Úroky na maximách za 20 rokov: Známa európska veľmoc sa potápa v dlhoch, Lagardová balí kufre

Francúzsko čelí rastúcim nákladom na financovanie verejného dlhu a Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ nenaznačuje, že by plánovala zasiahnuť. Jej prezidentka Christine Lagardová odkázala Parížu, že riešenie musí prísť predovšetkým z domácej rozpočtovej politiky. Súčasne sa objavili informácie o jej možnom predčasnom odchode do čela Svetového ekonomického fóra.

Zmeny vo vedení ECB by tak mohli prebehnúť ešte pred francúzskymi prezidentskými voľbami v roku 2027, naznačuje CNN. 

Francúzsko zápasí s dlhom a drahšími pôžičkami

Francúzsky verejný dlh sa podľa CNN priblížil k 120 percentám hrubého domáceho produktu. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov sa v polovici októbra zvýšil takmer na päť percent, najvyššiu úroveň za viac ako dvadsať rokov. Vyššie výnosy znamenajú, že vláda musí pri novom financovaní ponúkať investorom vyššie úročenie.

Lagardová počas podujatia CNN Global Perspectives v Bangkoku 14. októbra upozornila, že situáciu nemôže vyriešiť iba centrálna banka. „Prvé a hlavné riešenie je doma vo Francúzsku a týka sa rozpočtovej politiky,“ povedala. Neoznámila však definitívne vylúčenie všetkých prípadných zásahov ECB v budúcnosti.

Francúzska vláda má obmedzený priestor na znižovanie výdavkov aj pre rozsiahle sociálne záväzky. Súčasne čelí študentským protestom, ktorých účastníci žiadajú viac personálu a lepšie podmienky v školách. Politické rozhodovanie komplikuje blížiaca sa prezidentská voľba na jar 2027.

Medzinárodný menový fond 16. októbra uviedol, že aktuálna situácia na francúzskom dlhopisovom trhu je zatiaľ zvládnuteľná. Upozornil však, že dlhodobo vysoké výnosy zvýšia tlak na rozpočtové úspory. Francúzsky deficit má tento rok dosiahnuť 5,4 percenta HDP. Cieľom na rok 2027 je päť percent a do roku 2029 pokles pod tri percentá, uvádza portál Kurzy. 

Francúzsky minister financií Roland Lescure však pre CNN zdôraznil, že krajina nepotrebuje záchranný program. Podľa neho štát naďalej pravidelne predáva dlhopisy a jeho cieľom je znížiť budúcoročný deficit na päť percent HDP alebo menej. Vyššie úroky podľa ministra odrážajú nielen situáciu vo Francúzsku, ale aj celosvetový nárast nákladov na úvery.

Výrazný rozdiel medzi výnosmi francúzskych a nemeckých desaťročných dlhopisov sa pritom priblížil k 1,4 percentuálneho bodu. Investori tak od Francúzska požadujú citeľne vyššiu odmenu za riziko. MMF očakáva v tomto roku rast francúzskej ekonomiky iba o 0,4 percenta a na budúci rok o 0,7 percenta, čo znižuje priestor na ozdravenie rozpočtu prostredníctvom hospodárskeho rastu.

Rastúce výnosy navyše nezasahujú len Francúzsko. Podľa Lagardovej rastú náklady na financovanie aj v Spojených štátoch, Nemecku či Japonsku. Súvisia s obavami zo zadlženia, inflácie a s energetickými dôsledkami vojny na Blízkom východe.

Lagardová by mohla zamieriť do Svetového ekonomického fóra

Agentúra Reuters 15. októbra informovala, že Lagardová patrí medzi kandidátov na predsedníčku Svetového ekonomického fóra (WEF). Správu potvrdzovali štyri anonymné zdroje blízke organizácii. Jej správna rada by podľa nich mohla rozhodovať už 2. novembra. Samotné fórum termín zasadnutia nepotvrdilo a rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Lagardovej funkčné obdobie v ECB sa má skončiť až v októbri 2027. Prípadný skorší odchod by európskym štátom umožnil vybrať nové vedenie pred francúzskymi prezidentskými voľbami. Podľa Reuters zohráva úlohu aj snaha umožniť súčasnému prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podieľať sa na výbere nástupcu.

Medzi spomínanými kandidátmi sú bývalý guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a niekdajší šéf španielskej centrálnej banky Pablo Hernández de Cos. Ich mená však zatiaľ predstavujú možné scenáre, nie oznámené nominácie.

Prípadná výmena by prišla počas širšej personálnej obmeny. Po odchode Isabel Schnabelovej zostalo vo Výkonnej rade ECB voľné miesto a hlavnému ekonómovi Philipovi Laneovi sa má mandát skončiť v máji 2027. Výber viacerých funkcionárov by sa preto mohol stať predmetom spoločnej dohody členských štátov.