V Bratislave vyrábajú jedny z najlepších gitár na svete, Sima Martausová o nich zložila pesničku

Spolu s Tatra bankou ti prinášame ďalší výnimočný podnikateľský príbeh, ktorý ti predstaví jedny z najlepších gitár na svete. Prvé nástroje začal Stanislav Petko Marinov vyrábať už v 80. rokoch. Boli to husle. Hoci mu rukami prešlo už takmer milión vrchných gitarových dosiek, selekciu dreva stále považuje za najnáročnejší proces a vidí v ňom aj budúcnosť gitár. Šťastím je, že vo firme sa stretli gitaristi s láskou nielen k hudbe, ale najmä k nástroju. Vďaka ich osobnému vkladu firma napreduje a má stabilné zázemie. V Devíne pri Bratislave tak vyrobia ročne okolo 100 kusov gitár s prívlastkom „slovenské“.

Ich gitary vlastní Jana Kirschner, Katarzia či Sima Martausová, ktorá o Dowine dokonca naspievala pieseň. Rozprávali sme sa s hudobníkom, výrobcom gitár Dowina, majiteľom a dušou firmy – Stanislavom Petko Marinovom a jeho dcérou Erikou Maťo Marinovou.

zdroj: Tatra banka

Vyrábať ste začali v podstate doma, na kolene. Neskôr ste sa rozhodli otvoriť fabriku. Dnes má Dowina už 30 zamestnancov, priamo vo výrobe 20. Ak bude veľký dopyt, nerozmýšľate nad novou fabrikou, respektíve robotizáciou?

S. P. Marinov: Áno, fabriku máme zatiaľ jednu, v Devínskej Novej Vsi. Plánujeme však rozšíriť svoju výrobu a postaviť ešte jednu, ale trochu menšiu. Ručnej výroby sa však neplánujeme vzdať. Niektoré veci by sme však chceli riešiť roboticky. Radi by sme zautomatizovali proces lakovania, ale aj brúsenia. Už teraz máme CNC frézu, ktorá nám pomáha s opracovávaním surového materiálu. V našej fabrike dokážeme strojovo vyrobiť celý krk gitary. Finálne práce a úprava už ostanú v ručnom opracovaní.

Kanibalizuje podľa vás Čína trh s kvalitnými high-end európskymi výrobkami?

S. P. Marinov: Gitary, ktoré vyrábame a produkujeme, by mohli v Číne vyzerať úplne rovnako, ako tie naše. Zvuk a jeho kvalita by bol však diametrálne odlišný. Takže asi áno.

Keďže predávate gitary do celého sveta, ceny sú asi nastavené rôzne. Je Dowina za hranicami Slovenska drahšia ako doma?

E. M. Marinová: Ceny sú rovnaké. Máme jednotný cenník a distribútorom ponúkame jednotnú zľavu. Legislatívy jednotlivých členských štátov Európskej únie povoľujú koncovému predajcovi ceny meniť. Je teda možné, že cenová odchýlka v internetových predajniach je niekedy aj 20 % v porovnaní s odporúčanou cenou od nás.

zdroj: Tatra banka

Nemáte takmer žiadnu reklamu a zákazníci si vás stále nejakým spôsobom nájdu. Ako sa to podľa vás deje?

E. M. Marinová: Tým, že sa snažíme o čo najlepší zvuk našich gitár, mnohokrát sa nám stane, že koncový používateľ za nami príde autom napríklad z Nemecka, pretože si na gitare Dowina zahral v obchode. Tú svoju si však príde vybrať priamo k nám, do výroby, kde ju spoločne odkonzultujeme a vyrobíme ju preňho na mieru. Ako hovoríte, my nemáme skoro žiadnu reklamu. Je to vyslovene o tom, že zákazník príde k nám, lebo verí značke a našej práci.

View this post on Instagram

"You're just too good to be true ,I can't take my eyes off you You'd be like heaven to touch I wanna hold you so much…" It´s about our Cocobolo, if you haven ´t known… #dowinaguitars #loveonfirstsight

A post shared by Dowina (@dowina.guitars) on Oct 3, 2017 at 8:51am PDT

Bude sa potom priamo úmerne zvyšovať aj cena gitár vyrábaných na mieru? Lebo muzikanti vyhľadávajú predovšetkým tie.

S. P. Marinov: Dnes stojí gitara na mieru asi o 20 % viac ako štandardný model. Ale nie pri každej to tak je. Pri niektorých sú tie zmeny také minimálne, že sme schopní personalizovať gitaru za rovnakú cenu, ako je bežná ponúkaná. Je však rozdiel prísť s cenovou ponukou 500 a 1 000 eur. So zákazníkmi, ktorí od nás takúto gitaru chcú, komunikujeme na priamo a sme vo veľmi úzkom kontakte. Sú to hudobníci, ktorí k nám prídu, zahrajú a ja viem, akú gitaru potrebujú.

Vravíte, že dopyt po Dowine od renomovaných európskych predajcov gitár je veľký. Sú plány prípadnej expanzie na ten americký?

E. M. Marinová: Čo sa týka Európy, určite patríme medzi TOP 10 európskych výrobcov. Dowina sa predáva aj v známom Music Store. Tým, že sme nová firma, zatiaľ sa nám nepodarilo presadiť sa na americkom trhu. Je to aj preto, že nechceme produkovať kvantitatívne, čo si veľké trhy, akým je aj ten americký, vyžadujú. Nie je to našou ambíciou. Čo sa týka Európy, sme spokojní.

Oproti predošlým dvom rokom ste podľa Finstatu zaznamenali pokles v ziskoch. Čo sa stalo?

E. M. Marinová: Nedarilo sa nám tak, ako by sme chceli. Až na konci účtovného roka sme totiž zistili, že máme oveľa vyššie náklady ako zisky. Najmä tie personálne. Museli sme reagovať na bratislavské platy a išli sme oveľa vyššie.

zdroj: Tatra banka

Ako ste vyriešili toto náročnejšie finančné obdobie?

E. M. Marinová: Dlho sme sa rozhodovali, čo robiť. Nakoniec sme si vzali kontokorentný úver od Tatra banky. Keď v budúcnosti preberiem firmu, nerada by som bola závislá na otcovi. Potrebujem zdravý štart. Pre otca to bol risk, nikdy sme si pôžičky nebrali, investície boli vždy len vo výške nášho vlastného kapitálu. Zvažovali sme rôzne banky, Tatra banka nám však bola najsympatickejšia.

Pracujete s najdrahšími drevami. Na hornú dosku jednej z gitár beriete alpský smrek z rovnakej horskej oblasti v Taliansku, ako Antonio Stradivari na svoje kultové husle.

S. P. Marinov: Presne. Pretože tajomstvo dobrého zvuku tkvie práve v hornej doske. To je srdce gitary. Všetky vyzerajú takmer rovnako. Preto je finálny výber veľmi náročný. Vyberám pocitovo, každé musím fyzicky otestovať. Zohnať dostatočne široké cocobolo, čo je chránený strom zo strednej Ameriky, si vyžaduje dobré oko a cit. Na to, aby ste ho mohli využívať, potrebujete dokonca špeciálny certifikát. Ide totiž o raritné drevo, ktoré je v tej najdrahšej gitare použité.

zdroj: Tatra banka

Akým spôsobom sa výrobný proces finalizuje? Využijete všetko toto drahé drevo?

S. P. Marinov: Nejde len o cenu materiálov. Polotovary, ktoré sa k nám dostávajú, procesne ohýbame, dolaďujeme. A práve pri ladiacom procese zistíme, že len 5-10 percent je vhodných na použitie. Naposledy to boli len 2 percentá. Naše prepracovné gitary oceňujú zákazníci najmä v Holandsku.

Gitara s dokonalým zvukom vzniká, len keď je drevo dostatočne vyschnuté. Dá sa to dosiahnuť v stredoeurópskych podmienkach? Proces sušenia je predsa zdĺhavý.

S. P. Marinov: Drevo musí schnúť roky. A malo by schnúť prirodzene. Ale roky, samozrejme, čakať nemôžeme. Existuje tzv. vákuová technológia sušenia, ktorá je k drevu veľmi šetrná. Oveľa šetrnejšia, ako keby bolo sušené na priamom slnku alebo pri zvýšenej teplote. Sušenie teda prebieha pri miernych teplotách, ale vo vákuu. V beztiažovom stave bez prístupu vzduchu sa voda prirodzene vyparuje už pri tridsiatich stupňoch. Väčšinou ho zabezpečuje španielsky dodávateľ, od ktorého drevo kupujeme. Chodíme tam takmer každý mesiac. Po alpský smrek cestujeme do Talianska, Švajčiarska, Nemecka, ale aj Rakúska.

Za kvalitnou gitarou teda evidentne netreba chodiť do zahraničia. V slovenskej konkurencii si vás zákazník vyberá úplne prirodzene. Máte pocit, že sa môžete rovnať so špičkovou svetovou kvalitou?

E. M. Marinová: Po zvukovej stránke určite. Tak to hodnotia zákazníci. Čo sa týka technológií, sme nováčikovia, zvukovou kvalitou však dobiehame svetové mená. Tým, že sme malovýroba, dokážeme sa viac venovať práve takýmto nuansám. Ide o zvuk. A práve týmto smerom je nastavená aj filozofia celej firmy.