Ukrajina napreduje, Čierna Hora je najbližšie. EÚ plánuje prijať nové krajiny do roku 2030

Pre veľkú radosť niekoľkých štátov to vyzerá tak, že im Európska únia otvorí svoje brány. Myšlienka rozšírenia, ktorá sa pred niekoľkými rokmi zdala byť vzdialenou víziou, sa totiž opäť dostala do centra európskej politiky. Brusel dnes vysiela jasný signál: EÚ chce byť väčšia, silnejšia a odolnejšia.

Nasvedčuje tomu nový balík rozširovania za rok 2025, ktorý tento týždeň predstavila Európska komisia. Dokument hodnotí pokrok krajín usilujúcich sa o členstvo. Brusel v tlačovej správe potvrdil, že rozširovanie zostáva jednou z jeho hlavných priorít a že „vstup nových členských štátov je na dohľad“.

„Sme odhodlanejší než kedykoľvek predtým premeniť rozširovanie EÚ na realitu. Väčšia Únia znamená silnejšiu a vplyvnejšiu Európu na globálnej scéne. Ale rozširovanie je proces založený na zásluhách,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

„Našim partnerom hovoríme: členstvo v EÚ je jedinečná ponuka, sľub mieru, prosperity a solidarity. S potrebnými reformami a silnou politickou vôľou môžu túto príležitosť využiť,“ tvrdí.

Podmienky vstupu

Balík sa zameriava na desať krajín: Čiernu Horu, Albánsko, Ukrajinu, Moldavsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Turecko a Gruzínsko. Každá z nich postupuje iným tempom, no Komisia opäť zdôraznila, že úspech je možný len vtedy, ak krajiny preukážu výsledky v oblastiach demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv.

Brusel podporuje aj postupnú integráciu kandidátov do jednotného trhu. To znamená, že výhody členstva, ako prístup k investíciám a európskym fondom, môžu začať pociťovať ešte pred oficiálnym vstupom.

Ukrajina a Moldavsko dostali pochvalu

Komisia ocenila Ukrajinu, ktorá „napriek ruskej vojne o agresii zostáva silno odhodlaná na svojej ceste do EÚ“. Krajina dokončila proces preverovania a prijala reformné plány pre právny štát, verejnú správu, demokratické inštitúcie aj práva menšín.

„Komisia očakáva, že Ukrajina splní podmienky na otvorenie zostávajúcich troch klastrov a pracuje na tom, aby Rada mohla otvoriť všetky do konca roka,“ uvádza sa v správe. Cieľom Kyjeva je uzavrieť rokovania do konca roku 2028.

Podobný pokrok dosiahlo Moldavsko, ktoré v júli hostilo svoj prvý samit s EÚ. Krajina prijala viaceré reformné plány, ktoré Brusel hodnotí pozitívne. „Cieľ uzavrieť rokovania do začiatku roku 2028 je ambiciózny, ale dosiahnuteľný, ak Moldavsko zrýchli tempo reforiem,“ píše Komisia. Významnú úlohu zohráva aj „silná parlamentná podpora európskej cesty krajiny po septembrových voľbách“.

Progres Balkánu

Z krajín západného Balkánu najlepšie hodnotenie získala Čierna Hora, ktorá „uzavrela štyri kapitoly a plánuje ďalšie do konca roku 2025“. Ak si udrží tempo, mohla by prístupové rokovania uzavrieť už v roku 2026.

Albánsko otvorilo štyri tematické klastre a výrazne pokročilo v justičnej reforme a boji proti korupcii. Komisia očakáva, že krajina „uzavrie rokovania do roku 2027, ak zachová reformný impulz a inkluzívny politický dialóg.“

V Bosne a Hercegovine spôsobila podľa správy politická kríza v entite Republika Srbska útlm reforiem, no krajina predložila Reformnú agendu a má šancu obnoviť pokrok, ak prijme zákony o justícii v súlade s európskymi štandardmi.

Niektoré štáty kritizujú

Naopak, Srbsko podľa Bruselu stagnuje. Krajinu trápia vnútorné rozpory, protesty a tlak na občiansku spoločnosť. „Polarizácia spoločnosti a úbytok dôvery medzi aktérmi brzdí proces rozširovania,“ uvádza sa v hodnotení. Komisia vyzvala Belehrad, aby „urýchlene zvrátil spätný krok v oblasti slobody prejavu a akademických slobôd“.

Najvážnejšia kritika smeruje na Gruzínsko, kde podľa Komisie dochádza k „vážnemu demokratickému spätnému kroku a obmedzeniu slobody prejavu a zhromažďovania“. Brusel vyzýva gruzínske úrady, aby „preukázali odhodlanie vrátiť sa na európsku cestu“.

„Okno pre rozšírenie je otvorené“

Podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci Kaja Kallas pripomenula, že „proces rozširovania sa dnes pohybuje rýchlejšie ako za posledných 15 rokov. Nemôžeme si dovoliť stratiť dynamiku. Globálny poriadok sa mení a bezpečnosť Európy je čoraz viac ohrozená.“

Podľa nej „okno pre rozšírenie je široko otvorené a musíme túto príležitosť využiť. Nové krajiny vstupujúce do EÚ do roku 2030 sú realistickým cieľom.“

Komisárka pre rozširovanie Marta Kos dodala: „Rok 2025 bol rokom významného pokroku v rozširovaní EÚ. Čierna Hora, Albánsko, Ukrajina a Moldavsko vynikli najviac. Ak sa reformy uskutočnia správne, väčšia Únia urobí Európu silnejšou.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie