Alzheimer sa vyvíja 20 rokov v utajení. Bežná aminokyselina ho dokáže zasiahnuť už v zárodku

Podľa odhadov žije s Alzheimerovou chorobou viac ako 50 miliónov ľudí a vedci upozorňujú, že s postupným starnutím populácie bude toto číslo prudko narastať, uvádza Scitech Daily. Aj preto sa výskum Alzheimerovej choroby v posledných rokoch zásadne zmenil.

Vedci už nechcú zasahovať až v pokročilom štádiu ochorenia. Pozornosť venujú obdobiu, keď človek ešte netuší, že sa v jeho mozgu pomaly rozbieha proces, ktorý môže o desaťročia neskôr zmeniť celý jeho život. 

V tejto súvislosti vyvolal veľký záujem nedávny objav z Japonska. Ukázalo sa, že bežná látka, ktorú telo prirodzene pozná a využíva každý deň, dokáže zasiahnuť jeden z najskorších mechanizmov Alzheimerovej choroby.

Zmeny sa začínajú niekoľko rokov pred diagnózou

Výskumníci z japonskej Kindai University prišli so zistením, ktoré okamžite pritiahlo pozornosť neurologickej komunity. V štúdii publikovanej v odbornom časopise Neurochemistry International ukázali, že arginín dokázal v modeloch Alzheimerovej choroby výrazne zmierniť poškodenie mozgu spôsobené amyloidom beta.

Amyloid beta patrí medzi najnebezpečnejšie molekuly spojené s Alzheimerovou chorobou. Hoci sa prirodzene tvorí v mozgu, telo ho za normálnych okolností priebežne odbúrava. Problém nastáva vo chvíli, keď sa prestane rozkladať a začne vytvárať toxické zhluky. Tie sa postupne menia na amyloidové plaky, ktoré narúšajú komunikáciu medzi neurónmi, zvyšujú zápal v mozgu a spúšťajú procesy vedúce k odumieraniu nervových buniek.

Tento proces prebieha roky bez jediného viditeľného príznaku. Človek normálne funguje, pracuje, rozpráva sa, no v jeho mozgu už pomaly vznikajú zmeny, ktoré sa naplno prejavia až o niekoľko rokov neskôr. Výskum publikovaný v New England Journal of Medicine ukázal, že zmeny spojené s amyloidom možno zachytiť takmer 20 rokov predtým, než lekári diagnostikujú Alzheimerovu chorobu.

A práve tu vstupuje do hry arginín, nenápadná aminokyselina, ktorá sa podieľa na fungovaní ciev, imunity či regenerácie buniek. Vedcov nezaujal iba tým, že znižoval množstvo škodlivého amyloidu. Zistili, že dokáže zasiahnuť práve tú fázu, v ktorej sa jednotlivé molekuly amyloidu začnú spájať do nebezpečných zhlukov.

Slováci riskujú obľúbeným návykom infarkt už ráno: Expert odhalil 5 zmien, tú kľúčovú musíš stihnúť do 30 minút

Zasahuje do vzniku Alzheimerovej choroby

Vedci najskôr skúmali účinok arginínu priamo v laboratóriu a následne ho testovali aj na zvieracích modeloch Alzheimerovej choroby. Zamerali sa na formu amyloidu označovanú ako Aβ42, ktorá patrí medzi najtoxickejšie varianty spojené s neurodegeneráciou.

Ukázalo sa, že čím vyššiu koncentráciu arginínu použili, tým menej sa amyloid zhlukoval do nebezpečných štruktúr. U geneticky upravených mušiek drosophila sa znížilo poškodenie nervového systému a v myšacích modeloch vedci zaznamenali menej amyloidových plakov aj nižšie množstvo Aβ42 v mozgu. Arginín navyše ovplyvnil gény spojené so zápalom v mozgu, ktorý odborníci považujú za jeden z hlavných motorov progresie Alzheimerovej choroby.

Výskumníci tiež zdôrazňujú, že arginín patrí medzi takzvané chemické chaperóny. Ide o látky, ktoré pomáhajú bielkovinám zachovať správnu štruktúru a bránia ich patologickému zhlukovaniu. Prehľad publikovaný vo Frontiers in Molecular Neuroscience opisuje, že arginín dokáže modulovať agregáciu proteínov a podporovať ich stabilitu.

„Na tomto zistení je vzrušujúce to, že arginín je už známy ako klinicky bezpečný a lacný, čo z neho robí veľmi sľubného kandidáta na nové využitie pri Alzheimerovej chorobe,“ uviedol profesor Yoshitaka Nagai z Kindai University.

Odborníci zostávajú opatrní

Arginín sa podľa výskumu dokáže dostať cez hematoencefalickú bariéru, teda ochranný systém, ktorý oddeľuje mozog od krvného obehu. Bez toho by podobná terapia vôbec nemala šancu fungovať. Štúdia v PLOS One ukázala, že L-arginín preniká do centrálneho nervového systému prostredníctvom špecifických transportných mechanizmov.

Napriek sľubným výsledkom však samotní autori štúdie upozorňujú na zásadnú vec. Dávky použité v experimentoch nezodpovedajú bežným doplnkom výživy dostupným v obchodoch a všetky výsledky zatiaľ pochádzajú zo zvieracích modelov, nie z klinických štúdií na ľuďoch.

V minulosti už množstvo látok, ktoré fungovali výborne u myší, u ľudí neprinieslo očakávaný efekt. Alzheimerova choroba navyše patrí medzi najkomplexnejšie neurologické ochorenia vôbec. Neovplyvňuje ju iba amyloid beta. Svoju úlohu zohráva genetika, zápal, cievy, metabolizmus, tau proteín aj proces starnutia samotného mozgu.

Aj preto odborníci hovoria skôr o kombinácii viacerých prístupov než o jednom zázračnom riešení.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing