Už nie sme takí chudí, ako sme zvykli bývať. Žijeme „screen time“ dobu a radíme sa k 6. najtučnejšiemu národu sveta

  • Na vrchole sa dlhodobo drží USA, Slovensko už však až tak nezaostáva
  • Detská obezita je enormne akútna a horšie percentá má práve u dievčat
Ilustračný obrázok (unsplash.com)
  • Na vrchole sa dlhodobo drží USA, Slovensko už však až tak nezaostáva
  • Detská obezita je enormne akútna a horšie percentá má práve u dievčat

Lekári tvrdia, že obezita nie je dedičná v takom vysokom percente, ako sa povráva. Vo veľkom ide o návyky, správanie, životný štýl a nastavenie. Hoci žijeme najlepšiu možnú dobu, čo sa dostupných prostriedkov a informácií týka, riziko obezity u dospelého človeka je z roka na rok akútnejšie.

V USA dospelí, u nás deti

Za obézneho človeka sa považuje človek, ktorého index telesnej hmotnosti (BMI) presahuje 40. Vtedy už ide o obezitu tretieho stupňa. Netreba pripomínať choroby spojené s tak závažným ochorením.

Svetová zdravotnícka organizácia označila obezitu za chorobu 21.storočia a jednoznačne to treba riešiť. Týka sa však aj detí. Teraz ej však zdvihnutý prst ešte o niečo vyššie.

Cukor sa skrýva takmer vo všetkom a deti sú jeho obrovským fanúšikom. Vďaka nemu potom vznikajú závislosti, ktoré vedci prirovnávajú k závislosti na drogách.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Európsky kongres venovaný obezite sa koná každoročne. Ten posledný sa uskutočnil v škótskom Glasgowe a riešil novinky v bizarnom a alarmujúcom svete obezity.

Tento rok však prieskumy ukázali, že sa zvýšil počet pacientov, ktorí sa v liečbe ochorenia viac zaangažovali. Až 22 pacientskych organizácií sa zapojilo do boja s obezitou.

Hlavnou príčinou obezity u dospelého človeka, ktorý sa obézny nenarodí, no postupne sa ním stáva, je stres. Tzv. stresové zajedanie je prvým krokom, ktorý na ceste za ochorením novej generácie vykonáš.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

V roku 2014 vyšla štúdia, v ktorej sa potvrdilo, že Slováci patria do prvej desiatky najtučnejších národov sveta. Od 70-tych rokov sa riziko obezity u priemerného Slováka zvyšuje a v našej krajine bola vtedy obézna jedna zo 6 osôb. Dnes je toto číslo jednoznačne vyššie.

Deti vo veku od 6 do 9 rokov boli podľa pohlaví rozdelení do dvoch skupín. O niečo nižšie percento obezity vykazovali práve dievčatá. Na Slovensku je však situácia paradoxne odlišná. Chlapci sa v tabuľkách umiestnili na nižšej priečke než dievčatá, ktoré s Poľskom a Chorvátskom obsadili siedme miesto. Až 11 percent dievčat vo vyššie uvedenom veku trpí obezitou. Deje sa to na Slovensku, kde v 90-tych rokoch boli obézne deti v školských laviciach skôr výnimočné.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Najnižšia obezita je vo Vietname

To sa týka sveta, ako je však na tom Európa?

Najnižší podiel obezity u populácie vo veku nad 18 rokov bol v Rumunsku – 9,4 % a Taliansku. Percento dosahovalo len 10,7 %. Na opačnej strane rebríčka bola obezita problémom u jednej zo štyroch osôb na Malte – 26,0 % a približne jednej z piatich osôb v Lotyšsku – 21,3 %,  Maďarsku – 21,2 %, Estónsku – 20,4 % a Spojenom kráľovstve – 20,1 %.

V porovnaní s Amerikou sú na tom tieto krajiny však stále úsmevne. Na Slovensku je však podľa TASR približne 100-tisíc obéznych ľudí. Nie je to na tak malú krajinu trochu veľa?

Odhady tvrdia, že v roku 2030 bude takmer polovica európskej populácie trpieť týmto závažným ochorením.

O rizikách spojených s obezitou vie snáď každý. To, že sa postihnutému nielen znižuje kvalita ale aj dĺžka života, potvrdilo mnoho výskumov a najvýraznejšie teda asi ten z roku 2018.

Koľko vynaloží štát na liečbu obezity či diabetesu?

V Amerike, ktorá je krajinou s dlhodobo najvyšším percentom obéznych ľudí, je vysoké percento ochorenia zvaného diabetes. Ten je s enormnou nadváhou veľmi úzko spojený. Existuje len zanedbateľný počet extrémne obéznych ľudí, trpiacich obezitou 3.stupňa, ktorí diabetesom netrpia.

View this post on Instagram

A new important study on the disease-free life expectancy!⁣⁣🏆 ⁣⁣ In a study published Jan. 8 in BMJ, the researchers led by scientists at Harvard T.H. Chan School of Public Health reported that "women can extend their disease-free life expectancy after age 50 by about 10 years, and men can add about 8 years more, than people who don’t have these habits.” ⁣ ⁣⁣ It was a follow up to the famous study published in 2018 that found that "adopting 5 healthy habits could extend life expectancy by 14 years for women and by 12 years for men:⁣⁣ ⁣⁣ 🥦 eating a diet high in plants and low in fats⁣⁣ 🏃‍♀️ exercising at a moderate to vigorous level for several hours a week⁣⁣ 💪 maintaining a healthy body weight⁣⁣ 🚭 not smoking⁣⁣ 🍷 consuming no more than one alcoholic drink a day for women and two for men⁣⁣ ⁣⁣ To follow up on that data, the researchers wanted to know how many of those added years were healthy ones, free of three common chronic diseases: heart disease, type 2 diabetes and cancer.”⁣⁣🎯 ⁣⁣ ___⁣⁣ Source: @time Original research link: at our fanpage. ⁣ ⁣ #⁣lifestylemedicine #preventivemedicine #healthylifestyle #lifeexpectancy #diseasefree #longevity #healthyaging #medicine #medstudent #medstudents #medlife #medgram #foodasmedicine #exerciseismedicine #keepactive #eatwell #plantbaseddoctor #wholefoodplantbased #wfpbfdiet #mediterrandiet #healthprofessional #nursepractitioner #registereddietitian #RealHealthCareReform #diabetes #obesity

A post shared by Lifestyle Medicine Alliance (@lifemedglobal) on

Tam bude musieť podľa prieskumov a odhadov jeden obyvateľ trpiaci týmto ochorením, vynaložiť na liečbu v priemere 644,8 dolárov ročne, čo predstavuje 577 eur. Také sú prognózy, ktoré by sa mali vyplniť počnúc rokom 2020 končiac 2050.

To, koľko peňazí sa na Slovensku ročne vynaloží na liečbu diabetesu či znižovaniu samotnej obezity alebo jej liečbe? Ročne pribudne na Slovensku takmer 20-tisíc diabetikov, informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií. Vyššie je percento žien než mužov. To, aké financie idú ročne na liečbu týchto ochorení zo štátu alebo od samotných pacientov, sme sa opýtali Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože práve tá hlási najvyšší počet pacientov. O nimi poskytnuté informácie budeme článok aktualizovať.

Existuje prevencia, ktorá funguje?

Edukácia, edukácia, edukácia od škôlky po seniorov. Ďalej zákony, daň na sladené nápoje tak, ako to urobili u susedov v Maďarsku,“ doplnila pre StartitUp Adela Penesová, obezitologička a výskumníčka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Podľa jej slov žijeme „screen time“ dobu a teda takú, kedy je televízna obrazovka, či monitor počítača alebo telefónu náš denno-denný sprievodca. Najväčší problém s tým majú práve deti. Nedostatok pohybu, neprimeraná strava a dostupnosť vecí, ktoré ľudskému organizmu škodia.

V 40-tich percentách stojí za onkologickými ochoreniami práve životný štýl. Sem sa zaraďuje obezita, alkohol, fajčenie, inaktivita, zlá strava, ktorá spočíva v malom množstve prijímanej vlákniny a naopak vysokej konzumácii červeného mäsa či údenín, ktoré sú známym karcinogénom,“ uzatvára pre StartitUp doktorka Penesová.

Zdroje: nczisk.sk, healthline.com, sciencenordic.com, ec.europa.eu, TASR, ncbi.nlm.nih.com

Najnovšie video