Ústavný súd klepol štátu po prstoch: O poplatkoch za teplo musí rozhodnúť parlament

Majitelia bytov s vlastným kúrením dostali dobrú správu. Ústavný súd SR rozhodol, že časti doteraz platnej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR o rozpočítavaní tepla neboli v súlade s Ústavou SR.

Problém sa týka najmä bytov, ktoré sa v minulosti legálne odpojili od spoločnej vykurovacej sústavy, no napriek tomu museli platiť časť nákladov za teplo v dome.

Podľa denníka Pravda išlo o spor, ktorý otvorila skupina 32 poslancov Národnej rady SR. Súd im dal v kľúčovej časti za pravdu. Pointa rozhodnutia je pritom pomerne jednoduchá. Štát môže občanom ukladať finančné povinnosti iba jasným zákonom, nie iba ministerskou vyhláškou.

Pre vlastníkov bytov je to podstatné najmä preto, že nejde o drobnú technickú úpravu. Rozpočítavanie tepla sa priamo premieta do ročných vyúčtovaní a môže rozhodovať o tom, či domácnosť zaplatí desiatky alebo stovky eur za dodávky tepla navyše.

Prečo je vyhláška nespravodlivá

Sporné pravidlá vychádzali z vyhlášky č. 503/2022 Z. z. Tá určovala, ako sa majú v bytových domoch rozpočítavať náklady na teplo a teplú vodu. V praxi to znamenalo, že aj vlastník bytu s vlastným vykurovaním sa musel podieľať na takzvanej základnej zložke nákladov za teplo.

Ministerstvo hospodárstva SR tento postup vysvetľovalo tým, že teplo sa v bytovke šíri cez steny, stropy, podlahy aj spoločné priestory. Odpojený byt teda podľa tejto logiky môže nepriamo profitovať z toho, že susedia kúria cez centrálny zdroj. Práve preto vyhláška pracovala s koeficientmi podľa polohy bytu v dome.

Lenže pre mnohých vlastníkov bytov to znamenalo vysoké účty, hoci teplo z centrálneho zdroja priamo neodoberali. Podľa Energie-portal.sk sa pravidlá týkali aj domácností, ktorým do radiátorov teplo z teplárne neprúdilo, no náklady domu sa rozpočítavali aj na ne.

Súd nespochybnil fyziku, ale postup štátu

Ústavný súd SR nepovedal, že prestupy tepla medzi bytmi neexistujú. Nespochybnil ani to, že otázka delenia nákladov v bytovke môže byť oprávnená. Problém bol v inom. Ministerstvo podľa súdu prekročilo hranice toho, čo smie upraviť samotnou vyhláškou a na čo je už potrebný súhlas poslancov Národnej rady SR. 

Ak má totiž vlastník odpojeného bytu platiť časť nákladov za vykurovanie domu, musí to byť jasne uvedené v zákone. Nestačí, že zákon takúto povinnosť výslovne nezakazuje. Pri zásahu do peňazí a majetku občanov musí byť pravidlo zrozumiteľné, predvídateľné a schválené zákonodarcami.

Rozhodnutie sa dotklo § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky. Podľa oficiálneho zverejnenia v Slov-Lexe boli tieto ustanovenia vyhlásené za nesúladné s viacerými článkami ústavy, dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákonom o tepelnej energetike.

Čo to znamená pre vlastníkov bytov

Pre bežných ľudí je najdôležitejšie, že zrušené ustanovenia stratili účinnosť po zverejnení nálezu v Zbierke zákonov. Správcovia, bytové družstvá a ďalšie subjekty sa tak už nemôžu jednoducho opierať o tie časti vyhlášky, ktoré Ústavný súd označil za protiústavné.

Neznamená to však automaticky, že odpojené byty nebudú platiť za teplo. Aj zástupcovia teplárov podľa SITA upozorňujú, že byt nie je izolovaný ostrov a že úplné prenesenie nákladov na ostatných vlastníkov by mohlo vytvoriť ďalšie spory.

Ministerstvo hospodárstva teraz potrebuje nájsť riešenie, ktoré nebude stáť iba na úradníckom predpise. Ak má existovať povinnosť, aby sa na časti nákladov podieľali aj vlastníci bytov s vlastným vykurovaním, musí byť napísaná priamo v zákone, ktorý prejde schvaľovacím procesom v Národnej rade SR. 

Verdikt tak nie je len správou o teple. Je aj pripomenutím, že peňaženky občanov nemôže štát zaťažovať nejasnými úradníckymi skratkami. O pravidlách, ktoré zasahujú do majetku ľudí, musí rozhodovať parlament a zákon má byť napísaný tak, aby mu rozumeli vlastníci bytov, správcovia aj súdy.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality