Trojnásobný nárast za posledných 40 rokov. Tento typ rakoviny postihuje čoraz viac ľudí

  • Rakovina štítnej žľazy zaznamenáva dramatický nárast
  • Najnovšie výskumy odhaľujú faktory vzniku
vyšetrenie štítnej žľazy
  • Rakovina štítnej žľazy zaznamenáva dramatický nárast
  • Najnovšie výskumy odhaľujú faktory vzniku
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Rakovina štítnej žľazy patrí medzi nádorové ochorenia, ktorých výskyt na celom svete dramaticky stúpa. Kým v 80. rokoch minulého storočia išlo o pomerne zriedkavé ochorenie, dnes sa s ním stretáva čoraz viac ľudí aj u nás. Za týmto znepokojujúcim nárastom stojí viacero faktorov, ktoré odborníci postupne odhaľujú, informuje BBC.

Štítna žľaza je malý orgán v tvare motýľa, ktorý sa nachádza na spodnej časti krku, tesne pod ohryzkom. Napriek svojej veľkosti má v tele nezastupiteľnú úlohu – produkuje hormóny regulujúce srdcovú frekvenciu, krvný tlak, telesnú teplotu a hmotnosť.

„Jej hormóny ovplyvňujú fungovanie všetkých orgánov a tkanív,“ vysvetlila pre Startitup endokrinologička MUDr. Lenka Filipová, PhD. „Zasahuje do metabolizmu živín – cukrov, tukov aj bielkovín – a podieľa sa na energetickej rovnováhe organizmu.“

Rakovina štítnej žľazy vzniká, keď bunky v tejto žľaze začnú nekontrolovateľne rásť a deliť sa, čím vznikne nádor. Tieto abnormálne bunky môžu napadnúť okolité tkanivá a potenciálne sa rozšíriť do iných častí tela.

Alarmujúci nárast prípadov

Podľa medzinárodných štatistík sa výskyt rakoviny štítnej žľazy za posledné štyri desaťročia viac ako strojnásobil. Podobný trend pozorujeme aj u nás, kde počet diagnostikovaných prípadov každoročne stúpa.

„Rakovina štítnej žľazy zostáva jedným z mála druhov rakoviny, ktorých výskyt v priebehu času rastie, a to aj napriek pokrokom v medicíne,“ potvrdzujú odborníci.

Viacero faktorov prečo pribúdajú prípady

Dlho sa predpokladalo, že za nárastom stojí predovšetkým lepšia diagnostika. V 80. rokoch minulého storočia začali lekári prvýkrát používať ultrasonografiu štítnej žľazy, zobrazovaciu techniku, ktorá umožnila odhaliť aj veľmi malé nádory, ktoré by predtým zostali neodhalené.

Najnovšie výskumy však naznačujú, že lepšia diagnostika sama o sebe nedokáže vysvetliť všetok pozorovaný nárast. Vedci identifikovali niekoľko ďalších rizikových faktorov:

Obezita – Ľudia s vysokým BMI majú až o 50 % vyššiu pravdepodobnosť, že im bude počas života diagnostikovaná rakovina štítnej žľazy. „Obezita má mnoho fyziologických účinkov, takže zápal, inzulínová rezistencia a zmeny funkcie štítnej žľazy môžu hrať úlohu v rozvoji rakoviny štítnej žľazy,“ vysvetľujú odborníci.

Diagnostické žiarenie – Počet CT a röntgenových vyšetrení sa v posledných desaťročiach výrazne zvýšil. Tieto vyšetrenia spôsobujú relatívne vysoké dávky žiarenia štítnej žľazy, čo môže prispievať k vzniku rakoviny, najmä u detí.

Chemické látky v prostredí – Vedci skúmajú aj vplyv tzv. „endokrinných disruptorov“ nachádzajúcich sa v bežných domácich výrobkoch a organických pesticídoch. Ide o chemikálie, ktoré môžu narúšať hormonálnu rovnováhu v tele.

Zmeny v liečebných postupoch

V posledných rokoch došlo k významným zmenám v prístupe k liečbe rakoviny štítnej žľazy. Zatiaľ čo v minulosti bolo štandardom úplné odstránenie štítnej žľazy nasledované liečbou rádioaktívnym jódom, dnes lekári pristupujú k liečbe diferencovanejšie.

V USA a ďalších krajinách sa vykonali zmeny v klinickej praxi, takže rádioaktívny jód sa teraz používa iba na liečbu agresívnych druhov rakoviny, pričom dávky sú minimalizované, aby sa znížilo riziko vedľajších účinkov. Namiesto úplného odstránenia štítnej žľazy lekári často odstránia žľazu len čiastočne alebo zvolia prístup „ostražitého čakania“.

Tieto zmeny v liečebných postupoch prišli potom, čo sa zistilo, že nadmerná diagnostika malých papilárnych karcinómov štítnej žľazy viedla mnohých ľudí k zbytočným lekárskym zákrokom. Dnes už vieme, že malé papilárne rakoviny štítnej žľazy zvyčajne rastú pomaly, dobre reagujú na liečbu a zriedkavo sú smrteľné.

V dôsledku týchto zmien najnovšie štatistiky naznačujú, že prípady rakoviny štítnej žľazy sa v USA stabilizovali. Napríklad v roku 2010 bolo v priemere 13,9 nových prípadov na 100 000 obyvateľov, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo 14,1 prípadov na 100 000 obyvateľov.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: BBC, archív Startitup

Najnovšie videá

Trendové videá