Tvrdá reakcia Fica na hlasovanie europoslancov: Schválená rezolúcia je podľa neho „rukopisom slovenských opozičných europoslancov“

V stredu, 17. januára, sa konalo hlasovanie poslancov Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Prijali na ňom uznesenie kritizujúce návrh novely Trestného zákona, ktorý predložila vláda premiéra Roberta Fica.

Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania, informuje agentúra TASR.

Text uznesenia, ktorý vznikol po rozprave v pléne z 13. decembra, vyjadruje obavy európskych zákonodarcov o schopnosť novej slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ, ak by navrhnutú novelu Trestného zákona schválili. 

„Kroky súčasnej slovenskej vlády predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu a ohrozenia európskych prostriedkov. Veľká časť Slovákov to vidí a vidia to aj európskej inštitúcie,“ myslí si europoslanec Ivan Štefanec za KDH z frakcie EPP.

V decembrovej rozprave vystúpilo okolo 30 zákonodarcov, medzi nimi aj 13 z celkového počtu 14 slovenských europoslancov. 

„Tento týždeň v Štrasburgu vyslal Európsky parlament Ficovi a jeho vládnej garnitúre prostredníctvom schválenej rezolúcie jasný politický odkaz,“ uviedol europoslanec Vladimír Bilčík z frakcie Ľudovcov (EPP).

Fico reaguje

Premiér Robert Fico na schválenú rezolúciu zareagoval svojsky. Tvrdí, že je „rukopisom slovenských opozičných europoslancov. Chcem doslova zablahoželať europoslancom, opozičným, za Slovenskú republiku, za to, akú špinavú prácu odvietli v Európskom Parlamente,“ povedal vo videu na sociálnej sieti. 

Ďalej tvrdí, že prečo by sa mal EP zaoberať tým, že Úrad vlády SR nekomunikuje s niektorými slovenskými médiami a prečo by sa mal EP zaoberať „nejakým študentom“ právnickej fakulty. „Určite nepovedali študenti a ani samotní predstavitelia slovenských europoslancov svojim kolegom, že tento študent nemal ani jednu jedinú prednášku z trestného práva, ale už poúčal dekana právnickej fakulty o tom, že čo je správne a nesprávne v trestnom práve,“ hovorí ďalej vo videu.

Strach o (ne)boj proti korupcii

Nové pravidlá totiž rušia Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi a korupciou, a zároveň zmierňujú tresty za niektoré majetkové trestné činy. 

Upozornenie v tejto veci dostala začiatkom decembra slovenská vláda aj zo strany Európskej komisie. Tá požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení ÚŠP, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.

Eurokomisia naznačila, že je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky. Zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.

„Uznesenie namierené proti Slovenskej republike je plné výmyslov a poloprávd. Opoziční predstavitelia si pri jeho formulovaní dali obzvlášť záležať na tom, aby čo najviac poškodili reputáciu svojej vlastnej krajiny,“ vyjadrila sa slovenská europoslankyňa Monika Beňová za vládnu stranu SMER-SSD.

Parlament prelomil veto prezidentky, kompetenčný zákon schválili

V podobne kritickom duchu sa 18. decembra vyjadrila aj Európska prokuratúra (EPPO). Tá po analýze navrhovaných zmien týkajúcich sa Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prokuratúre a zákona o ochrane oznamovateľov dospela k záveru, že tieto kroky predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu.

V konkrétnej rovine by to podľa EPPO minimalizovalo odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narušilo funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou.

Prezidentka v tom má jasno

Prezidentka Zuzana Čaputová nepochybuje o tom, že predkladatelia novely Trestného zákona nevedia o dôsledkoch, ktoré zmeny môžu priniesť.

Ak by sa stretli s ľuďmi z praxe ešte pred predložením novely, tak by takýto návrh v súčasnosti v parlamente nebol. Uviedla to po stredajšom stretnutí s právnymi expertmi a právnickými autoritami.

„Bolo to zaujímavé a silné počúvanie, takáto odborná debata mala byť nielenže súčasťou riadneho legislatívneho procesu, ale dokonca mala predchádzať pri zámere prijať takto zásadné zmeny,“ povedala hlava štátu.

Pripomenula, že s ministrom spravodlivosti sa stretla koncom minulého roka a nevie, s akými odborníkmi sa o návrhu rozprával. „Pokiaľ viem, ani odborné kapacity ministerstva spravodlivosti sa nepodieľali na tvorbe tejto novely,“ podotkla Čaputová.

Mnohé argumenty, ktoré zazneli na stredajšom stretnutí, zhrnie prezidentka vo štvrtok (18. 1.) vo svojom vystúpení v parlamente.

„Zaznievali rôzne aspekty praktických dosahov noviel na konkrétnych prípadoch. To sú tie nuansy skryté v konkrétnych prípadoch a odborníci z praxe dokonca na mnohé z nich prichádzajú až postupne,“ povedala. Čaputová dodala, že dlho bola predmetom debaty otázka premlčacej doby.