Tvoj diplom z vysokej školy zamestnávateľov na Slovensku nezaujíma. Na jednu vec sa pozerajú omnoho dôkladnejšie

Požiadavky pre budúcich zamestnancov sa výrazne menia. Ako sme už na Startitup informovali, podľa portálu Profesia študenti, ktorí si svojou vysokou školou iba predlžovali mamahotel a užívali si nekončiace párty a obdobie bez starostí, budú mať v budúcnosti problém nájsť si adekvátne zamestnanie.

Ak ti totiž v životopise žiari iba vysoká škola, je viac ako pravdepodobné, že pre svojho budúceho zamestnávateľa nie si tá najatraktívnejšia voľba. Jedna položka je totiž rovnako dôležitá, a tou je prax.

Firmy totiž čoraz častejšie vo svojich ponukách práce trvajú na tom, aby ich budúci zamestnanec mal v danom odbore predošlé skúsenosti. Tento trend sa ukazuje ako čoraz častejší, keďže v minulom roku bolo pre absolventov vysokých škôl vhodných 36 % inzerátov, v roku 2020 tento podiel klesol na 32,5 %. Vlani bolo tiež absolventom druhého stupňa vysokej školy, ktorí nemali predošlú prax v odbore, ponúkaných iba 18 % zo všetkých ponúk, dnes je to iba 16 %.

Až polovica absolventov pracuje mimo odboru

Preto, ak si ešte študent vysokej školy, zober svoju budúcnosť poriadne do svojich rúk a ešte dnes sa rozhliadni po možnosti praxe. Aby sme ti to zjednodušili, oslovili sme Jozefa Gašparíka, spoluzakladateľa portálu Praxuj.sk. Tam pravidelne uverejňujú ponuky na prax pre študentov od najrôznejších súkromných aj štátnych spoločností. 

zdroj: Praxuj.sk

,,Z mojej skúsenosti sú šance študenta, ktorý popri škole nevykonal žiadnu nadštandardnú aktivitu, výrazne nižšie. Vychádzam aj z toho, že viac ako polovica absolventov vysokých škôl nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali. Stážovanie popri škole pomáha študentom vyskúšať si predmet svojho štúdia v praxi a overiť si, či si vôbec vybrali správny študijný odbor,“ hovorí na úvod Jozef Gašparík.

Prednostnejšie sú brigády ako prax

Problém však nie je iba v tom, že študenti by boli leniví alebo by celé dni trávili za knihami, a tak si nenašli chvíľu voľného času. Portál praxuj.sk totiž nedávno realizoval prieskum na vzorke 2 099 študentov vysokých škôl, a ten potvrdil, že tomu tak je.

„Až 70 percent vysokoškolákov popri škole pracuje. Viac ako polovica z nich však nepracuje v odbore, ktorý študuje. Popri škole tak celkovo v odbore nepracuje až 68 % vysokoškolákov. Je to pomerne vysoké číslo. Najmä, ak si uvedomíme, že mnohí si v odbore nenájdu ani trvalú prácu. Niekoľko rokov života tak mohli obetovať úplne iným odborom,“ hodnotí výsledok prieskumu Gašparík.

Neobstojí ani výhovorka, že študenti si potrebujú skôr zarobiť peniaze, ako získavať skúsenosti z praxe. Ako totiž dodáva Gašparík, z vlastných skúseností z portálu vie, že väčšina ponúk je platená. Samozrejme, prax si študent nemusí hľadať iba medzi vyhradenými ponukami na stáž.

Spoločnosti tiež ocenia proaktivitu a preto neuškodí napísať pár mailov do firiem, v ktorých by si sa rád videl v budúcnosti. Je viac ako pravdepodobné, že v niektorej z nich budú ochotní dohodnúť sa s tebou na polovičnom alebo skrátenom úväzku. Skĺbiť to so školou by potom už nemal byť až taký problém.

Skúsenosti sú často nad zlato

Ak sa však nájde ponuka neplatenej stáže, ktorá by za to výrazne svietila v tvojom životopise, netreba ohŕňať nos.

„Neplatené stáže sú spravidla krátkodobejšie a ponúkajú určité výhody, ktoré iné stáže nemajú. Napríklad stáže na ministerstvách alebo v iných verejných organizáciách sú často neplatené, ale sú veľmi prínosné. Do Národnej rady alebo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa nedostanete ako platený stážista,“ vysvetľuje Gašparík.

„Skúsenosti vám ale otvoria dvere k iným, možno aj plateným stážam. Neplatené stáže v súkromnom sektore naopak ponúkajú možnosti väčšieho a dlhodobejšieho uplatnenia. Účelom stáží v takomto prípade býva akési preverenie si uchádzačov v praxi a ich zaučenie,“ pokračuje.

zdroj: Unsplash/John Schnobrich - Generácia Z prikladá svojej výplate najmenšiu dôležitosť oproti zvyšným starším generáciám.

„Za seba však môžem povedať, že som absolvoval tri neplatené stáže, kým som sa dostal k prvej platenej. Zároveň mi aj tie neplatené stáže pomohli, aby som sa po škole plynulo zamestnal. Odporúčam preto študentom, aby si v prvom rade vyberali stáž podľa jej obsahu a až v druhom rade podľa finančnej odmeny. Najväčším prínosom totiž nie sú financie, ale skúsenosti, ktoré majú ďaleko vyššiu hodnotu,“ dodáva.

Najdôležitejšie je stanoviť si priority

Záujemca o prax by ale nemal zabudnúť zhodnotiť svoje schopnosti a možnosti. Medzi prvé pravidlo patrí položiť si otázku, kam sa chcem dostať a čo som pre to ochotný urobiť. Otázky ako obsah stáže, renomé firmy, výška odmeny, benefity a podobné by mali podľa Gašparíka nasledovať až potom.

„Ak mám popri škole dve brigády a športový krúžok, tak je asi lepšie si vopred zvážiť priority. Až potom sa vybrať na stáž. Mnohokrát sa stáva, že si zamestnávateľ študenta na stáž vyberie, no ten sa jej potom nevenuje, lebo má iné aktivity.“

 

 

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek sdílený Praxuj.sk (@praxuj)

Medzi miliónkrát opakované pravidlo patrí, že prvý dojem na pohovore spravíš so svojím životopisom. Netreba zabúdať, že na stole HR pracovníkov ležia stovky podobných, a preto treba tým tvojím naozaj zaujať. A to najlepšie spravíš ako čerstvý absolvent práve tým, že ukážeš, ako si aj popri škole mal záujem zlepšovať sa a bol si aktívny.

„Dôležité je podčiarknuť, že nie je aktivita ako aktivita. Ak sa hlásite na pozíciu stážistu v právnickej kancelárii, nie je až také dôležité, že ste boli v speváckom krúžku alebo to, že ste popri škole brigádovali v potravinách. Preto sa snažíme študentov presvedčiť, že aj neplatená stáž v odbore im môže otvoriť dvere po skončení školy,“ uzatvára Gašparík.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 25. januára 2021.