Úmrtnosť Slovákov za rok 2021 bola najvyššia v novodobej histórii Slovenska

Celková nadúmrtnosť v SR bola vlani na úrovni 37 %. V porovnaní s rokmi pred pandémiou najväčší skok v raste počtu zomretých mali Prešovský a Košický kraj. Po zohľadnení počtu obyvateľov však najhoršia situácia bola v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Infekcia COVID-19 vlani zabila 15-tisíc ľudí a stala sa druhou najčastejšou príčinou smrti, podľahol jej každý piaty zomretý na Slovensku.

Nárast po dekádach stability

Pandémia COVID-19 významne zmenila úmrtnosť na Slovensku v roku 2021, za celý rok 2021 zomrelo 73,5 tisíca osôb, čo je najvyšší absolútny počet v novodobej histórii od roku 1919. Počet zomretých vlani súčasne až o 37 % prekročil hodnoty ukazovateľa v priemere za päť rokov pred vznikom pandémie (za r. 2015 – 2019).

ŠÚ SR aktuálne zverejňuje definitívne dáta o počtoch zomretých, ako aj definitívne údaje o príčinách úmrtí v SR v roku 2021.

zdroj: ŠÚSR

Z hľadiska vývoja počas roka najviac ľudí zomieralo v prvom a poslednom štvrťroku minulého roka, kedy Slovensko zasiahli druhá a tretia vlna pandémie. Počet zomretých v týchto mesiacoch dosiahol takmer dvojtretinový podiel na celoročnom počte zomretých.

Na mesačnej báze historicky najviac ľudí zomrelo v januári 2021, kedy ich počet prvýkrát prekonal hranicu 9-tisíc osôb a vo februári, kedy presiahol 8-tisíc osôb.

Pre skutočne objektívne porovnania dlhodobého vývoja úmrtnosti, kedy sa zásadnejšie mení počet obyvateľov krajiny, resp. pre porovnávanie situácie v regiónoch (krajoch) s výrazne odlišným počtom obyvateľov, je najvhodnejšie použiť pomerové ukazovatele – počet zomretých na 1 000 obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti), respektíve na 100-tisíc obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti na 100 tis. obyvateľov).

Putin sa izoluje, poradcov mohol dať do domáceho väzenia, uviedol Biden

V rámci týchto ukazovateľov bola situácia v SR niekoľko desiatok rokov až do vypuknutia pandémie dlhodobo stabilná. Približne od 70. rokov 20. storočia SR to bolo od 900 do 1 000 zomretých na 100-tisíc obyvateľov ročne.

„Pandémia COVID-19 spôsobila výrazné zvýšenie mier úmrtnosti na Slovensku, už v roku 2020 prekročil počet zomretých hodnotu 1 000 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov a v roku 2021 sa zvýšil až na 1 350. Ide naozaj o najvyššiu hrubú mieru úmrtnosti v povojnovej histórii Slovenska,“ spresnila Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

zdroj: ŠÚSR

Hrubá miera úmrtnosti bola vyššia ako minulý rok naposledy v roku 1946. Veľmi vysokú hodnotu dosiahla aj v poslednom roku druhej svetovej vojny v roku 1945, kedy stúpla až k hranici 2 000 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov krajiny. Vôbec najvyššia miera úmrtnosti bola zaznamenaná v roku 1921, keď počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov prekročil 2-tisíc osôb.

Z pohľadu regiónov extrémne vysoké prírastky počtu zomretých sa prejavili najmä v prvom štvrťroku a potom v posledných dvoch mesiacoch minulého roka. Nadúmrtnosť bola zaznamenaná vo všetkých krajoch SR, v troch z ôsmich krajov mala vyššiu hodnotu ako v priemere za celé Slovensko.

Najviac trpel východ

Najvýraznejší nárast počtu zomretých oproti obdobiu pred pandémiou bol v Košickom kraji (o 43 %) a v Prešovskom kraji (o 42 %). Tieto regióny zaznamenali rasty úmrtnosti najmä na konci roka, s vrcholom v novembri, kedy počet zomretých voči priemeru bol na dvojnásobných hodnotách.

Naopak, najmenšia nadúmrtnosť spomedzi ôsmich regiónov bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji (o 32 %) a Žilinskom kraji (o 34 %). Kým región pri hlavnom meste Bratislava dosiahol svoj vrchol vo februári 2021, v Žilinskom kraji to bolo v novembri 2021.

zdroj: ŠÚSR

Spomedzi ôsmich regiónov Slovenska v roku 2021 nadpriemernú hodnotu hrubej miery úmrtnosti vykázali štyri kraje. Rekordné úrovne dosiahol Nitriansky kraj a Banskobystrický kraj s viac ako 1 500 zomretými na 100 tisíc obyvateľov. Horšia situácia ako v SR bola aj v Trenčianskom a Trnavskom kraji.

Vývoj úmrtnosti v roku 2021 bol ovplyvnený najmä vysokými počtami zomretých na COVID-19. Infekcia zabila 15-tisíc osôb, bolo to 3,5 násobne viac ako v prvom roku pandémie. S 20 % podielom na celkom počte zomretých sa tak vlani stala druhou najčastejšou príčinou úmrtí.

Takmer dve tretiny všetkých úmrtí na COVID-19 nastali v priebehu prvých troch mesiacov roka, kedy vrcholila druhá vlna koronakrízy. Počas leta sa situácia zlepšila a počty obetí sa začali výraznejšie zvyšovať zasa s nástupom tretej vlny na konci roka.

Najvyšší podiel zomretých na infekciu COVID-19 predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75 a viacroční), tvorili takmer polovicu covidových úmrtí (7,1 tisíca).

zdroj: ŠÚSR

Súčasne platilo, že COVID-19 spôsobil 274 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov (celkovo za všetky príčiny mala SR 1 350 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov).

Situácia sa však odlišovala podľa regiónov. Najhoršia situácia bola v Trenčianskom kraji, kde na COVID-19 zomrelo 357 osôb na 100-tisíc obyvateľov a v Nitrianskom kraji 312 zomretých na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov.

Naopak, najmenej nová infekcia zasiahla do úmrtnosti v Bratislavskom regióne, kde to bolo 221 zomretých na 100-tisíc obyvateľov a v Prešovskom kraji 238 zomretých.

Iné príčiny

Na zvýšení celkovej nadúmrtnosti sa podieľali tiež úmrtia spôsobené ochoreniami obehového systému, ich počet v porovnaní s priemerom narástol vlani takmer o 11 %. Dlhodobo ide o prevládajúcu príčinu úmrtí v našej krajine s vlaňajším podielom 38,6 % na všetkých úmrtiach (28,3 tisíca osôb).

Z analýzy počtu úmrtí všetkých príčin, ktoré sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH), mierne klesli úmrtia na tretiu najčastejšiu príčinu smrti – nádory.

Za celý rok 2021 predstavoval ich pokles necelých 5 %, keď tejto príčine podľahlo 13- tisíc ľudí (18 % zo všetkých úmrtí). Na nádory zomieralo menej ľudí ako v priemere počas piatich rokov pred pandémiou takmer celý rok (s výnimkou septembra a októbra). U ľudí v produktívnom veku bolo zaznamenané zníženie pri nádoroch dokonca až na úrovni 19 %.

zdroj: ŠÚSR

Štvrtou najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby dýchacej sústavy (9 % úmrtí), ktoré v roku 2021 zaznamenali veľmi vysoký, takmer 60 % nárast počtu úmrtí voči obdobiu pred pandémiou.

Výrazne vysoký nárast počtu zomretých na túto príčinu smrti sa prejavil u ľudí v produktívnom aj poproduktívnom veku. Aj tu môže časť tak vysokej nadúmrtnosti súvisieť s koronavírusom.

Prvú päťku najčastejších príčin dopĺňajú choroby tráviacej sústavy (4 %), na ktoré podľahlo vlani o desatinu viac ľudí.