Tvá­riš sa, že si dôle­ži­tý? Jedi­né, čo tým doka­zu­ješ je, že nie si

Ľubica Mervová / 4. augusta 2016 / Lifehacking

Ľudia, kto­rí sa tvá­ria dôle­ži­to si väč­ši­nou potre­bu­jú per­ma­nen­tne hlad­kať ego a sami sebe doka­zo­vať, že za nie­čo sto­ja. A väč­ši­nou to nie sú tí vyrov­na­ní a úspeš­ní.

Syn­dróm slo­ven­ské­ho pod­ni­ka­te­ľa

Nie­kto­rí ľudia sú o 20 leve­lov dôle­ži­tej­ší ihneď, ako si zalo­žia s.r.o. ale­bo živ­nosť. Neva­dí, že do troch mesia­cov skra­chu­jú, lebo o tom nič neve­dia, nema­jú žiad­ny plán, služ­bu či pro­dukt, kto­rý by bol pre­daj­ný. Naho­dia oblek a odbi­jú vás vetou: “Ja som pod­ni­ka­teľ, nemám čas.” Mož­no aj kvô­li tomu­to sprá­va­niu nie­kto­rých jed­not­liv­cov u nás ešte stá­le pre­vlá­da aká­si aver­zia voči pod­ni­ka­te­ľom a toto slo­vo je čas­to vní­ma­né tak­mer ako nadáv­ka.

Businessman using mobile phone, laughing on bus

foto: blickamabend.com

Nastú­piš v oble­ku s kuf­rí­kom do mhd a vyba­vu­ješ nahlas veľ­mi dôle­ži­tý biz­nis hovor. Tak, aby ťa počul aj šofér vpredu,hoci si nastú­pil do posled­ných dve­rí a jedi­né, čo si o tebe bude oko­lie mys­lieť je, že si otrav­ný a úbo­hý.

Nezá­le­ží koľ­ko máš peňa­zí, koľ­ko ľudí poznáš a čo všet­ko si v živo­te dosia­hol, keď sa k čaš­níč­ke v pod­ni­ku kam ideš na veče­ru sprá­vaš ako k posled­nej han­dre. Zaži­la som pána mili­oná­ra, kto­rý poni­žo­val veľ­mi milú a ústre­to­vú čaš­níč­ku, kto­rá bola natoľ­ko pro­fe­si­onál­na, že sa ním neda­la roz­ho­diť. Jeho dôle­ži­tosť však roz­hod­ne v mojich a asi ani v jej očiach nestúp­la.

5915912323_c6839d3fb1_b

foto: paretolaw.com

Šaty robia člo­ve­ka

Nezá­le­ží aký dra­hý máš oblek či hodin­ky, keď sa k “oby­čaj­ným” ľuďom sprá­vaš lac­no. Aro­gant­ný prí­stup a hlad­ka­nie vlast­né­ho ega si neza­slú­ži pozor­nosť. Ak si nie­kto oble­čie miki­nu a rif­le, stá­le môže mať dvoj­ná­sob­ne vyš­šie IQ než ty a môže mať za sebou ove­ľa viac úspe­chov. Napo­kon, ani Ste­ve Jobs neno­sil oblek a kra­va­tu.

Samoz­rej­me, nie­len muži sa tvá­ria dôle­ži­to, rov­na­ko to pla­tí aj pre ženy. Slo­ven­ským feno­mé­nom sú dámy, kto­ré naho­dia legí­ny a čín­ske fej­ko­vé kabel­ky, zapá­lia si slim­ku a pijúc latéč­ko z nich srší aura dôle­ži­tos­ti.

Nara-World-Blogger-Mariano-Di-Vaio-MDV-style-dicembre-2012-3-1024x682

foto: naracamicie.com

Ja ti robím služ­bu

Toto fun­gu­je v dvoch rovi­nách – v rovi­ne dôle­ži­té­ho zákaz­ní­ka a v rovi­ne dôle­ži­té­ho posky­to­va­te­ľa služ­by. Prvé bolo spo­me­nu­té už vyš­šie. Ide o to, keď prí­deš do obcho­du, reštau­rá­cie, ku kader­níč­ke, do fit­ka ale­bo kam­koľ­vek a tvá­riš sa že náku­pom za 2 eurá ale­bo 3 cen­to­vým trin­gel­tom robíš ľuďom obrov­skú služ­bu. Pre­da­vač­ke v obcho­de je abso­lút­ne jed­no kto si a čo naku­pu­ješ a čaš­níč­ku tie tri cen­ty tiež nespa­sia. Budeš pôso­biť skôr smieš­ne.

Dru­há rovi­na je, keď si na stra­ne posky­to­va­te­ľa služ­by, sedíš na úra­de, na dve­rách máš bc. pred menom a zdr­bá­vaš kaž­dé­ho do radu. Si straš­ne dôle­ži­tý, lebo sch­va­ľu­ješ pro­jek­ty ľuďom, kto­rí sa na roz­diel od teba sna­žia nie­čo dosiah­nuť. Všet­ci občas máva­me zlé dni, ale ak nie­čo pre­dá­vaš a si neochot­ný, per­ma­nen­tne naštva­ný a tvá­riš sa, že ťa kaž­dý jeden zákaz­ník obťa­žu­je, tak jedi­né, čo dosiah­neš, je krach.

Ak si zamest­na­nec, tak vyha­dzov. Nie kaž­dý má job snov, ale vždy sa všet­ko zvlá­da ľah­šie s úsme­vom a ak si prí­jem­ný k oko­liu, aj oko­lie bude prí­jem­né k tebe a môžeš mať kraj­šie dni.

158262878_6e7fb7_zpsc40342d3

foto: sledujufilmy.cz

Pri­ži­vo­va­nie sa na úspe­chu ostat­ných

Kamoš­ka mojej kamoš­ky pozná ses­ter­ni­cu Andrei Vere­šo­vej z dru­hé­ho kole­na. Máš ma teraz rad­šej? Zúfa­lé výkri­ky udu­pa­né­ho ega čas­to vola­jú po obdi­ve pro­stred­níc­tvom úspe­chu iných ľudí. Keď nemáš svoj život, svo­je skú­se­nos­ti, ale všet­ko vieš, lebo poznáš ľudí, kto­rí pozna­jú ľudí a počul si, ako to všet­ko fun­gu­je.

Reál­ne vyrov­na­ných ľudí nebu­de zau­jí­mať ani to, že poznáš Vere­šo­vú pria­mo a že si s ňou spo­lu­pra­co­val. Úspech sa meria tvo­ji­mi vlast­ný­mi výsled­ka­mi a nie výsled­ka­mi ľudí, kto­rých poznáš. Takis­to niko­ho nezau­jí­ma, že tvoj fra­jer zará­ba 5000 eur mesač­ne, keď ty sama robíš v buti­ku za mini­mál­ku. Chvá­le­ním sa tou­to infor­má­ci­ou vyznieš skôr, že ho zne­uží­vaš a že si tak tro­chu zla­to­kop­ka. Je milé, ak ho pod­po­ru­ješ v tom, čo robí, ale stá­le je to jeho úspech a nie tvoj.

Tak­že na záver rešpekt všet­kým ľuďom, kto­rí nie­čo vlast­nou sna­hou dosiah­li a nepot­re­bu­jú to dávať naja­vo vyš­šie uve­de­ným spô­so­bom, nepot­re­bu­jú si hlad­kať ego a rov­na­ko sa poroz­prá­va­jú s bez­do­mov­com i s mili­oná­rom.

Pridať komentár (0)