Ukrajinec Vladyslav: Verím, že naša krajina zvíťazí. Máme motiváciu a vieme, pre koho to všetko robíme, hovorí

Ukrajinec Vladyslav Yatskovyi je 20-ročný študent žurnalistiky. Aj napriek tomu, že posledné dva roky intenzívne trávil na Slovensku, do svojej rodnej krajiny sa pravidelne vracia. Počas vianočných sviatkov bol v svojej rodnej krajine a na Slovensko prišiel len pred niekoľkými týždňami.

Jeho rodina však zostala na Ukrajine a so strachom čakajú na postup ruských vojsk. O tom, ako v jeho rodnej Ukrajine situácia vyzerá, aký bude podľa neho záver konfliktu, aj to, ako vníma sankcie zo Západu, nám povedal počas telefonátu.

Užitočný iným spôsobom

V deň, keď ruské vojská násilne vpadli na Ukrajinu, bol Vladyslav už na Slovensku. Správu sa dozvedel od svojej priateľky, ktorá na Ukrajine ostala.

„Zobudil som sa na to, že mi volá moja priateľka z Ukrajiny a zmäteným hlasom mi oznamuje, že prišla vojna a Rusko napadlo Ukrajinu. Nič podobné nikomu neželám zažiť. Človek spí, oddychuje a naraz mu zavolajú, že prišla vojna. Bolo to najhoršie ráno, aké som kedy zažil,“ opisuje nám prvotné emócie.

Von der Leyenová: Ukrajina patrí do Európskej únie

Ako nám ďalej objasnil, jeho prvotné emócie boli jasné – brániť svoju vlasť. Pôvodne si chcel kúpiť letenky na Ukrajinu so zámerom pomôcť na bojovom poli. Po diskusii so svojimi rodičmi však postoje prehodnotil a rozhodol sa pomáhať na poli informačnom.

„Keďže neviem, ako zbraň držať v ruke a nevyznám sa do vojenskej sféry, povedal som si, že musím byť pre svoj štát užitočný hocijakým spôsobom. Musím len nájsť spôsob, kde budem potrebný. Viem, že nie som schopný bojovať na vojenskom poli, no som si vedomý toho, že bojovať môžem aj na informačnom poli. Chcem vyvracať hoaxy, ktoré súvisia s ruskou propagandou,“ vysvetľuje nám jeho rozhodnutie.

Dodal tiež, že niekoľkí z jeho blízkych už vo vojne sú. „Chcú obhajovať ukrajinský národ, kultúru aj jazyk,“ povedal.

zdroj: TASR/AP Photo/Efrem Lukatsky

Vedia, pre koho to robia

Vladyslav tiež dodal, že pohľad na ruské tanky, ktoré majú na sebe umiestnené vlajky Sovietskeho zväzu, jasne naznačujú Putinov zámer. Podľa 20-ročného študenta ruská hlava štátu túži po obnove „mini Sovietskeho zväzu“, ktorý bez Ukrajiny existovať nemôže.

Z pozície občana Ukrajiny uvádza, že verí, že jeho rodná krajina napokon zvíťazí. Zastáva totiž názor, že Ukrajina na rozdiel od Ruska vie, za čo bojuje. „Máme motiváciu. Vieme, pre koho to všetko robíme,“ spomína ešte pred rozhovorom.

Zároveň však jedným dychom dodáva, že voči Rusom, ktorí vnímajú pravdu a neútočia na jeho krajanov, nepociťuje žiadnu zášť. Vysvetľuje, že oni ako národ za rozhodnutie hlavy štátu nemôžu. „Videl som jedného Rusa, ktorý kľačal na kolenách a Ukrajincom odkazoval, že sa nám ospravedlňuje, pretože on vojnu nechcel,“ hovorí.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa VLADYSLAV JACKOVÝ (@vladyslav.ytsk)

To sú moje polemiky…

Na otázku, ako sa podľa jeho názoru celý konflikt skončí, odpovedá veľmi neisto. Uvádza, že pôvodne veril, že k podobnej situácii ani nedôjde. Podľa jeho názoru však celý konflikt skočí o menej ako mesiac. Zdôrazňuje však, že podobný výrok hovorí z pozície Ukrajinca, nie politológa s odbornými znalosťami.

„Tipujem, že to bude pred 20. marcom. Putin má totiž veľmi rád dátumy a práve v strede marca sa mu podarilo v roku 2014 anektovať Krym. Možno niečo zamýšľa práve s týmto dátumom. Ako však vravím, sú to len moje polemiky, ktoré mi behajú hlavou,“ hovorí.

Počas rozhovoru sme načrtli aj tému súvisiacu so sankciami zo strany Západu. Poďakoval sa všetkým západným spojencom za pomoc a dodal, že ak by nebolo ich, aktuálny konflikt by vyzeral omnoho horšie.

„Možno sankcie nie sú také rýchle a dynamické, ale ja som vďačný za to, že nejaká pomoc z ich strany vôbec existuje,“ hovorí. Poďakoval sa aj priamo Slovensku, ktoré plánuje poskytnúť ubytovanie pre Ukrajincov, ktorí z krajiny utiekli.

„V mene tých, ktorí pred vojnou utekajú, si to veľmi cením. Sme vďační Slovákom, aj mnohým ďalším štátom. Prekvapuje ma aj pomoc Českej republiky, ktorá pomáha aj napriek tomu, že nie je naším priamym susedom. Rovnako Veľká Británia, ktorá už nie je členom Európskej únie,“ hovorí. Dodáva tiež, že sankcie by mohli byť dynamickejšie a rýchlejšie.