Trump straší Čínou v Grónsku a varuje pred ich námorníctvom. Podľa odborníkov tam žiadne lode nie sú

Po viac ako desiatich rokoch, odkedy Donald Trump prvýkrát vyslovil možnosť získať Grónsko, sa téma počas jeho druhého funkčného obdobia vrátila s plnou silou. V nedávnom rozhovore pre NBC prezident zopakoval, že Spojené štáty ostrov „potrebujú veľmi naliehavo“ a prípadné prevzatie by podľa neho zabezpečilo medzinárodnú bezpečnosť.

„Grónsko má veľmi málo obyvateľov, o ktorých sa postaráme a budeme si ich vážiť… No pre medzinárodnú bezpečnosť ho potrebujeme,“ citovala ho komentátorka CNN Simone McCarthy. Na priamu otázku, či vylučuje aj vojenské riešenie, Trump odpovedal, že takúto možnosť „nevylučuje“.

Viceprezident J. D. Vance počas marcovej návštevy základne Pituffik Space Base, ležiacej 1 200 kilometrov za severným polárnym kruhom, varoval vojakov pred „agresívnymi vpádmi“ Ruska a Číny a vyhlásil, že Dánsko „nevenuje dostatok zdrojov na ochranu“ oblasti. Dánske úrady to odmietli, no americká rétorika sa tým nezastavila.

Trumpova administratíva opakovane tvrdí, že ruské a čínske vojnové lode či lietadlové lode operujú popri grónskom pobreží a že ostrov treba brániť pred rastúcou mocou konkurentov v Arktíde.

Bezpečnostný imperatív verzus realita na zemi

Experti však poukazujú na značnú priepasť medzi politickými vyhláseniami a dostupnými dôkazmi. „Neexistuje žiadny dôkaz o akýchkoľvek ‚agresívnych vpádoch‘ akéhokoľvek aktéra do Grónska, aspoň nie verejne dostupný,“ upozorňuje Andreas Østhagen z nórskeho Fridtjof Nansen Institute pre CNN.

Analytici zároveň potvrdzujú, že čínske projekty – od ťažby vzácnych nerastov po výstavbu letísk – postupne zlyhali pre finančnú náročnosť či odpor vlád v Nuuku a Kodani. Výsledkom je takmer nulová fyzická stopa Číny na ostrove.

Podobne skeptický je profesor Collin Koh zo singapurského Inštitútu medzinárodných štúdií: „Ešte som nevidel nijaké plavidlá pobrežnej stráže, žiadne vojenské lode, nieto ešte lietadlové lode vo vodách pri Grónsku.“

Aj keď rastúca prítomnosť ruských a čínskych lodí v Beringovom prielive či pri Aljaške je doložená, priemerné grónske vody zostávajú podľa odborníkov relatívne pokojné. Bez konkrétnych dôkazov preto mnohí vnímajú americké varovania ako zámer spojiť rôzne udalosti v „širšej Arktíde“ do jedného hrozivého naratívu.

Boj o Grónsko: Trump túži po ostrove, vojenský šéf EÚ navrhuje prítomnosť európskych síl

Ostrov medzi veľmocami

Dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen uznáva, že Kodaň „už zvýšila“ investície do arktickej bezpečnosti, no zároveň pripomína, že Washingtonu zostáva na ostrove úplná vojenská sloboda na základe dohody z roku 1951.

Grónsky premiér Jens‑Frederik Nielsen reagoval ešte ostrejšie: „USA Grónsko nedostanú.“ Miestni politickí lídri zároveň zdôrazňujú, že hoci si cenia prítomnosť americkej základne Pituffik, autonómiu si nedajú vziať.

Aqqaluk Lynge, zakladateľ najväčšej grónskej strany Inuit Ataqatigiit, opisuje pre denník Financial Times náladu v Nuuku slovami: „Sme nervózni z rastúceho geopolitického záujmu, ale veríme, že si s ním poradíme.“ Zároveň vyzýva USA, aby Grónsko rešpektovali ako „strážcu Arktídy“.

Ministerka zahraničia Vivian Motzfeldt pripúšťa, že ostrov sa nachádza „uprostred diania“ a potrebuje udržať Arktídu ako nízkonapäťové územie, hoci realita tomu už nezodpovedá.

Dánsko a Grónsko plánujú investovať zhruba dve miliardy dolárov do nových hliadkových lodí, dronov a radarových systémov. Napriek tomu americkí predstavitelia kritizujú aj tradičné psie hliadky, ktoré roky strážia rozsiahle pobrežie.

Pre domácich Inuitov však drsné podmienky ostrova predstavujú paradoxnú výhodu: „Do Grónska sa nedá vtrhnúť,“ smeje sa Lynge a pripomína, že väčšina územia je neobývateľná a medzi päťdesiatimi pobrežnými sídlami neexistujú cesty.

Koniec „arktického výnimočného stavu“

Trumpov ostrý záujem o Grónsko zapadá do širšieho trendu, v ktorom Arktída stráca punc neutrálnej zóny spolupráce. Rusko posilňuje vojenské kapacity pozdĺž svojej 24‑tisíc kilometrovej arktickej hranice, Čína v bielej knihe z roku 2018 vyhlásila ambíciu stať sa „aktívnym účastníkom a staviteľom“ politík v oblasti a buduje ľadoborcov či výskumné stanice v Nórsku a na Islande.

Spoločné rusko‑čínske hliadky pri Aljaške a cvičenia v Baltskom či Beringovom mori naznačujú, že mocenská súťaž sa presúva zo slov k činom.

Na druhej strane Atlantiku rastie obava, že americký dôraz na „sféru vplyvu“ kopíruje logiku rivalov. „Treba to brať vážne. Aký druh usporiadania vlastne chceme?“ pýta sa Anna Wieslanderová z Atlantic Council, podľa ktorej Washingtonova rétorika pripomína skôr prístup Moskvy než tradičný multilaterálny postoj Európy.

Klaus Dodds z Royal Holloway univerzity dodáva: „Taiwan či Ukrajina by sa mali zaujímať o Grónsko. Ak USA hovoria ‚Grónsko patrí do americkej sféry záujmu‘, ide o veľkú politickú šachovnicu.“

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie