdio vizuálnej komunikácie Pergamen dosahuje kvality svetovej úrovne

  • Slovenské štúdio, ktoré navrhuje dizajny najrôznejších značiek a obalov, pôsobí už od 90. rokov. Podieľalo sa napríklad na tvorbe loga pre paradajky zo Žitného ostrova, etikiet moravských vín či obaloch kníh od vydavateľstva Slovart. V roku 2007 jeho členovia prišli o jedného z hlavných zakladateľov Jakuba Dvořáka, no aj napriek tejto smutnej udalosti Pergamen dodnes ostal najoceňovanejším štúdiom na Slovensku aj v Česku. Už niekoľkokrát bodovalo na svetových súťažiach ako Pentawards či Reddot Design Award. O zaujímavej práci dizajnéra nám porozprával jeho zakladateľ Juraj Demovič.
pertit
archív Pergamenu/Archív Red Dot Communication Award
  • Slovenské štúdio, ktoré navrhuje dizajny najrôznejších značiek a obalov, pôsobí už od 90. rokov. Podieľalo sa napríklad na tvorbe loga pre paradajky zo Žitného ostrova, etikiet moravských vín či obaloch kníh od vydavateľstva Slovart. V roku 2007 jeho členovia prišli o jedného z hlavných zakladateľov Jakuba Dvořáka, no aj napriek tejto smutnej udalosti Pergamen dodnes ostal najoceňovanejším štúdiom na Slovensku aj v Česku. Už niekoľkokrát bodovalo na svetových súťažiach ako Pentawards či Reddot Design Award. O zaujímavej práci dizajnéra nám porozprával jeho zakladateľ Juraj Demovič.

Na úvod nám popíšte začiatky vášho štúdia Pergamen, ktoré siahajú až do roku 1993. Kto stál za jeho vznikom?

Štúdio vizuálnej komunikácie Pergamen sme založili v Trnave v roku 1996 spolu s Jakubom Dvořákom ako nástupcu malej lokálnej reklamnej agentúry, ktorá vznikla v roku 1993. Obaja sme vyštudovali odbor slovenský jazyk a literatúra v kombinácii s výtvarnou výchovou na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na začiatku sme sa venovali dizajnu iba dvaja, neskôr k nám pribudol ďalší spolužiak z vysokej školy Juraj Vontorčík. Keď sme v roku 1997 preberali spoločne čestné uznanie v súťaži Národná cena za dizajn za obal skrutiek Mr. Schraub, tak nám zatlieskala aj Lívia Lörinczová, ktorá sedela v hľadisku vtedy ešte ako študentka strednej výtvarnej školy.

O necelých desať rokov po ukončení štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sa stala ďalším členom nášho tímu. V roku 2007 sme založili s Jakubom firmu Dvořák & Partner so zameraním na fotografiu a imaging. Žiaľ, Jakub vo februári 2017 zomrel a my sme tak prišli nielen o výborného fotografa a dizajnéra, ale aj o kamaráta s kopou veselých historiek o nedotankovaných nádržiach na cestách a „potýčkara“ v rozhovoroch o všeličom. O knihách a ich autoroch, stupídnych textoch populárnej hudby, o dobrých či zlých filmoch a tak.

Váš tím tvorí deväť členov. Ako si medzi sebou rozdeľujete prácu?

Traja ľudia majú na starosti riadenie projektov a financie. Na začiatku projektu stoja senior dizajnéri, ktorí pripravia koncept dizajnu a jeho prezentáciu klientovi. Niekedy koncept dotiahne do konca jeho autor, ale častejšie sa stáva, že „pláva“ od jedného z nás k druhému, vzájomne si ho pripomienkujeme a vedieme rozhovory o lepších riešeniach.
V Pergamene považujeme diskusie o projektoch za veľmi dôležité, pretože máme overené, že sa tak vieme dopracovať k oveľa lepším výsledkom. Potom projekty dokončujú grafici, ktorí skontrolujú a doladia detaily a pripravia podklady na produkciu. Po celý čas na projekty dohliadajú naše account manažérky, ktoré rozdeľujú prácu podľa aktuálnych termínov a komunikujú s klientmi, tlačiarňami či inými dodávateľmi.

foto: Jakub Dvořák

Spomedzi všetkých štúdií na Slovensku a Česku získalo práve to vaše najviac ocenení, ako napríklad v jednej z najprestížnejších svetových súťaží obalového dizajnu Pentawards. Čomu podľa vás vďačíte za úspech?

Zrejme naše práce splnili vysoké nároky medzinárodnej profesionálnej poroty. Nevezieme sa na takej či onakej trendovej vlne. Vždy ideme po obsahu značky, jej posolstve a to dáva dizajnu originalitu i jedinečnosť. Naše ocenené projekty boli skutočné, nie nejaké nezrealizované mock-upy pre neexistujúce značky. Boli dotiahnuté do výsledku s dôrazom na detail v typografii, farbách, ilustráciách i na kvalitu produkcie.

Tu sa už však rozprávame o ochote zákazníka investovať do primeraného vyhotovenia. Darmo navrhneme dobrý dizajn, ak sa to nakoniec skončí lacnou tlačou na nevyhovujúci papier a podobne. Takže niekedy je to skôr o našom odhodlaní dosiahnuť s nízkymi (občas extrémne nízkymi) produkčnými nákladmi výsledok, s ktorým vieme byť spokojní.

Za svoje úspechy určite vďačíme aj našej ochote porovnávať sa so svetovou špičkou, ktorá sa v týchto súťažiach objavuje. Druhá vec je, že ak už slovenský dizajn uspeje v takejto konkurencii, tak sa nám vždy nepodarí zverejniť aspoň krátku informáciu v médiách, pretože to redakcie niekedy považujú za obyčajné PR. Ale chápem to tak, že to hovorí o aktuálnom význame dizajnu na Slovensku. My sa však nemôžeme sťažovať, keďže máme klientov, ktorí zmysel dizajnu chápu a vedia ho využiť vo svoj prospech.

Vďaka kvalitnej práci zrejme nemáte o klientov núdzu. Na základe čoho sa rozhodujete, či s danou firmou budete spolupracovať?

Žiaľ, častým dôvodom odmietnutia spolupráce aj na zaujímavých projektoch je termín. Veľakrát sa stane, že zákazník sa venuje príprave zadania spolu s externými marketérmi a výskumnými agentúrami niekoľko mesiacov a od nás požaduje, aby sme pripravili zmysluplnú koncepciu v priebehu povedzme desiatich dní. A to nehovorím o tendroch, ktoré sa vyhlásia uprostred prázdnin alebo niekoľko dní pred Vianocami :).

No zlepšuje sa to. Niekedy odmietneme prácu, pretože je skôr zadaním pre reklamnú alebo digitálnu agentúru. Myslím si, že máme šťastie na zaujímavé projekty a zákazníkov, ktorí si nás vyberajú na základe nášho portfólia a očakávajú niečo, čo sa do tohto portfólia môže bez problémov zaradiť.

foto: Archív Red Dot Communication Award

Vaša tvorivá činnosť je do veľkej miery závislá od požiadaviek klienta. Dávajú vám zákazníci dostatok priestoru na realizáciu?

Klient a zákazka je na začiatku. Požiadavky zákazníka, či už formulované nejasne alebo dobre, robia z našej práce to, čím grafický dizajn je – práca podľa zadania klienta. Môžeme skúšať meniť a upravovať brief, ale princíp je vytvoriť niečo na základe zadania, nie za základe vnútornej potreby tvoriť. J

e rozdiel medzi vytváraním osobných zinov, publikácií vo vlastnom náklade alebo plagátov, ktoré sú názorom na čokoľvek. Tam sa dá hovoriť o voľnej tvorbe. Ale navrhovať fiktívny obal na fiktívne víno alebo cereálie pre neexistujúceho klienta nemá význam. Teda má, ak niekto chce bezbolestne, teda bez reálneho zadania umelo nafukovať svoje portfólio vizualizáciami nerealizovaných projektov.

Samozrejme, nehovorím o študentských konceptoch, ktoré majú úplne inú úlohu a zmysel. Úspešné štúdio si musí vedieť získať priestor na vlastný názor na riešenie v diskusiách s klientom, ktorý obvykle nie je majster v kompozícii alebo typografii.

No možno vie vyrobiť produkt, ktorý má potenciál byť úspešný alebo vybudoval fungujúcu firmu zamestnávajúcu množstvo ľudí. Pravdepodobné je, že ak by sa títo klienti venovali dizajnu, tak by boli veľmi slabí dizajnéri a my by sme prišli o schopných podnikavých zákazníkov, s ktorými dokážeme vytvoriť úspešné projekty :).

Za jeden z vašich najzložitejších projektov ste označili typografiu Biblie pre vydavateľstvo Spolok svätého Vojtecha. V čom bol pre vás výzvou?

Spolok svätého Vojtecha je vydavateľom rodinnej Biblie vo veľkom formáte. Našou úlohou bolo navrhnúť jednostĺpcový layout s pomerne veľkým písmom. Dôležitá bola čitateľnosť, jasná hierarchia textov a kompozícia layoutu veľmi rôznorodých typov textu (krátke verše, dlhé verše, verše v texte, súvislý text). Harmonické umiestnenie textov vo formáte umožňuje systém variabilných márg a tiež využitie nesymetrického layoutu dvojstrany.

Dvojstĺpcová úprava poznámok je kompaktnejšia a funkčne dopĺňa jednostĺpcový dizajn. Množstvo textových štýlov s jasnou hierarchiou spolu so súradnicami na margách zjednodušuje orientáciu v knihe. To všetko sme museli vyriešiť, a tak táto práca bola podstatne náročnejšia ako na beletrii alebo dokonca na odbornej literatúre.

foto: Marco Balaz

Pracovali ste aj na dizajne mnohých iných publikácií, ako je napríklad kniha Vlastnou hlavou alebo Satinského Listy Oľge. Ako vyzerá v procese tvorenia interakcia medzi autorom, vydavateľom a dizajnérom?

Záleží aj na type knihy. V prípade titulu Vlastnou hlavou sme konzultovali s autorom a vydavateľom náš plán navrhnúť obálku takmer plagátovým spôsobom a tiež prebehla diskusia o názve knihy, ktorá sa pôvodne mala volať inak. Pri komplikovanejších tituloch sú diskusie s autormi i redaktormi častejšie a kniha sa vyvíja dlhšie. V prípade knihy Listy Oľge nám veľmi vychádzala v ústrety produkcia Slovartu. V Slovarte sú v podstate vždy ochotní ísť do rôznych experimentov v materiáloch a technológiách, čo, samozrejme, vidieť na výsledku.

Často navrhujete aj obaly rôznych potravinových produktov. Čo vás pri tom najviac inšpiruje?

Hľadanie riešenia obalových dizajnov nie je veľmi odlišné od hľadania inšpirácie na firemnú identitu. Neznamená to, že pri navrhovaní etikety na víno vypijeme litre vína alebo pri práci na čokoládových krémoch máme v rukách polievkové lyžice plné dobroty. Vždy si musíme nájsť tému. Niekedy je obsiahnutá v zadaní, ale je to skôr zriedkavý jav. Vtedy sa snažíme rozličným spôsobom pomenovať zadanie, rozprávať sa o témach a nápadoch, čmárame si na papier. Znie to banálne, ale na úlohe treba sústredene pracovať. Áno, inšpirácia vás občas môže prekvapiť aj pri čítaní knihy, športovaní alebo v sprche. Ale skúste byť v sprche osem hodín denne dvadsať rokov.

naľavo: archív Pergamenu. napravo: Jakub Dvořák

Minulý rok ste opätovne získali ocenenie Red Dot Award. Povedzte nám niečo o projektoch, ktorým vďačíte za víťazstvo.

Pod značkou Veselá paradajka sa predávajú rajčiny vypestované na Žitnom ostrove, známej poľnohospodárskej oblasti na juhu Slovenska, obkolesenom riekami Dunaj, Malý Dunaj a Váh. Obaly sú postavené na jednoduchej koncepcii loga s veľkou mäkko kreslenou paradajkou s úsmevom a výrazne tyrkysovej farbe, ktorá v kombinácii s červenými alebo žltými paradajkami upúta pozornosť v regáloch. Tyrkysová farba spolu s  rôznymi vlnkami odkazuje na rieky okolo ostrova a tiež na využívanie geotermálnej vody pri pestovaní paradajok.

Ponio je mladá značka ručne vyrábanej prírodnej kozmetiky. Našou úlohou bolo redizajnovať logo a obaly produktov. Rukou písaný text v pôvodnom logu sme nahradili mäkkým bezpätkovým písmom s nepravidelným písmenom „O“, ktoré odkazuje na nedokonalý tvar ručne vyrábaných produktov.

Minimalistický dizajn obalov charakterizuje použitie kraftového papiera príjemného na dotyk a tlmená  farebná paleta, rešpektujúca zloženie produktu. Drobnou dekoráciou sú vzory priradené ku skupinám výrobkov – vodorovné linky k masážnym kockám, vlnky k dezodorantom, bublinky k mydlám. To všetko odlišuje značku od podobných produktov na trhu, ktoré sú typické predekorovanosťou a kvetinovými motívmi.

Veľký úspech mali aj vaše etikety pre viaceré druhy vín rodinného vinárstva Skoupil. Čím ste sa riadili pri ich tvorbe a čo vyjadrujú?

Našou úlohou bolo navrhnúť logo a etikety vín tak, aby bolo vizuálne jasné ich zaradenie do rozličných rád. Žltá diagonála v logu Skoupil vychádza z diagonály na vlajke obce Velké Bílovice, kde vinárstvo sídli a kde má zároveň svoje vinice. Tak je vinárstvo ukotvené v regióne a svojou výraznosťou dokáže prepojiť aj rôznorodé dizajny etikiet.

Najrozsiahlejší rad vín je tzv. Keramický rad. Vzory na jeho etiketách sú inšpirované historickými vzormi z keramických nádob, ktoré boli objavené v archeologickom nálezisku pri obci Velké Bílovice.

Základom dizajnu etikiet z radu Terroir je naivisticky kreslená mapa obce Velké Bílovice s jednotlivými vinohradníckymi traťami a drobnými milými detailmi. Na každej etikete pre jednotlivé odrody vína je na mape označené konkrétne miesto, odkiaľ pochádza hrozno, z ktorého je víno vyrobené.

V prípade radu Reserva sme veľkú žltú diagonálu z loga a kolok s označením dĺžky zrenia vína v sude dekorovali zjednodušenými ornamentmi, ktoré vychádzajú z výšiviek na ľudových krojoch obce.

foto: Jakub Dvořák

Čoho sa musí dizajnér držať, ak chce vytvoriť vizuálne atraktívny obal, ktorý pritiahne pozornosť?

Dôležité je, aby bol z diaľky rozpoznateľný a odlišný od svojej konkurencie. Ak je konkurencia prehnane pestrofarebná, tak je možné farby upokojiť, ako to bolo v prípade Jupíka. Ak je konkurencia v zemitých tónoch, tak vyskúšame riešenie s pestrou farbou ako pri Veselej paradajke.

To je taká prvoplánová odlišnosť, ktorá dá zákazníkovi možnosť zaregistrovať niečo nové na pulte alebo v regáloch. Druhý plán je viac o obsahu a posolstve značky. Dizajn musí mať tému, ktorá posúva ďalej identitu značky a rešpektuje jej vlastnosti. Takýto obsah dáva dizajnu dlhšiu životnosť i odolnosť proti zmenám trendov.

Ako vnímate súčasnú scénu grafického dizajnu na Slovensku?

Stále je rozdiel v kvalite „komerčného“ a „nekomerčného“ dizajnu. Nájdete peknú knihu, plagát na kultúrnu akciu alebo pekné „kúsky” z Čiernych dier, ktoré mapujú industriálne pamiatky nielen dobre, ale aj pekne. No keď príde rad na obaly, bežný obal na jogurt alebo víno, ktoré je možno inšpiratívnejším produktom, tak je to stále slabé. Samozrejme, je to aj tým, že urobiť obal na jogurt, za ktorý sa dizajnéri nemusia hanbiť, je problém.

Teda problém je s nedostatkom takých klientov alebo značiek. Preto, ak chce človek robiť pekné veci, uteká k projektom, ktoré si vymyslí spolu s nejakou dobrovoľníckou komunitou alebo pracuje pre vydavateľstvo, galériu, kultúrne centrum a podobne.

Svoj diel zodpovednosti nesú aj väčšie štúdiá a agentúry, ktoré sa spolu s klientmi ustavične tvária, že komerčný dizajn musí byť prispôsobený cieľovej skupine a tá by ho určite nepochopila, ak by bol kvalitnejší. Čo je podľa mňa nielen zjednodušovanie práce, ale aj pohŕdanie cieľovými skupinami.

Azda niekedy zažijeme pocit britských alebo škandinávskych spotrebiteľov aj v našich obchodoch :). Okrem nekomerčných projektov alebo ilustrovaných knižiek, ktoré už konečne vychádzajú vytlačené aj na papieri príjemnom na dotyk, ma každý rok poteší konferencia ByDesign. Z Pergamenu na ňu vždy vyrazíme ako výprava.

 

archív Pergamenu

Myslíte si, že máme dostatok kvalitných dizajnérov, schopných uspieť aj vo svete?

Neviem. Neviem, či máme vôbec dostatok dizajnérov uspieť doma. Kým budú absolventi stredných škôl dostávať od učiteľov rady, aby radšej zostali študovať doma, pretože tak získajú viac kontaktov a budú známejší v komunite dizajnérov v „meste“, tak to bude stále brzda v možnosti uspieť vo svete. A je jedno, či ide o medzinárodnú súťaž, prácu pre zahraničné štúdio alebo klienta. Dobré je, že dnes majú študenti a mladí absolventi možnosť stážovať aj v štúdiách v iných krajinách, a tak sa to do budúcna bude zlepšovať. Aj u nás sa už v žiadostiach o stáž alebo prácu objavili okrem cudzincov i slovenskí študenti zo škôl v zahraničí.

Čo by ste poradili začínajúcim dizajnérom, ktorí túžia po uplatnení?

Nepozerať si iba obrázky dizajnov, ktoré sa im páčia, ale snažiť sa pochopiť, ako vznikli a čo je za tým. Niektoré štúdiá majú celkom dobre spracované prípadové štúdie, ktoré má zmysel si prečítať. Dá sa na tom veľa naučiť. Na začiatku sa dá robiť iba pre priateľov alebo známych, ale čo najskôr treba začať spolupracovať s „cudzími“. Hľadať si klientov, ktorí nepracujú s dizajnérom, pretože sú priatelia alebo rodina, ale preto, že sú ochotní zaplatiť mu za prácu, ktorá má pre neho význam. Pod klientom si netreba hneď predstavovať korporáciu a pod zaplatiť nošu peňazí.

Lepšie je pracovať za malé peniaze pre malých zákazníkov a budovať si tak portfólio zo skutočných projektov. Keď hovorím o „cudzích“, myslím tým aj spoluprácu s inými dizajnérmi. Vyskúšať si prácu v tíme, potlačiť ego v prospech výsledku. Dnes naozaj väčšina identít alebo obalov vzniká v tíme. Užitočná je stáž počas školy v dobrom štúdiu. A samozrejme nebyť „fachidiot“ :). Nežiť iba dizajnom. Treba si nájsť čas na kamarátov, rodinu, knihy, muziku, magazíny…

Na akých projektoch momentálne pracujete?

Navrhujeme obálky kníh pre brnianske vydavateľstvo Host a pripravujeme sa na nové zaujímavé projekty Slovartu. Aktuálne pracujeme na etiketách pre viaceré slovenské a moravské vinárstva, na obalových dizajnoch pre rozličné zaujímavé značky a v neposlednom rade aj na tvorbe korporátnych identít. Uhorková sezóna nám teda nehrozí, no nájdeme si čas aj na oddych :).

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech