USA, Čína a Rusko v pretekoch o zbraň, ktorú je takmer nemožné zastaviť. Zoradili sme 7 hypersonických systémov podľa skutočnej sily (ANALÝZA)

Pred desiatimi rokmi patrili hypersonické zbrane skôr do sveta utajených laboratórií, vojenských plánov a ambicióznych prezentácií. Dnes už nie sú len technologickou víziou, ale súčasťou reálnych konfliktov, strategického zastrašovania aj veľmocenského súperenia.

Objavujú sa nad Ukrajinou, v debatách o obrane Európy, pri napätí okolo Taiwanu aj na vojenských prehliadkach, kde majú ukázať silu štátu. Lenže medzi tým, čo vlády tvrdia, a tým, čo tieto systémy skutočne dokážu, býva často výrazný rozdiel.

Za leskom veľkých čísel, rekordných rýchlostí a sebavedomých vyhlásení sa totiž skrýva jednoduchá otázka: ktoré z týchto zbraní sú skutočnou hrozbou a ktoré sú najmä divadlom pre domácich aj zahraničných divákov?

Renesancia rakety, ktorá mení tvár vojny

Rakety, ktoré dokážu vyvinúť rýchlosť päťnásobne presahujúcu rýchlosť zvuku a počas letu meniť trajektóriu, sa stali symbolom novej veľmocenskej rivality. Moskva, Peking a Washington dnes súperia o to, kto bude prvý, kto bude rýchlejší a kto bude mať väčšie počty kusov.

Z hľadiska teórie medzinárodných vzťahov ide o klasický príklad bezpečnostnej dilemy. Každý štát zbroji preto, lebo vidí, že druhý zbroji, a každá nová zbraň si vyžaduje protizbraň. Hypersonická zbraň tento cyklus zrýchľuje, lebo skracuje reakčný čas obrancu z desiatok minút na minúty alebo dokonca sekundy.

Tradičné odstrašenie založené na hrozbe odvety potom funguje horšie, lebo zaútočiť možno tak rýchlo, že protivník nestihne reagovať. Časť amerických analytikov varuje, že tým rastie aj riziko nedorozumenia v krízových situáciách, lebo druhá strana môže predčasne vyhodnotiť konvenčný úder ako jadrový.

Samotná značka „hypersonický” pritom dnes znamená čokoľvek od skutočne prelomovej technológie až po šikovne premaľované staré zbrane. Pozrieme sa na sedem najvýznamnejších systémov, ktoré dnes existujú alebo sa práve dostávajú do služby, a posúdime ich cez tri kritériá, ktoré v reálnom boji rozhodujú.

zdroj: TASR/AP, Russian Defense Ministry Press Service

Čo robí raketu naozaj hypersonickou

Mach označuje násobok rýchlosti zvuku. Mach 1 zodpovedá zhruba 1 235 km/h na hladine mora, Mach 5 je päťnásobok a Mach 10 presahuje 12 000 km/h. Hypersonickou sa zbraň stáva pri prekročení Machu 5.

Rýchlosť sama o sebe však nestačí. Klasické medzikontinentálne rakety tiež dosahujú pri návrate do atmosféry rýchlosti nad Mach 20, no letia po predvídateľnej dráhe. Skutočne hypersonickú zbraň definuje kombinácia troch vlastností. Prvou je extrémna rýchlosť, ktorá skracuje reakčný čas obrancu. Druhou je manévrovanie počas letu, ktoré znemožňuje protivzdušnej obrane vypočítať, kde raketa skončí. Treťou je presnosť, lebo nezachytiteľná strela, ktorá minie cieľ, je bojovo bezcenná. Tieto tri parametre spolu s prevádzkovou zrelosťou a počtami kusov v službe určujú poradie v tomto rebríčku.

Podľa analytickej správy Kongresového výskumného úradu (CRS) z apríla 2026 hypersonické systémy spadajú do regulačnej medzery kontroly zbrojenia. Zmluva New START, ktorá vyprší v roku 2026, sa nevzťahuje na zbrane letiace po balistickej dráhe menej ako polovicu trasy.

1. Avangard (Rusko)

Na vrchole rebríčka stojí ruský Avangard, klzák namontovaný na medzikontinentálnej balistickej rakete. Pri zostupe dosahuje podľa 19FortyFive rýchlosť až Mach 27, čo zodpovedá viac ako 33 000 kilometrom za hodinu, a má prakticky neobmedzený dosah. Prevádzkovú spôsobilosť dosiahol v decembri 2019 a v súčasnosti je nasadený na rakete UR-100UTTKh, neskôr má prejsť na novú raketu Sarmat.

Na vrchole rebríčka stojí pre kombináciu strategického dosahu, vysokej manévrovateľnosti vďaka klzákovej konštrukcii a schopnosti niesť jadrovú hlavicu. Praktickú silu mu však znižuje fakt, že podľa otvorených zdrojov má Rusko reálne v službe približne tucet kusov, čo z neho robí skôr nástroj politickej signalizácie ako masového nasadenia.

2. DF-17 a DF-ZF (Čína)

Druhé miesto patrí najzrelšiemu operačnému hypersonickému systému súčasnosti. Stredná balistická raketa DF-17 nesie kĺzavé teleso DF-ZF, ktoré dosahuje rýchlosti Mach 5 až Mach 10 a má dosah okolo 1 800 až 2 500 kilometrov. Podľa Centra strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) Čína vykonala v roku 2018 dvadsaťkrát viac testov hypersonických zbraní ako Spojené štáty za predchádzajúce desaťročie.

Systém je cestne mobilný, čo komplikuje protivníkovu cieľovú prípravu, a podľa decembrového článku denníka Wall Street Journal je primárne určený na útoky proti americkým základniam na Okinawe v prípade konfliktu o Taiwan. Práve operačná zrelosť, vysoké počty a reálne overené testy posúvajú DF-17 vyššie než ruské systémy s pochybnou kvantitou.

zdroj: TASR/AP, Mark Schiefelbein

3. 3M22 Cirkón (Rusko)

Cirkón je námorná strela s plynulým prúdovým motorom typu scramjet, ktorý umožňuje dlhý hypersonický let v atmosfére. Dosahuje rýchlosti Mach 8 až 9 a má dosah približne 1 000 kilometrov. Vyrába sa sériovo od roku 2023 a je nasadený na fregatách triedy Admirál Gorškov. Podľa Defense News Rusko v roku 2026 zvyšuje frekvenciu jeho používania, čo naznačuje, že prechádza od symbolickej do operačnej fázy.

Cirkón je v rebríčku preto, lebo predstavuje skutočný scramjet, nie iba balistickú strelu s vyššou rýchlosťou. Slabinou zostáva, že podľa svedectiev z bojiska boli jeho úlety zachytené ukrajinským systémom Patriot, čo vyvracia ruské tvrdenia o absolútnej nezachytiteľnosti.

4. Orešnik (Rusko)

Orešnik je strednodosahová balistická raketa s viacerými hypersonickými hlavicami a dosahom 3 000 až 5 500 kilometrov. Prvýkrát bola bojovo nasadená v novembri 2024 proti ukrajinskému Dnipru a podľa Meta-Defense zasiahla 8. januára 2026 továreň pri Ľvove, teda len kúsok od poľských hraníc. Jej nasadenie v Bielorusku zvýšilo napätie pri východnom krídle Severoatlantickej aliancie.

Maximálna rýchlosť presahuje Mach 10. Orešnik je v rebríčku ďalej za Cirkónom preto, lebo viac balistický a menej manévrujúci profil ho v terminálnej fáze robí teoreticky zachytiteľnejším. Politickú váhu mu však dodáva práve geografia, lebo posúva ohrozenie priamo k územiu členských štátov Severoatlantickej aliancie.

5. Dark Eagle / LRHW (Spojené štáty)

Americké preteky o hypersonickú zbraň boli dlhé roky príbehom oneskorení a zlyhaných testov. To sa ale mení. Podľa Stars and Stripes dostala v marci 2026 jednotka v Joint Base Lewis-McChord prvé operačné rakety Dark Eagle, ktoré majú dosah okolo 2 700 až 3 500 kilometrov a rýchlosť nad Mach 5. DefenseScoop v januári potvrdil, že ide o prvú americkú hypersonickú zbraň v aktívnej službe.

Cena jednej strely sa pohybuje okolo 41 miliónov dolárov a výroba zatiaľ stíha tempom približne jeden kus mesačne. Dark Eagle stojí piaty pre obmedzené počty a krátky operačný záznam, hoci technologicky ide o mimoriadne zrelý systém.

zdroj: U.S. Army

6. Kinžal (Rusko)

Najslávnejšia ruská hypersonická raketa je zároveň najpreceňovanejšia. Podľa Foreign Affairs sa skutočná účinnosť tohto typu zbraní v Iráne ukázala ako značne preceňovaná. Kinžal je v podstate upravená verzia balistickej strely Iskander, odpaľovaná z lietadla MiG-31K. Podľa Moskvy dosahuje Mach 10, no v máji 2023 ho ukrajinská obrana zostrelila americkým systémom Patriot, čo bolo prvé verejne potvrdené zostrelenie hypersonickej strely v boji.

Mnohí západní analytici ho preto klasifikujú skôr ako aerobalistickú raketu než skutočný hypersonický systém s plnohodnotnou manévrovacou schopnosťou. Kinžal patrí do rebríčka pre svoj reálny bojový záznam, no jeho miesto šieste odráža fakt, že rétorika o nezraniteľnej superzbrani sa v praxi nepotvrdila.

7. Fattáh-2 (Irán) a Hwasong-16B (Severná Kórea)

Posledné miesto patrí dvom systémom, ktoré sa intenzívne propagujú, no ich reálne schopnosti sú podstatne menšie ako tvrdenia. Iránsky Fattáh-2 podľa Teheránu dosahuje Mach 13 až 15 a v októbri 2024 bol prvýkrát použitý proti Izraelu. Severokórejský Hwasong-16B je ešte pochybnejší. Podľa RAND Corporation doletel pri teste v apríli 2024 iba 600 až 650 kilometrov, hoci Pchjongjang hovoril o 1 000 kilometroch.

Stanica Al Jazeera v januári 2026 citovala juhokórejských analytikov, podľa ktorých zostáva sporné, či severokórejské strely vôbec dosahujú deklarované hypersonické rýchlosti a manévrovaciu schopnosť. Oba programy sú teda viac politickou propagandou než reálnou hrozbou, hoci ich existenciu nemožno úplne ignorovať.

zdroj: Wikimedia Commons/Tasnim News Agency/Hossein Zohrevand

Čo z rebríčka vyplýva pre Slovensko a Európu

Hypersonická zbraň nie je teoretická hrozba. Rusko ju používa za hranicami Európskej únie, Čína ňou jednoznačne formuje rovnováhu síl v Indo-Pacifiku a Spojené štáty reagujú s päťročným oneskorením. Pre stredoeurópske štáty je dôležité, že nasadenie Orešnika v Bielorusku posunulo geografické ohrozenie priamo k východnej hranici Severoatlantickej aliancie. Súčasne sa však ukazuje, že hypersonické zbrane nie sú neporaziteľné, čo dokázal ukrajinský Patriot proti Kinžalu aj proti Cirkónu.

Preteky o najrýchlejšiu strelu sveta tak postupne prechádzajú do druhej fázy, ktorou sú preteky obrany. V Bruseli, Berlíne aj Varšave bude rozhodujúce, či dokáže Európa investovať do vlastných systémov včasného varovania a viacvrstvovej protivzdušnej obrany. Bez nich zostane stará pravda medzinárodných vzťahov, podľa ktorej technologickú prevahu napokon vyrovnáva len iná technologická prevaha.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie