Trump zvažuje návrat k vojne s Iránom. Po krachu rokovaní sú v hre viaceré rizikové scenáre

Po zlyhaní rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom sa Donald Trump ocitol pred rozhodnutím, ktoré môže výrazne ovplyvniť celý Blízky východ aj svetové trhy. Podľa denníka Wall Street Journal prezident a jeho poradcovia zvažujú obnovenie obmedzených vojenských úderov na Irán popri americkej blokáde Hormuzského prielivu.

Denník The New York Times zároveň upozorňuje, že Washington teraz stojí pred sériou nepríjemných možností. Každá z nich pritom nesie strategické aj politické náklady.

Rokovania v Pakistane, ktoré viedol viceprezident JD Vance, sa rozpadli po tom, čo Irán odmietol vzdať sa svojho jadrového programu. Americká strana trvá na viacerých tvrdých podmienkach.

Podľa Wall Street Journal medzi ne patrí úplné otvorenie Hormuzského prielivu bez poplatkov, ukončenie obohacovania uránu, odovzdanie vysoko obohateného uránu, prijatie širšieho bezpečnostného rámca s regionálnymi spojencami a zastavenie podpory spojeneckých ozbrojených skupín, ako sú H*zballáh či húsíovia.

Obmedzené údery a blokáda patria medzi hlavné možnosti

Najpravdepodobnejším scenárom, ktorému sa podľa Wall Street Journal venuje Trumpov tím, je návrat k obmedzeným vojenským zásahom. Tie by sa spojili s pokračujúcou blokádou Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza významná časť svetových dodávok ropy. Cieľom by bolo zvýšiť tlak na Teherán a prinútiť ho k ústupkom po zlyhaní rokovaní.

Trump však súčasne verejne tvrdí, že stále necháva otvorené aj diplomatické riešenie. V rozhovore pre Fox News naznačil, že vie veľmi presne, na čo by mohol útočiť. Vyhlásil: „Nerád by som to urobil, ale sú to ich vodné zdroje, ich odsoľovacie zariadenia a ich elektrárne, na ktoré sa útočí veľmi ľahko.“

Biely dom nechcel jeho konkrétne ďalšie kroky potvrdiť, no hovorkyňa Olivia Walesová podľa Wall Street Journal uviedla, že prezident už nariadil námornú blokádu a zároveň si múdro ponecháva otvorené všetky ďalšie možnosti.

Veľká vojna je možná, no menej pravdepodobná

Na stole je aj návrat k plnohodnotnej bombardovacej kampani, hoci podľa Wall Street Journal je táto možnosť menej pravdepodobná. Dôvod je jednoduchý. Takýto krok by mohol ešte viac destabilizovať región a Trump sa dlhodobo stavia rezervovane k dlhým vojenským konfliktom. The New York Times pripomína, že práve podobná slepá ulička v rokovaniach viedla už na konci februára k útokom, ktoré následne trvali 38 dní.

Americká administratíva podľa The New York Times verila, že po masívnej ukážke americkej vojenskej sily Irán ustúpi. Pentagon hovoril o viac ako 13 000 zasiahnutých cieľoch.

Irán však dal najavo, že ani takýto tlak ho neprinúti vzdať sa. Iránske ministerstvo zahraničných vecí preto odkázalo: „Veľké straty našich starších, našich blízkych a našich spoluobčanov len ešte viac posilnili naše odhodlanie presadzovať záujmy a práva iránskeho národa.“

zdroj: Truthsocial/DonaldTrumP

Hormuzský prieliv sa stal jadrom celej krízy

Jednou z možností je aj dočasnejšia blokáda, počas ktorej by Trump tlačil na spojencov, aby neskôr prevzali väčší diel zodpovednosti za dlhodobú eskortnú misiu v prielive. Podľa Wall Street Journal niektorí predstavitelia a analytici považujú práve blokádu za najlepšiu alebo najmenej zlú dostupnú možnosť. Irán totiž získava približne polovicu vládnych príjmov z ropy a plynu, takže úspešná blokáda by mohla zasiahnuť motor jeho ekonomiky.

Zároveň však ide o veľmi riskantný nástroj. Americké lode v úzkom prielive blízko iránskeho pobrežia môžu čeliť raketovým aj dronovým útokom s veľmi krátkym časom na reakciu.

The New York Times navyše upozorňuje, že uzavretie prielivu už teraz spôsobilo najväčší energetický otras modernej doby. Ceny benzínu rastú, objavujú sa výpadky pri dôležitých surovinách a rastie aj inflačný tlak.

Diplomacia zostáva otvorená, no kompromis je ďaleko

Aj po zlyhaní rokovaní sa Washington úplne nevzdal diplomacie. Podľa osoby blízkej americkému vyjednávaciemu tímu, ktorú cituje Wall Street Journal, ponuka pre Irán naďalej existuje. Iránsky delegát Réza Amír Moghaddam dokonca napísal na sociálnej sieti: „Islamabádske rokovania položili základ diplomatickému procesu, ktorý môže pri posilnení dôvery a vôle vytvoriť udržateľný rámec pre záujmy všetkých strán.“

The New York Times však pripomína, že obe strany odchádzajú z rokovaní s pocitom, že práve ony sú víťazmi prvého kola. USA sa opierajú o silu svojich úderov, Irán zas o to, že tlak prežil.

Problémom pre Trumpa je aj domáca politika. Obnovenie veľkej vojny by mohlo zvýšiť ceny energií, zhoršiť ekonomickú náladu a priniesť odpor medzi voličmi, ktorí nechcú ďalší zdĺhavý konflikt na Blízkom východe.

Výsledkom je situácia, v ktorej sa Trump rozhoduje medzi pokračovaním tlaku, riskantnou eskaláciou a zdĺhavými rokovaniami, ktorým sám príliš neverí. Podľa Wall Street Journal je jasné najmä to, že po páde rokovaní sa kríza neskončila. Iba vstúpila do ďalšej, ešte citlivejšej fázy.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie