Túto aktivitu robíme takmer všetci, no čoraz častejšie vedie k depresii. Odborníci bijú na poplach

Málokto si dnes dokáže predstaviť svoj život bez digitálnych technológií. Pomáhajú nám pri štúdiu, pri práci a v neposlednom rade aj v spojení s priateľmi, rodinou či s kolegami alebo pracovnými partnermi. Digitálne technológie sú ale väčším problémom, než sa môže na prvý pohľad zdať.

Závislosť ako každá iná

O závislosti na digitálnych technológiách napísala aj psychiatrička Anna Lembake pre The Wall Street Journal. Deliac sa svojou skúsenosťou hovorí o tom, že ak k nej ešte nedávno prišli pacienti s jasnými znakmi depresie, predpisovala im automaticky antidepresíva.

Dnes ale najprv pátra po tom, či by pacientovi náhodou najprv nemala odporučiť mesačný dopamínový detox.

Smutným faktom totiž je, že naše telo si vybuduje závislosť na dopamíne naozaj neuveriteľne ľahko. Ako uvádza portál Superionherbs, dopamín funguje ako neurohormón, ktorý je neurotransmiterom aktivujúcim dopamínové receptory v mozgu.

Jednoduchšie povedané – ak začneš vykonávať aktivity, ktoré podnietia tvorbu dopamínu, okamžite pocítiš nadšenie, radosť či motiváciu.

Zdravá hladina dopamínu v mozgu preto vedie k tomu, že svet vnímame pozitívne a dlhodobo sme dobre naladení. Naopak, nízka hladina dopamínu je príčinou pocitov smútku, negatívnych myšlienok či emocionálnych problémov.

Dlhodobo nízka hladina dopamínu (ktorá môže byť spôsobená aj poruchou jeho tvorby) tak môže viesť aj k vzniku závažných psychických chorôb, napríklad k už spomínanej depresii. 

zdroj: Pexels/cottonbro

Topíme sa v dopamínových vlnách

Aké aktivity sú najčastejším spúšťačom tohto procesu? Ako uvádza aj Medical News Today, za tvorbou dopamínu je najčastejšie scrollovanie sociálnymi sieťami, hranie hier, ale napríklad aj pridanie nejakej svojej fotky na sociálnu sieť a následné sledovanie, koľko lajkov a od koho nám príde.

Ak si tieto aktivity dopraješ často, nastane problém, pretože v tvojom tele dochádza k procesu, ktorý nazývame dopamínová tolerancia. Je to niečo podobné, ako pri užívaní drog – čím častejšie sa týmto aktivitám venuješ, tým viac času s plynutím dní potrebuješ, aby ti priniesli radosť. „Dávka” sa teda neustále zvyšuje a ty potrebuješ dopamínu čoraz viac.

Doslova sa tak začíname topiť v dopamíných vlnách. Keď začíname pociťovať úzkosť, smútok či hoci len túžbu po akejsi validácii, stačí si otvoriť Facebook, Instagram, Tik Tok alebo si zapnúť nejakú hru. Je to také jednoduché a naše telo opäť zaplaví obrovské množstvo dopamínu. 

Keď svoju „dávku” dostaneme, odložíme smartfón alebo vypneme počítač, telo chvíľu viac-menej normálne funguje, no následne si opäť začne pýtať svoju dávku. 

Nasleduje tak stav, kedy už človek nie je schopný prinútiť sa k veciam, ktoré u neho tvorbu dopamínu nespúšťajú, a keď sa mu to aj podarí, nevydrží sa na ne sústrediť dlhšie ako pár minút. 

Dopamín a vznik depresie

Odborníci preto začínajú biť na poplach a upozorňujú na to, že digitálnymi závislosťami trpí čoraz viac ľudí a ich problémom je okrem iného aj to, že stále sú neuveriteľne podceňované. 

Považujeme za akosi normálne venovať niekoľko hodín denne sociálnymi sieťam a nie veľmi produktívne strávenému času pri PC. 

Na tento problém upozornil aj portál Medical News Today, ktorý potvrdil, že následkom závislosti na digitálnych technológiách naozaj môže byť aj depresia, pričom tento problém je, pochopiteľne, tým viac vypuklý, čím je krajina bohatšia. 

Je možné sa nejako brániť?

Určite áno. V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že všetky digitálne technológie by mali byť naším sluhom, nie pánom. Akonáhle začínaš pociťovať, že to tak nie je, čím skôr si daj od všetkého pauzu minimálne na 24 hodín.

Ak máš v poslednom období pocit, že sa nedokážeš prinútiť k činnostiam, ako napríklad práca, cvičenie či upratovanie, dôvodom môže byť aj dopamínová rezistencia. Dopamínový detox, ktorému ti stačí venovať 1 deň, ti tak môže priniesť skvelé výsledky. 

Najväčšou výhodou dopamínového detoxu ale je, že aj tie najmenej lákavé aktivity ti zrazu prídu ako väčšia zábava.