Trump chce vojnu riešiť „zbraňami bez nábojov.“ Zelenskyj to pokazil, tvrdí americký prezident

Rozhovor, ktorý americký magazín The Atlantic viedol s Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni, priniesol nečakane detailný pohľad na to, ako prezident uvažuje o vojne na Ukrajine. Trump zopakoval svoje tvrdenie, že konflikt by „nikdy nevypukol“, keby bol vo funkcii už v roku 2022.

Z aktuálneho stavu viní Joea Bidena a zároveň signalizuje, že ak sa boj zastaví ešte pred jeho inauguráciou, nebude sa cítiť zaviazaný výsledok ďalej riešiť.

Zelenskyj, Putin a „zbrane bez nábojov“

Na otázku šéfredaktora Jeffreyho Goldberga, či by bol ochotný Kyjevu dodať ďalšiu výzbroj, odpovedal, že „zbrane nemusia mať náboje“. „Môžu to byť sankcie, môžu to byť banky, môže to byť mnoho iných zbraní,“ uviedol. Očividne tak preferuje ekonomické páky pred klasickou vojenskou pomocou.

Trump sa opakovane odmietol jednoznačne postaviť za prezidenta Volodymyra Zelenského: „Nie nevyhnutne na strane Zelenského, ale na strane Ukrajiny, áno,“ vysvetlil. Vzťah k ukrajinskému lídrovi označil za „ťažký“ a spomenul konfrontačnú scénu z roku 2019, keď Zelenskyj žiadal „bezpečnostné garancie“ ešte pred ukončením vojny.

Prezident síce priznal, že Putin „môže postúpiť ďalej“, no možný ruský raketový útok na obytné domy by nebol automatickým spúšťačom americkej intervencie.

Kulisy moci a jej limity

Goldbergovo kolorované opisovanie Oválnej pracovne – premenenej na „štýl predimenzovaného kasína Ľudovíta XIV.“ – odráža aj diskusiu o tom, kam až siaha prezidentská moc. Redaktori sa pýtali, či Trump vníma nejaké hranice. Odpoveď nebola priamočiarou právnou analýzou, skôr sebavedomým uistením, že svoje konanie vkladá „do služieb národa a ľudstva“.

Tento sebaobraz ilustruje pasáž, v ktorej reaguje na kritiku spojencov v Ázii: „Nemusíte ľutovať iné krajiny. Tieto krajiny na nás zarobili veľmi veľa. Chcem chrániť túto krajinu, aby bola veľká aj o sto rokov,“ povedal. Jeho argumentácia sa tak opiera o obchodný pohľad: Kto „dobre nakúpil“ na úkor USA, nemôže očakávať neobmedzenú vojenskú záštitu zadarmo.

Z rozhovoru plynie, že nástrojom Trumpovej zahraničnej politiky bude transakčná logika – od Južnej Kórey po NATO. Koncept kolektívnej bezpečnosti ostáva, ale podmienený „férovými príspevkami“ partnerov.

Trump 2028

Výbušnou otázkou bola možnosť, že by Trump po teoretickom druhom víťazstve skúšal kandidovať aj v roku 2028, čím by narušil 22. dodatok Ústavy. Odkazujú na to šiltovky „Trump 2028“, ktoré ponúka jeho firma. Reportérka McKay Coppinsová sa priamo spýtala, či si prezident vyžiadal právny rozbor. „Nie,“ odpovedal.

Zároveň priznal, že ľudia mu to „neustále kričia“, no tvrdí, že sám taký zámer nemá: „Nie je to niečo, o čo by som sa usiloval … bolo by to veľmi ťažké.“ Veta ponecháva otvorené dvere, no analytici ju čítajú skôr ako marketing: navodiť dojem neobmedzenej podpory a zároveň si udržať pozornosť médií.

Trump pri tejto téme nevynechal tradičnú kritiku televízie Fox News: „Fox mi nikdy nedáva dobré prieskumy… v mnohých ohľadoch je to hanba,“ povedal. Udržiava tak obraz „outsidera“, ktorému údajne neprajú ani kedysi spriaznené médiá.

Čo rozhovor odhaľuje o druhom funkčnom období

Dialóg pre The Atlantic naznačuje tri kľúčové línie pripravovanej politiky:

Prezident pritom odmieta prijať „Bidenovu vojnu“, čo mu umožní v prípade patovej situácie na Ukrajine vyhlásiť rýchly kompromis za úspech vlastnej „realpolitik“. Súčasne zdôrazňuje, že ak Rusko prekročí isté prahy, môže siahnuť k „zbraniam bez nábojov“.

Rozhovor ukazuje Trumpa ako lídra, ktorý si starostlivo pestuje status outsidera bojujúceho proti „zavedeným poriadkom“, no zároveň formuje mocenské páky veľmi tradične: cez ekonomický tlak, mediálnu dominanciu a imaginatívne gestá.

Či už pôjde o sankcie, clá alebo šiltovky, posolstvo smerom k voličovi je nemenné: prezident tvrdí, že koná v záujme „veľkej Ameriky“ – a hranice, ktoré pritom prekročí, vníma skôr ako výzvu než obmedzenie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie