Trump zatlačil na Zelenského: Ukrajina pred americkými voľbami prerušila útoky na ruské rafinérie

Ukrajinská armáda po týždňoch tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa minulý týždeň pozastavila vzdušné útoky na ruské rafinérie. Informovala o tom ČTK s odvolaním na denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý citoval osoby oboznámené s vojenskými operáciami. Neoficiálna pauza má podľa denníka trvať najmenej do 3. novembra, keď sa v USA konajú voľby do Kongresu, prípadne aj dlhšie. Správu prevzala aj agentúra Reuters, ktorá upozornila, že informácie nedokázala nezávisle overiť.

Ceny palív a konflikt s Iránom

V posledných týždňoch pred voľbami, ktoré sa konajú približne v polovici funkčného obdobia prezidenta a republikáni v nich chcú obhájiť tesnú väčšinu v oboch komorách Kongresu, začal Trump dávať Kyjevu za vinu vysoké ceny pohonných hmôt pri amerických čerpacích staniciach. Trump však vo februári spolu s Izraelom nariadil letecké údery proti Iránu, ktorý odpovedal blokádou Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej trasy pre globálnu prepravu ropy. Výrazný nárast cien palív, celosvetovo aj v Spojených štátoch, pritom podľa energetických expertov spôsobila hlavne práve vojna USA a Izraela proti Iránu.

Vyvrcholenie krízy a pokyny pre dronové jednotky

Ukrajina podľa zdrojov WSJ prerušila údery na ropné rafinérie už začiatkom minulého týždňa, keď vrcholila kríza vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom: Trump vtedy žiadal odvolanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločnosť SpaceX obmedzila Ukrajine prevádzku satelitnej siete Starlink. Jednotkám diaľkových leteckých úderov bolo v polovici októbra údajne povedané, že kampaň je až na dokončenie už začatých misií fakticky pozastavená. Zelenskyj podľa zdroja denníka schválil odporúčanie ministra obrany Jevhenija Chmaru s útokmi počkať, zdôraznil však, že armáda môže rafinérie kedykoľvek znovu zasiahnuť.

Reakcia Kyjeva a požiadavka na ochranu

Kyjev túto pauzu oficiálne neoznámil. „Naši ľudia sa v týchto dňoch snažili byť trochu opatrnejší. Ale nemajú rozkaz (neútočiť na rafinérie),“ povedal Zelenskyj v utorok novinárom. Dronové jednotky podľa neho teraz zasahujú v Rusku iné ciele. Ukrajina za svoju zdržanlivosť žiada lepšiu ochranu svojej energetickej infraštruktúry, ktorú Rusko pred nadchádzajúcou zimou systematicky ničí raketami a dronmi.

Diplomatické rokovania a Kushnerova rola

Trump podľa WSJ na Zelenského tlačil týždne, aby útoky na rafinérie ukončil. Osobitný vyslanec a Trumpov zať Jared Kushner túto požiadavku zopakoval Zelenskému počas jeho návštevy Osla 20. októbra. Možnou tridsaťdňovou pauzou by podľa Kushnera mala Ukrajina prejaviť vďaku za rokovania vyslancov USA s Moskvou, uviedol jeden zo zdrojov WSJ.

Obmedzenie Starlinku a politický tlak

Obmedzenie rýchlosti pripojenia vojenského Starlinku, teda systému Starshield, zo 14. októbra ochromilo údery ukrajinských dronov na ruskú logistiku, plná kapacita bola obnovená až 24. októbra. Americkí predstavitelia popierajú, že by obnova pripojenia súvisela s pauzou v útokoch na rafinérie. Niektorí ukrajinskí činitelia však podľa WSJ uviedli, že Kyjev bol pod silným tlakom, aby dal Trumpovi pred voľbami do rúk nejaký tromf. Taktiež európski spojenci Ukrajiny Zelenskému radili, aby pred voľbami do Kongresu radšej bral do úvahy, aká citlivá je otázka cien energií v USA.

Ukrajina naposledy zasiahla ruskú ropnú infraštruktúru 20. októbra, keď zaútočila na čerpaciu stanicu ropovodu Družba v Tambovskej oblasti. Rusko, ktoré na rozkaz šéfa Kremľa Vladimira Putina začalo vo februári 2022 otvorenú inváziu do susednej krajiny, medzitým stupňuje každodenné útoky na ukrajinskú energetiku a mestá, vrátane Kyjeva.