Úspešní ľudia sú vraj predurčení k nešťastiu. Vedci sa pozreli, či je výrok slávneho Sigmunda Freuda pravdivý

Vedel si o tom, že Sigmund Freud sa narodil na území dnešnej Českej republiky? Práve mestečko Příbor, predtým známe ako Freiberg, je rodiskom jedného z najuznávanejších psychológov 20. storočia. Freud si myslel, že byť úspešným je kliatbou, čo však nemusí byť pravda. 

Nová štúdia vyvracia jeho myšlienku o tom, že sú úspešní ľudia predurčení k tomu, aby boli nešťastní. Tí, ktorým sa kariérne darí, sú minimálne rovnako šťastní, alebo ešte spokojnejší než ostatní, uvádza IFL Science. Niektorí síce môžu kvôli úspechu pociťovať väčší tlak, priemerný človek však na tom môže byť oveľa lepšie.

Freudove kontroverzie

Uctievaný lekár a dôležitá postava minulého storočia Sigmund Freud, nemá na svojom konte len vytvorenie pojmu „psychoanalýza“. Jeho minulosť je vďaka viacerým kontroverziám stále predmetom diskusií.

Medium uvádza, že bol závislý od kokaínu a fajčenia cigariet až do svojej smrti v roku 1939. Taktiež mal mať znepokojujúci vzťah k ženám, pričom o nich hovoril ako o probléme v spoločnosti, slabých jedincoch a tvrdil, že ich problém v podstate pramení z toho, že nemajú penis. Tiež obhajoval zneužívanie detí a predniesol teóriu o tom, že práve deti túžia po sexuálnom uspokojení zo strany dospelých či rodičov, nie naopak.

Okrem toho tvrdil, že človek môže byť „zničený úspechom“, úspešní ľudia sú kvôli tomu podľa neho smutnejší. Ako príklad uviedol muža, ktorý sa snaží podobať svojmu mentorovi a dôsledkom je, že upadá do depresií. „Keď sa jedného dňa obzrieme späť, tie roky bojovania nám prídu byť najkrajšie,“ povedal počas svojho života Freud, ktorý tvrdil, že úspech je začiatkom konca.

No ako pri mnohých svojich, mierne povedané, kontroverzných teóriách bol Freud dosť mimo aj pri tejto.

Psychické problémy

Zadosťučinenie so sebou neprináša vždy len ten naplňujúci pocit, ktorý očakávame. Niektorí z nás začnú okamžite vyhľadávať ďalšiu výzvu, pretože ich robí šťastnými skôr ten proces než úspech samotný. Rodák z New Yorku a doktor Steven Berglas o tomto paradoxe hovoril vo svojej publikácii The Success Syndrome. 

Ako tvrdí popis knihy na portáli Amazon, úspech je podľa Berglasa maximálne naplňujúci a mal by človeka potešiť a obohatiť. Pre mnohých však ide o dvojsečnú zbraň, ktorá je požehnaním, no aj bremenom. Toto dielo sa sústreďuje na ľudí, ktorí pri dosiahnutí svojho kariérneho vrcholu často pociťujú psychické nepríjemnosti. 

Problém samovrážd riešia v Japonsku bizarným spôsobom: Spoliehajú sa na vec, ktorú máš doma aj ty

Mnohé známe osobnosti to zažili a zažívajú na vlastnej koži. Spevák Shawn Mendes, ktorý po pár dňoch kvôli psychickým problémom v júli tohto roka zrušil svoje svetové turné, alebo herec Ryan Reynolds, ktorý pociťoval počas natáčania filmu Deadpool úzkosti, uvádza Variety. Nová štúdia však hovorí o tom, že sa tento jav týka menšiny.

Vedci sa preto rozhodli skúmať tri skupiny — jedna pozostávala z 1 826 intelektuálov, druhá z ľudí so slušným kariérnym zázemím a v tretej mali svoje zastúpenie typickí pracujúci jedinci. Posudzovalo sa ich psychické zdravie, celková spokojnosť a zdravotný stav. 

Prekvapivé výsledky

Výsledky hovoria o tom, že úspešní zamestnaní ľudia sú minimálne rovnako šťastní ako zvyšné dve skupiny. Druhé pozorovanie bolo zamerané na prácu pod tlakom. Stres však nemal dopad na medziľudské vzťahy zúčastnených alebo ich psychické zdravie. Pri porovnaní s ostatnými sa cítia lepšie. 

Štvorica autorov štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Perspectives on Psychological Science, v zložení Harrison J. Kell, Kira O. McCabe, David Lubinski a Camilla P. Benbow, tak predniesla nasledujúce zistenia. 

„Obe štúdie dokázali, že úspešní zamestnaní ľudia nemajú spojitosť so zdravotnými slabosťami, psychickou nevyrovnanosťou a zvládali medziľudské i rodinné vzťahy. Ľuďom s takýmto úspechom bolo zo zdravotného a aj psychologického pohľadu lepšie,“ uviedlo vo svojej práci kvarteto výskumníkov.

Freud sa teda zrejme mýlil, keďže úspech môže priniesť viac šťastia než typická kariéra. Vedci prišli počas skúmania aj k ďalším zaujímavým zisteniam. Úspešnejší muži mali viac detí, vyšší počet svadieb a menej rozvodov. Ženská časť účastníkov výskumu mala, na rozdiel od nich, menej detí v porovnaní s rovesníkmi.